Kalkata — mesto kontrastov kypiace životom

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Indii

PRE britského spisovateľa Rudyarda Kiplinga to bolo „mesto strašidelných nocí“, „preplnené a zamorené“. Ale pre známeho urdského básnika Mírzu Gháliba to bolo „mesto také osviežujúce“, „to nebeské mesto“. Spisovateľ Dominique Lapierre považoval každú návštevu tohto mesta „za nový, čarovný zážitok“, zatiaľ čo Peter T. White citoval v časopise National Geographic ďalších, ktorí ho označili za „hrozné, strašné, desivé. Najväčší slum sveta.“ Kalkata (bengálsky Kalikáta) je nepochybne mestom kontrastov.

Založenie mesta

Kalkata, ktorá leží na severovýchodnom pobreží Indie v štáte Západné Bengálsko, nie je súčasťou starovekej minulosti Indie. V porovnaní s mestami, ako je Dillí a Táňčávúr, je to mladé mesto. Ako to už často v prípade miest býva, zrod Kalkaty podmienila rieka, mohutná Ganga. Neďaleko od Bengálskeho zálivu sa Ganga rozdeľuje na dve ramená a potom na mnohé ďalšie a vytvára najväčšiu deltu sveta. Západný okraj delty tvorí rieka kedysi známa ako Bhagírathí-Ganga, neskôr Huglí, ktorá tečie smerom na juh do mora.

V 15. a 16. storočí sa portugalskí, holandskí a britskí obchodníci plavili hore prúdom rieky Huglí a s dovolením miestnych vládcov zakladali obchodné stanice. Job Charnock, úradník britskej Východoindickej spoločnosti, si vybral za stredisko obchodu dedinu Sútanatí. Po niekoľkých neúspechoch priplával do Sútanatí, zapojil do projektu i dediny Góvindapur a Kalikáta a položil základy na založenie britskej osady, a nie iba obchodnej stanice. Bolo to 24. augusta 1690. Zrodila sa Kalkata!

Vlastnícke právo bolo legálne získané v roku 1698 a do roku 1757 platili Briti mogulským vládcom poplatok. Briti vybudovali pevnosť Fort William, aby poskytli rozvíjajúcemu sa mestu vojenskú ochranu. Obchodníci sa cítili vo Fort Williame bezpečne a začali si stavať veľké vily. Vtedy dosiahol počet obyvateľov mesta a okolitých dedín hranicu 400 000 a hore riekou Huglí plávalo za obchodom takmer 50 lodí ročne.

Čierna diera Kalkaty

V roku 1756 nerozvážny mladý miestny panovník Sirádž-ud-Daula z Bengálska zaútočil na Kalkatu. Väčšina obyvateľov utiekla, ale niektorí Európania, ktorí sa ukryli vo Fort Williame, sa vzdali a boli uväznení v malej väznici za dusnej júnovej horúčavy. Nasledujúci deň sa zistilo, že sa mnohí udusili. Väznica sa stala známou ako čierna diera Kalkaty.

Tento incident vyvolal hnev Východoindickej spoločnosti a v roku 1757 britské vojská pod vedením Roberta Cliva zaútočili, aby mesto opäť získali. Britskí vojaci mesto dobyli. Hovorí sa, že nasledovala bitka pri Palásí, ktorá znamenala začiatok britského panstva v Indii. A čo to znamenalo pre Kalkatu? V roku 1773 sa stala hlavným mestom Britskej Indie a zostala ním až do roku 1911.

Kalkata nadobúda novú tvár

Ako do mesta prúdilo obrovské bohatstvo, boli postavené veľkolepé budovy, čím si Kalkata vyslúžila názov Mesto palácov. Boli vybudované široké cesty, založené múzeá a knižnice. Dokazujú to mnohé impozantné budovy, ktoré tu stoja dodnes.

Po 190 rokoch britského panstva získala India v roku 1947 pod vedením Móhandása Gándhího a Džaváharlála Néhrúa nezávislosť a s ňou prišlo aj rozdelenie. Pod vedením Muhammada Alího Džinnáha vznikol islamský štát Pakistan (Východný a Západný Pakistan). Potom v roku 1971 sa zo Západného Pakistanu stal Bangladéš. Tieto udalosti spôsobili, že do Kalkaty prúdili zástupy utečencov; odhaduje sa, že dnes má oblasť tejto metropoly vyše 12 000 000 obyvateľov.

Náhly prílev toľkých ľudí bez existenčných prostriedkov viedol k obrovským problémom. Nedostatok ubytovania znamenal, že doslovne milióny ľudí žili v najchudobnejších slumoch, v obydliach postavených z lepenky a juty s nedostatočným alebo nijakým hygienickým zariadením, bez elektriny či vody. Ďalšie tisíce žili na uliciach. V roku 1967 podalo deväť medzinárodných projektantov miest správu o situácii v Kalkate, v ktorej uviedli, že mesto sa „rýchle blíži k zrúteniu v oblasti ekonomiky, bývania, čo sa týka hygienických zariadení, dopravy a základných ľudských potrieb“. Budúcnosť vyzerala neradostne.

V úsilí zvýšiť možnosti dostupného ubytovania najmä pre skupiny obyvateľov s nízkym príjmom bola odvodnená veľká oblasť slaných mokradí. A vyťažením nánosov z rieky s cieľom získať zeminu na zavážanie mokradí sa zlepšila splavnosť rieky.

Začiatkom deväťdesiatych rokov zahraničné spoločnosti veľa investovali do Indie a Kalkata nechcela byť vynechaná. A tak sa začalo rozsiahle čistenie. Obyvatelia slumov boli z mesta vysťahovaní, odpad bol využitý na výrobu elektrickej energie a hnojiva, používanie vozidiel spôsobujúcich znečistenie bolo zakázané a zakázané boli i dymiace otvorené sporáky. Cesty boli rozšírené a boli vybudované obchodné centrá. Skupiny občanov čistili, drhli a natierali. Kalkata, ktorá stála na pokraji katastrofy, bola zachránená a dostala nový impulz do života — a to do tej miery, že kedysi ‚zomierajúce‘, ‚katastrofálne‘ mesto opäť kypelo životom. V roku 1997 sa v správe o výhodách a mestských vymoženostiach umiestnilo oveľa lepšie než ostatné veľké mestá Indie.

Metropola obchodu

Vďaka utečencom zo susedných krajín, emigrantom z iných štátov Indie, miestnym Bengálcom a čínskym a arménskym obyvateľom s trvalým pobytom sa metropola stala pestrou zmesou jazykov, kultúr, náboženstiev a kuchýň. Čo pritiahlo všetky tie milióny ľudí do Kalkaty? Obchod! Do tohto prístavu, kde sa Východ stretáva so Západom, prichádzajú lode z celého sveta. Vyváža sa liadok, juta, čaj, cukor, indigo, bavlna a hodváb. Po cestách, železniciach a po mori prichádza do Kalkaty a odchádza z nej obrovské množstvo tovaru. Po nadobudnutí nezávislosti boli vybudované veľké zlievarne na železo a oceľ, začali sa ťažiť cenné nerasty pre domáce využitie i na export.

Základom pre vzrast obchodu bol prístav. Briti so svojimi loďami kotvili pôvodne v hlbších vodách rieky Huglí a na dopravu tovaru hore prúdom rieky používali menšie lode. V roku 1758 bol v Kalkate položený základ toho, čo sa neskôr malo stať najväčším indickým prístavom. Postupujúca modernizácia a väčšie množstvo vody z priehrady na Gange prispeli k rozšíreniu medzinárodnej, pobrežnej a vnútrozemskej vodnej dopravy Kalkaty.

Doprava — staroveká a moderná

V meste s viac než 12 miliónmi obyvateľov je doprava veľkým problémom. Kalkata má všetky dopravné prostriedky, aké možno obyčajne nájsť v modernom meste — ba ešte viac! Pre návštevníkov je ručne ťahaná rikša predmetom obdivu. Vidia, ako si vrtkí muži hľadajú cestu v hustej premávke a často dopravia cestujúcich do cieľa rýchlejšie než autobus alebo taxík, ktorý uviazol v premávke. Rikše sa objavili v roku 1900 a slúžili na prepravu tovaru, no čoskoro sa začali používať aj na prepravu ľudí; predpokladá sa, že na uliciach mesta je asi 25 000 rikší. Hoci spomaľujú premávku, poskytujú zamestnanie možno 50 000 mužom a prepravu ešte väčšiemu počtu osôb.

Malé trajekty prepravujú denne tisíce zamestnancov medzi hlavnou železničnou stanicou Kalkaty a obchodnou štvrťou v centre mesta. Rozširuje sa aj doprava po rieke, aby sa zmenšili problémy cestnej premávky, lebo vyše 50 000 áut a tisíce nákladných áut si každý deň razí cestu cez most Háura, najfrekventovanejší most sveta.

Azda najobľúbenejšie v meste sú električky. Vynikajúci neznečisťujúci vysokokapacitný systém energeticky efektívnych vozidiel prepravuje denne státisíce ľudí po meste, hoci nie vždy pohodlne. Visieť na boku električky za jazdy si vyžaduje mimoriadnu šikovnosť! Veľké zlepšenie prinieslo nedávno vybudované metro, ktoré prepraví centrom mesta 60 000 cestujúcich za hodinu, a pritom naozaj pohodlne.

Rozmanitá kultúra Kalkaty

Možnosti vzdelávania v Kalkate privádzajú mnohých na pole vedy a práva, a v meste, ktoré sa stalo kultúrnym centrom indického subkontinentu, prekvitá aj umenie. Stoštyridsaťročnú Kalkatskú univerzitu, jednu z najväčších na svete, navštevuje viac než štvrť milióna študentov.

Ak je Bombaj indickým centrom komerčného filmu, Kalkata je určite domovom kvalitného filmového umenia. Také mená ako Satjádžit Ráj a Mrinal Sen sú svetoznáme pre svoj prínos v oblasti umenia. Kalkata môže byť pyšná, že má viac básnikov než Rím a Paríž dovedna, viac literárnych časopisov než New York a Londýn a na College Street jeden z najväčších antikvariátov na svete.

Neobyčajné pamätihodnosti

Mimoriadnou pamätihodnosťou je Pamätník kráľovnej Viktórie, postavený z mramoru v talianskom renesančnom štýle. Bol otvorený v roku 1921 a je obrovským múzeom pamiatok, ktoré pripomínajú britskú nadvládu v Indii. Ku kalkatským múzeám patrí rozsiahle Indické múzeum a viac než 30 ďalších múzeí. Indickú botanickú záhradu s 240-ročným banyánovým stromom, ktorý má obvod vyše 400 metrov, sa iste vyplatí vidieť, rovnako ako Zoologickú záhradu. Maidan — rozľahlý 520-hektárový park — je známy ako pľúca Kalkaty a ako najväčšie námestie v celej Indii. Kalkata sa pýši aj planetáriom Birla, jedným z najväčších na svete. Pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o kriket, je tu kriketový štadión Eden Gardens’, ktorý pojme vyše 100 000 hlučných a nadšených divákov sledujúcich medzinárodné zápasy.

Skutočne krásnou stavbou je Vedecké mesto, najväčšie interakčné vedecké centrum v Ázii, ktoré umožňuje návštevníkom zažiť zemetrasenie, vidieť ponorenie ostrova, byť svedkom vzniku tornáda a dozvedieť sa fascinujúce veci o životnom prostredí a zvykoch mnohých tvorov. Ale hinduistov najviac láka v Kalkate slávnosť Durgápúdža, keď mesto na päť dní prepukne v päťdňový ošiaľ náboženskej veselosti, ktorá spôsobí, že väčšina zvyčajných činností ustane.

Čo môžete nájsť, keď idete v Kalkate nakupovať? Jednoducho všetko! No pripravte sa na strkanie v hlučnom dave, a určite uvidíte ženy v krásnych pestrofarebných sárí. Za rozumnú cenu si môžete kúpiť kožený tovar vrátane kvalitných kožených topánok, ktoré dostať v čínskych obchodoch. Predmety z nehrdzavejúcej ocele, tkaniny, nádherné hrnčiarske výrobky a krásne šperky sú iba niektoré z vecí, ktoré môže trpezlivý kupujúci nájsť na obrovských trhoch tohto „nákupného raja“.

Strava pre labužníkov

Kalkata bola opísaná ako raj labužníkov, tak nemôžeme odísť bez toho, aby sme neochutnali niektoré vynikajúce jedlá. Hovorí sa, že Bengálci zbožňujú jedlo a posudzujú ľudí podľa ich kuchárskeho umenia! Ryby sú neodmysliteľnou súčasťou kalkatskej stravy a obrovské trhy poskytujú pestrý výber rýb, mäsa a zeleniny. Starostlivo namiešané čerstvé korenie dodáva aj tej najobyčajnejšej zelenine jemnú chuť. Je tu aj hojnosť čínskych jedál. A vrcholom kalkatských kulinárskych pôžitkov sú svetoznáme sladkosti. Rasagollas, guľky suchého tvarohu, ochutené a máčané v cukrovom sirupe, sú symbolom Bengálska. A nevynechajte mišti doi, výborný sladený jogurt, ktorý je obľúbeným zakončením jedla. Zbiehajú sa vám sliny? Cítite niektorú z tých príjemných vôní šíriacich sa z reštaurácií? Áno, Kalkata je skutočne čarovným mestom kontrastov, mestom, ktoré kypí životom.

[Mapy na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SRÍ LANKA

INDIA

Kalkata

BANGLADÉŠ

[Mapa]

KALKATA

Indická botanická záhrada

Maidan

Zoologická záhrada

Planetárium Birla

Viktóriin pamätník

Indické múzeum

rieka Huglí

Slané jazero

Medzinárodné letisko Dum Dum

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 15]

Vedecké mesto

[Obrázok na strane 16]

Pamätník kráľovnej Viktórie

[Obrázok na strane 17]

Scéna z rušného trhu

[Obrázok na strane 17]

Holičstvo na chodníku