Robot skúma Mars

SPOLU s rodinou sme so vzrušením sledovali, ako raketa nesúca kozmickú sondu Mars Pathfinder vyštartovala z odpaľovacej rampy na Myse Canaveral na Floride. Uvažovali sme: ‚Pristane na Marse úspešne? Aké nové objavy tam na nás čakajú?‘

Obavy v súvislosti s úspechom sondy Pathfinder boli založené sčasti na skúsenosti s dvoma predchádzajúcimi vesmírnymi misiami na Mars, sondami Mars Observer a Mars 96, pričom obe sa skončili neúspechom. Navyše, Pathfinder sa mal pokúsiť o bezprecedentne náročné pristátie.

Sonda sa do atmosféry Marsu vnorila rýchlosťou takmer 27 000 kilometrov za hodinu. Po tom, čo sa rozvinul padák na zníženie rýchlosti a sonda zostúpila do výšky asi 98 metrov nad povrch Marsu, spustila aj brzdiace rakety, aby znížila svoju rýchlosť ešte viac. Medzitým sondu „obalila“ ochranná poduška zložená z veľkých ochranných vzduchových vakov („airbagov“) naplnených plynom. Nakoniec Pathfinder dopadol na povrch Marsu 4. júla 1997 rýchlosťou 65 kilometrov za hodinu.

Prvý náraz vyhodil sondu do približne pätnásťmetrovej výšky. Potom sa od povrchu ešte asi pätnásťkrát odrazila ako nejaká obrovská lopta, a napokon sa zastavila. Vzduchové vaky sa potom vyprázdnili a spľasli. Hoci bol Pathfinder naprojektovaný tak, aby sa v prípade potreby sám dostal do správnej polohy, vďaka šťastnej náhode pristál správnou stranou nahor. Nakoniec rozvinul svoje ramená, ako keď sa roztvára kvet, a odhalil tak vedecké prístroje, antény na prijímanie rádiových vĺn, solárne panely a elektromobil nazvaný Sojourner.

Prieskum Marsu

Kamera sondy Pathfinder čoskoro začala skúmať svoje okolie. Pathfinder sa „usadil“ na širokej nížine nazvanej Chryse Planitia, čo znamená „Zlaté nížiny“, blízko oblasti nazvanej Ares Vallis čiže „Marsovo údolie“, a odhalil skalnatý, zvlnený terén, pričom v diaľke bolo vidieť vrchy — ideálne prostredie na výskumnú prácu elektromobilu Sojourner. Tento vynikajúci malý robot dĺžky 63 centimetrov mal pomocou svojej kamery opticky preskúmať okolie a spektrometrom zmerať koncentráciu chemických prvkov v skalách a v pôde.

Sojourner dostal pokyn na začatie prieskumnej práce od vedcov a technikov, ktorí na tomto projekte pracovali. Keďže rádiovým signálom to trvá mnoho minút, kým sa dostanú zo Zeme na Mars, technici tejto vesmírnej misie nemohli riadiť Sojourner priamo. Preto sa Sojourner musel do veľkej miery spoliehať na svoju vlastnú schopnosť vyhýbať sa nebezpečenstvám terénu na Marse. Robil to tak, že pomocou laserových lúčov určoval veľkosť a polohu skál, ktoré mu stáli v ceste. Jeho počítač ho potom riadil tak, aby tie skaly buď prešiel, ak boli primerane malé, alebo aby ich obišiel, ak boli príliš veľké.

Dobrodružstvo a objavy

Správy v novinách a časopisoch poskytovali miliónom ľudí pôžitok z obrázkov povrchu Marsu zo sondy Pathfinder. Ako prichádzali zábery nových scenérií z Marsu, ľudia na Zemi sa pobavili nad grotesknými pohybmi putujúceho elektromobilu, zaujali ich farebné panorámy skalnatého a kopcovitého terénu a očaril ich pohľad na oblaky a západy Slnka na oblohe Marsu. Počas prvého mesiaca tejto misie zaznamenala internetovská stránka sondy Pathfinder viac ako 500 miliónov „návštev“ ľudí, ktorí sa zaujímajú o činnosť tejto sondy.

Pathfinder poskytol záplavu údajov, ba prekonal všetky očakávania vedcov, ktorí sa na tejto misii podieľali. A to všetko aj napriek tomu, že pracoval v teplotách od bodu mrazu až po ľadových –80 stupňov Celzia. Čo táto misia odhalila?

Kamery a ostatné prístroje objavili skaly, pôdu a prach rôzneho chemického zloženia, zafarbenia a zrnitosti unášaný vetrom, čo naznačuje, že na Marse prebiehajú zložité geologické procesy. Malé piesočné duny v okolitom teréne svedčili o nahromadení voľného piesku naviateho severovýchodnými vetrami. Na oblohe sa pred svitaním ukázali oblaky vytvorené z čiastočiek zamrznutej vody. Keď sa oblaky rozplynuli a nastal úsvit, obloha nadobudla červenkastý odtieň spôsobený jemným prachom v atmosfére. Z času na čas vietor víril prach okolo sondy.

Sonda Mars Pathfinder nám doslova ukázala, ako „chutí“ mimozemský svet. Spojené štáty a Japonsko plánujú v nasledujúcom desaťročí zorganizovať ďalšie vesmírne misie na Mars. Medzitým už k Marsu dorazila sonda Mars Global Surveyor, aby sa venovala ďalším výskumným úlohám. Vďaka takýmto našim návštevám na červenej planéte prostredníctvom „očí“ robotizovaných sond sa Mars pre nás bude stávať stále dôvernejšie známym miestom. — Poslané.

[Obrázky na strane 26]

Štart

Pristávanie

Na Marse

[Prameň ilustrácií]

Všetky obrázky: NASA/​JPL