Nakoľko nebezpečná môže byť televízia?

Dňa 18. decembra 1997 novinové titulky oznámili, že z kresleného televízneho filmu mnohí ľudia v japonskom Tokiu ochoreli. Stovky osôb boli dopravené do nemocníc. „Niektoré deti vracali krv a ďalšie dostali záchvat alebo stratili vedomie,“ uviedli The New York Times. „Lekári a psychológovia varujú, že táto príhoda je dôraznou pripomienkou, aké môžu byť deti citlivé na niektoré dnešné televízne programy.“

Newyorský denník Daily News napísal: „Keď kreslené televízne strašidlo včera zablýskalo svojimi červenými očami a stovky detí v celej krajine dostali kŕče, Japonsko zachvátila panika.

V utorok večer muselo byť takmer 600 detí a niekoľko dospelých dopravených na pohotovosť po tom, čo si pozreli kreslený televízny film.“ Niektorí boli s dýchacími ťažkosťami prijatí na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Jukiko Iwasakiová, matka osemročného dievčatka, povedala: „Bola som šokovaná, keď som videla, že moja dcérka stratila vedomie. Začala opäť dýchať až potom, keď som ju udrela do chrbta.“

Producenti televíznych programov pre deti nedokázali vysvetliť, ako mohla animačná technika, ktorú ako hovoria, použili „už stovky ráz“, vyvolať takú nebezpečnú, prudkú reakciu.

Niektorí rodičia si dobre uvedomujú nebezpečné účinky televízie a starostlivo kontrolujú pozeranie televízie, alebo dokonca televízor z domácnosti odstránili. Jeden otec z Allenu (Texas, USA) povedal, že predtým než rodina odstránila z domu televízor, u detí sa prejavovala „neschopnosť dlhšie sa sústrediť, podráždenosť, neochota spolupracovať a chronická unudenosť“. Tento otec ďalej hovorí: „Dnes sa takmer všetkých päť našich detí, ktoré sú vo veku od šesť do sedemnásť rokov, učí na samé jednotky. Keď sme sa zbavili televízora, rýchle si našli rôzne záujmy, napríklad šport, čítanie, umenie, prácu s počítačom a podobne.

Asi pred dvoma rokmi sa udialo niečo nezabudnuteľné. Môj syn, ktorý mal vtedy deväť rokov, telefonoval z večierka, po ktorom mal prespať u priateľa, že sa chce hneď... vrátiť domov. Keď som bol poňho a opýtal som sa, čo sa stalo, povedal: ‚Je to taká nuda. Chcú len sedieť a pozerať televíziu!‘“