Väzni chudoby

V ROKU 33 n. l. Ježiš Kristus povedal svojim učeníkom: „Chudobných máte pri sebe vždy.“ (Matúš 26:11) Čo tým vlastne myslel? Hovoril, že chudoba nebude nikdy odstránená?

James Speth, vedúci Programu OSN pre rozvoj, povedal: „Nemôžeme prijať skutočnosť, že [chudoba] tu bude vždy. Dnešný svet má zdroje, spôsoby i možnosti na to, aby vykázal chudobu na stránky dejín.“ No môže dnešný svet odstrániť chudobu?

Valné zhromaždenie Spojených národov zrejme dúfa, že chudobu možno odstrániť ľudským úsilím, lebo vyhlásilo roky 1997 až 2006 za prvé „desaťročie kampane Spojených národov za odstránenie chudoby“. OSN navrhla spoluprácu s vládami, národmi a inštitúciami, ktorou sa má podporiť ekonomický rozvoj, zlepšiť dostupnosť základných služieb, zlepšiť postavenie žien a zvýšiť príjem a zamestnanosť.

Veľkolepé ciele! No bude svetová komunita niekedy schopná ich dosiahnuť? Uvažujme o niektorých prekážkach, ktoré bránia tomu, aby bola chudoba odstránená ľudským úsilím.

Hlad a podvýživa

Ayembe žije v Zaire a 15 členov jej rodiny je od nej závislých. Niekedy si rodina môže dovoliť jesť raz denne — kukuričnú kašu ochutenú listami kasavy, soľou a cukrom. Niekedy nemajú dva alebo tri dni čo jesť. „Čakám dovtedy, kým deti neplačú od hladu, potom navarím,“ hovorí Ayembe.

Jej prípad nie je nezvyčajný. V rozvojovom svete chodí denne každý piaty človek spať hladný. Asi 800 miliónov ľudí na celom svete — 200 miliónov z toho sú deti — je chronicky podvyživených. Tieto deti sa nevyvíjajú normálne; často bývajú choré. V škole dosahujú slabé výsledky. V dospelosti trpia následkami týchto pomerov. A tak chudoba často vedie k podvýžive a tá zase prispieva k chudobe.

Rozsah chudoby, hladu a podvýživy je taký obrovský, že tieto problémy vzdorujú politickému, ekonomickému i spoločenskému úsiliu vynakladanému na ich odstránenie. Skutočne, situácia sa nezlepšuje, ale zhoršuje.

Slabé zdravie

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je chudoba „najsmrtonosnejšou chorobou sveta“ a „hlavnou príčinou úmrtí, chorôb a utrpenia“.

Kniha An Urbanizing World: Global Report on Human Settlements, 1996 (Urbanizácia sveta: Celosvetová správa o ľudskom osídlení, 1996) uvádza, že prinajmenšom 600 miliónov ľudí v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike žije v takých biednych obydliach — nemajú dostatok čistej vody, hygienické zariadenia a kanalizáciu —, že ich život a zdravie sú ustavične ohrozené. Na celom svete nemá miliarda ľudí čistú vodu. Stámilióny si nemôžu dovoliť vyváženú stravu. Všetky tieto činitele sťažujú chudobným ľuďom možnosť predchádzať chorobám.

Chudobní ľudia sa často nemajú možnosť liečiť. Keď chudobní ochorejú, nemusia mať prostriedky na to, aby si mohli dovoliť potrebný liek alebo lekárske ošetrenie. Chudobní zomierajú mladí; a tí, ktorí prežijú, trpia často chronickými chorobami.

Zahida, maloobchodník na Maledivách, hovorí: „Chudoba znamená slabé zdravie, ktoré vám bráni pracovať.“ A, samozrejme, keď nemáte prácu, chudoba sa prehlbuje. Výsledkom je krutý a smrtonosný cyklus, v ktorom sa chudoba a choroby vzájomne podporujú.

Nezamestnanosť a nízka mzda

Ďalšou stránkou chudoby je nezamestnanosť. Na celom svete je asi 120 miliónov ľudí, ktorí si nemôžu nájsť prácu. Na druhej strane asi 700 miliónov ľudí pracuje dlhé hodiny za nízku mzdu, ktorá nestačí ani na pokrytie ich základných potrieb.

Rudeen je rikšom v Kambodži. Hovorí: „Chudoba pre mňa znamená, že musím pracovať viac než 18 hodín denne, no ešte stále nezarobím dosť, aby som uživil seba, manželku a dve deti.“

Ničenie životného prostredia

Ničenie životného prostredia priamo súvisí s chudobou. Elsa, výskumníčka v juhoamerickej Guyane, hovorí: „Chudoba znamená ničenie prírody: lesov, pôdy, zvierat, riek a jazier.“ Toto je ďalší tragický cyklus — chudoba vedie k ničeniu životného prostredia, čo ďalej prispieva k rozširovaniu chudoby.

Obrábať pôdu dovtedy, kým sa nevyčerpá alebo nevyužije na iné účely, je starodávna prax. Takou je aj odlesňovanie — vytínanie stromov na drevo alebo na palivo, či na získanie ornej pôdy. Keďže počet ľudí na zemi stúpa, situácia dosahuje kritické rozmery.

Podľa Medzinárodného fondu pre poľnohospodársky rozvoj za posledných 30 rokov ubudlo z poľnohospodárskej pôdy takmer 20 percent ornice zväčša pre nedostatok peňazí a techniky potrebných na uskutočnenie ochranárskych opatrení. Za rovnaké obdobie sa milióny hektárov pôdy zmenili na púšť, čo je výsledok nevhodne postavených a zle udržiavaných zavlažovacích systémov. A každoročne sa vytínajú milióny hektárov lesov, aby sa vyčistila pôda a mohli sa zasadiť plodiny alebo aby sa získalo drevo na spracovanie či na palivo.

Toto ničenie súvisí s chudobou v dvoch smeroch. Po prvé, chudobní sú často nútení ničiť životné prostredie, lebo potrebujú jedlo a palivo. Ako môže niekto hovoriť o trvalom rozvoji alebo o blahu budúcich generácií ľuďom, ktorí sú hladní a chudobní a ktorí sú nútení poškodzovať prírodné zdroje, aby prežili práve teraz? Po druhé, bohatí často využívajú prírodné zdroje chudobných vo svoj prospech. A tak sa ničením prírodných zdrojov bohatými i chudobnými chudoba šíri.

Vzdelanie

Alicia, mestská sociálna pracovníčka na Filipínach, hovorí: „Chudoba je to, keď žena pošle svoje deti na ulicu žobrať, lebo inak nebudú mať čo jesť, namiesto toho, aby ich poslala do školy. Matka vie, že tým opakuje začarovaný kruh, do ktorého sa chytila aj ona, no nevidí nijaké iné východisko.“

Asi pre 500 miliónov detí niet žiadnej školy, do ktorej by mohli chodiť. Jedna miliarda dospelých je funkčne negramotná. Bez vzdelania je ťažké dostať dobré zamestnanie. A tak chudoba vedie k nedostatku vzdelania a ten vedie k ďalšej chudobe.

Bývanie

V chudobných krajinách, a dokonca aj v niektorých bohatých krajinách je nedostatok možností bývania. V jednej správe sa hovorí, že takmer štvrť milióna obyvateľov mesta New York muselo za posledných päť rokov bývať určitý čas v útulkoch pre bezdomovcov. Aj Európa má svojich chudobných. V Londýne je registrovaných asi 400 000 bezdomovcov. Vo Francúzsku je bez domova pol milióna ľudí.

V rozvojovom svete je situácia ešte horšia. Ľudia prúdia do miest, lákaní predstavou jedla, zamestnania a lepšieho života. V niektorých mestách žije viac než 60 percent obyvateľstva vo štvrtiach pozostávajúcich z chatrčí alebo v slumoch. Chudoba na vidieku teda podporuje vzrast chudoby v mestách.

Obyvateľstvo

Všetky tieto problémy znásobuje pribúdanie obyvateľstva. Za posledných 45 rokov sa počet obyvateľov sveta viac než zdvojnásobil. Spojené národy odhadujú, že do roku 2000 toto číslo vzrastie na 6,2 miliardy a do roku 2050 na 9,8 miliardy. Najchudobnejšie oblasti sveta majú najvyššie percento vzrastu populácie. Z približne 90 miliónov detí, ktoré sa narodili v roku 1995, sa 85 miliónov narodilo v krajinách, ktoré sú najmenej schopné postarať sa o ne.

Myslíte si, že ľudstvo začne naraz spolupracovať, aby navždy odstránilo chudobu tým, že vyrieši problém hladu, chorôb, nezamestnanosti, ničenia životného prostredia, nedostatku vzdelania, nevhodného bývania a vojen? Pravdepodobne si to nemyslíte.

Znamená to, že situácia je beznádejná? Nie, lebo riešenie je na dohľad a zmena určite príde. Ale nebude to ľudským úsilím. Teda ako? A čo slová Ježiša, ktorý povedal: „Chudobných máte pri sebe vždy“?

[Rámček na strane 7]

Najchudobnejší z chudobných

Roku 1971 utvorili Spojené národy nový pojem „najmenej rozvinuté krajiny“ na opísanie krajín, ktoré sú „najchudobnejšími a ekonomicky najslabšími krajinami rozvojového sveta“. Vtedy bolo takýchto krajín 21. Dnes ich je 48, z toho 33 v Afrike.

[Obrázok na strane 5]

Milióny ľudí pracujú dlhé hodiny za nízku mzdu

[Prameň ilustrácie]

Godo-Foto

[Obrázok na strane 6]

Luxus a chudoba existujú bok po boku

[Obrázok na strane 7]

Milióny ľudí žijú v nevyhovujúcich príbytkoch