Ostrovy, ktoré sa stále menia
„HAVAJ.“ Havajské ostrovy vyvolávajú predstavu tropického raja, slnečných pláží a pasátov voňajúcich balzamom. No uvedomili ste si pozoruhodnú osamotenosť týchto ostrovov? Keď si Havajské ostrovy vyhľadáte na mape, nájdete ich uprostred severnej časti Tichého oceánu — takmer tak ďaleko od pobrežia pevniny, ako sa len môžete dostať! Preto sa azda začudujete: ‚Ako sa tam tie ostrovy objavili? Domnievajú sa vedci, že v budúcnosti sa vytvoria ďalšie ostrovy? Čo nám tieto ostrovy môžu povedať o samotnej zemi pod našimi nohami?‘
Havajské súostrovie
Väčšina ľudí, ktorí navštívia Havajské ostrovy, sa oboznámi s reťazou ôsmich ostrovov, ktoré sa tiahnu zo severozápadu na juhovýchod. Najväčšie sú ostrovy Kauai, Oahu, Molokai, Lanai, Maui a Hawaii. Menší ostrov Niihau leží západne od Kauai a ostrov Kahoolawe je juhozápadne od Maui. Ostrov Hawaii, nazývaný aj Veľký ostrov, má rozlohu viac než 10 000 štvorcových kilometrov, zatiaľ čo malý ostrov Kahoolawe má iba 117 štvorcových kilometrov. Navyše, k tejto reťazi ostrovov patrí ďalších 124 menších ostrovov či ostrovčekov, ktoré sa tiahnu ešte ďalej na severozápad. Midway, nachádzajúci sa blízko severozápadného konca reťaze, je od Veľkého ostrova vzdialený takmer 2500 kilometrov! Ostrovčeky, pozostávajúce zväčša z koralov a piesku, majú celkovú rozlohu dovedna iba 8 štvorcových kilometrov. Keď niektorí ľudia spomínajú celú skupinu ostrovov, vhodne používajú názov Havajské súostrovie.
Keď uvážime, že ostrovy a ostrovčeky spočívajú na širokých základoch, ktoré sa dvíhajú z morského dna priemerne z hĺbky viac než 4000 metrov, začíname chápať, že sú to iba vyčnievajúce vrcholky a temená obrovských vrchov. Keby sme ich zmerali od základu na morskom dne, Mauna Kea a Mauna Loa na ostrove Hawaii by dosiahli výšku asi 10 000 metrov. A tak sú v istom zmysle najvyššími vrchmi sveta!
Vznik ostrova
Preskúmajme ďalej ostrov Hawaii. Geológovia sú presvedčení, že Veľký ostrov pozostáva z piatich veľkých spojených sopiek. Väčšina návštevníkov pozná tri najväčšie: Mauna Kea, ktorá sa považuje za spiacu a patrí jej primát najvyššieho vrchu na Hawaii — 4205 metrov nad hladinou mora; Mauna Loa, ktorá je vysoká 4169 metrov a je najmohutnejšou Havajskou sopkou; a Kilauea, ktorá je najmladšou sopkou a nachádza sa na južnom okraji ostrova. Okrem toho, severozápadný výbežok ostrova tvorí sopka Kohala a sopka Hualalai sa týči nad pobrežím Kona.
Každá sopka rástla tak, že z nej vytekali tisíce lávových prúdov, ktoré tuhli. Výbuchy sa začínajú pod vodou, kde sa láva rýchle ochladzuje, vytvára kôru a jazykovité prúdy, ktoré sa nahromadia na seba a vyzerajú ako hromada podušiek. Keď sa rastúca sopka vynorí nad hladinu, prúdy lávy nadobudnú iný vzhľad. Vulkanológovia používajú pre tekuté prúdy s hladkým, zvlneným a povrazovitým povrchom havajský názov „pahoe-hoe“ a pre lávu, ktorá má drsný, členitý a troskovitý vzhľad, názov „aa“. Sopečný kužeľ rastie do širokého, mierne stúpajúceho vrchu, ktorý svojím tvarom pripomína štít, aký nosili starovekí rímski vojaci. Na vrchole sopky sa vytvoria veľké krátery vtedy, keď magma čiže rozpustená hornina sa vychrlí alebo vyteká z otvorov blízko povrchu. Okrem toho magmatický krb vnútri sopky vyvíja tlak. Tento tlak vytláča časť sopky do mora, pričom vznikajú veľké pukliny. Nakoniec, ako v prípade sopky Mauna Kea, erupcie kužeľovitej sopky silnejú a vytvárajú sopečné kužele vulkanického popola, ktorými je pokrytý vulkán.
Mauna Loa a Kilauea patria k najaktívnejším sopkám sveta. Historické správy, ktoré podali domorodí Havajčania, misionári, vedci a ďalší, ukazujú, že od roku 1832 sopka Mauna Loa vybuchla 48 ráz a Kilauea od roku 1790 viac než 70 ráz. Tieto erupcie trvali rôzne dlho, niekoľko hodín alebo aj rokov. Najdlhšou zaznamenanou erupciou bola činnosť lávového jazera v kráteri Halemaumau na sopke Kilauea, ktoré bolo aktívne nepretržite od začiatku devätnásteho storočia až do roku 1924. V súčasnosti vybuchuje Kilauea od januára 1983 a príležitostne vytvára efektné ohnivé fontány a prúdy lávy, ktoré tečú do mora.
Väčšina erupcií na Havajských ostrovoch je pre svoje typické prúdy lávy iba miernymi výbuchmi alebo sú to tiché erupcie. Niekedy sa však podzemná voda zmieša s magmou a výsledkom sú výbuchy pary. Roku 1790 takáto erupcia usmrtila asi 80 ľudí, keď sa skupina domorodých bojovníkov s rodinami dostala do obkľúčenia horúcich plynov a horiaceho sopečného popola vyvrhnutého z Kilauey.
Pohybujúce sa ostrovy
Záznamy za posledných vyše 200 rokov ukazujú, že aktívne sú iba vulkány na dvoch ostrovoch, ktoré ležia úplne na juhovýchode súostrovia, na Hawaii a na Maui. Táto zaujímavá situácia podnietila vedcov ďalej skúmať históriu hornín v ostrovnej reťazi. V láve sa nachádza nepatrné množstvo rádioaktívnej formy draslíka a produktu jeho rozpadu — argónu, ktoré môžu vedci v laboratóriu zmerať, a tak odhadnúť vek horniny. Tieto výskumy odhalili postupné starnutie celého Havajského súostrovia smerom na severozápad v rozsahu miliónov rokov.
Keďže havajské erupcie sa vyskytujú častejšie v juhovýchodnej časti reťaze ostrovov, znamená to, že sa pohybuje aj zdroj magmy pod nimi? Geológovia zistili, že zdroj magmy, ktorý nazývajú magmatický krb, sa v skutočnosti nepohybuje. Pohybuje sa však dno Tichého oceánu nad magmatickým krbom a unáša sopky na ostrove ďalej od magmatického krbu podobne, ako sú hromady skál unášané na pohybujúcom sa dopravníkovom páse. Ten istý pohyb tlačí dno Tichého oceánu proti susedným kontinentálnym masám a iným častiam morského dna a zapríčiňuje mnohé z veľkých zemetrasení, ku ktorým dochádza v oblúku okolo Tichého oceánu. Keď bývate na ostrove Hawaii, váš domov sa za posledný rok posunul asi o 7,5 centimetra smerom na severozápad!
Vedci predpokladajú, že ďalšie magmatické krby podobné krbu pod Havajskými ostrovmi vytvárajú na celom svete mnohé sopky na pevnine i v mori. Vo väčšine týchto magmatických krbov sú dôkazy o migrujúcich erupciách, čo znamená, že povrch zeme sa pravdepodobne pohybuje aj na mieste, kde bývate.
Vznik nových ostrovov...
Keďže vznik veľkých sopiek na Veľkom ostrove si vyžiadal státisíce rokov, môžeme predpokladať, že počas tohto obdobia sa ostrov vzďaľoval od magmatického krbu. Nové sopky a ostrovy by teda mali vznikať nad magmatickým krbom, ktorý sa dostane pod nedotknuté morské dno. Prejavil sa už budúci potomok vulkánov na Veľkom ostrove?
Áno, prejavil. Južne od ostrova Hawaii sa dvíha vulkanicky aktívny podmorský vrch Loihi. Nečakajte však, že sa čoskoro vynorí z mora. Potrebuje „narásť“ ešte 900 metrov, čo môže trvať desaťtisíce rokov.
... a zánik starých ostrovov
Mohutné vulkanické kužele a hrboľaté lávové prúdy tvoriace Havajské ostrovy vyzerajú zdanlivo bezpečné a nezdá sa, že by sa mali opäť ponoriť do oceánu. Ale ostrovčeky a morské vrchy pod hladinou severozápadne od Havajských ostrovov to naznačujú. Napríklad piesky a koralové útesy ostrovov Midway a Kure stoja na veľkých sopečných vrchoch, ktorých vrcholy sú teraz stovky metrov pod hladinou mora. Prečo tieto vulkanické ostrovy miznú?
Ostrovy postupne podliehajú ustavičnej erózii, ktorú spôsobujú vodné toky, nárazy vĺn a iné sily. Ostrovy klesajú aj vlastnou váhou, keď stláčajú morské dno. Strmé útesy pozdĺž niektorých ostrovov prezrádzajú ešte ďalší proces, ktorým vulkanické ostrovy zanikajú — zosúvanie pôdy. Sonárové zobrazenie podmorských úbočí týchto ostrovov ukazuje obrovské zosuvy pôdy, ktoré sa tiahnu desiatky kilometrov po morskom dne.
Magmatický krb v činnosti
Na ostrove Hawaii môžu návštevníci Havajského národného sopečného parku sami vidieť nepretržité zmeny krajiny spôsobené vulkanickou činnosťou magmatického krbu. Vedci Havajského vulkanologického observatória, ktoré sa nachádza na okraji kráteru sopky Kilauea, sledujú a zaznamenávajú prebiehajúce a hroziace erupcie. Ich štúdie viedli k lepšiemu porozumeniu činnosti sopiek a posúvania zemského povrchu. S bázňou si môžeme uvedomiť, aké mohutné geologické sily vytvárali a pretvárali Havajské súostrovie — túto krásnu reťaz ostrovov uprostred Tichého oceánu.
[Mapa na strane 25]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Havajské ostrovy
Niihau
Kauai
Oahu
Molokai
Lanai
Maui
Kahoolawe
Hawaii
[Prameň ilustrácie]
Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.
[Obrázok na strane 24]
Reťaz ohnivých fontán na východnej pukline sopky Kilauea
[Obrázok na stranách 24, 25]
Erupcia Kilauey
[Prameň ilustrácií]
Sopky: Dept. of Interior, National Park Service
[Obrázok na strane 25]
Lávový prúd na Mauna Loi
[Obrázok na strane 26]
Ohnivá clona na Mauna Loi
[Prameň ilustrácií]
Vľavo hore a vpravo dole: Dept. of Interior, National Park Service
[Obrázok na strane 26]
Erupcia ohnivej fontány na Kilauei
[Prameň ilustrácie]
U.S. Geological Survey
[Obrázok na strane 26]
Lávové jazero na sopke Kilauea
[Prameň ilustrácií]
Vľavo hore a vpravo dole: Dept. of Interior, National Park Service