Užitočný stres, škodlivý stres

„Keďže stres je nešpecifická reakcia organizmu na akúkoľvek potrebu, všetci sme do istej miery stále v strese.“ — Dr. Hans Selye.

ABY sa dalo na husliach hrať, struny musia byť napnuté — ale iba do istej miery. Keď sú príliš napnuté, prasknú. No keď sú struny príliš voľné, nevydajú nijaký zvuk. Správne napnutie strún je niekde medzi týmito dvoma extrémami.

Podobne je to aj so stresom. Ako sme už videli, príliš veľa stresu môže škodiť. Ale čo keby stres vôbec neexistoval? I keď takáto vyhliadka môže znieť lákavo, faktom je, že stres potrebujete — aspoň do istej miery. Predstavte si napríklad, že pri prechádzaní cez cestu náhle zbadáte, ako sa na vás rúti auto. Je to práve stres, ktorý vám umožní uniknúť z nebezpečnej cesty — a to rýchlo!

No stres nie je užitočný iba za mimoriadnych okolností. Stres potrebujete aj na to, aby ste zvládli každodenné úlohy. Všetci sme do istej miery stále v strese. ‚Jediný spôsob, ako uniknúť stresu, je smrť,‘ hovorí Dr. Hans Selye. Dodáva, že tvrdenie „je v strese“ je také nezmyselné ako slová „má teplotu“. „Čo týmito slovami v skutočnosti myslíme,“ hovorí Selye, „je nadmerný stres alebo zvýšená teplota.“ V tomto kontexte zahŕňa stres aj rekreácia, rovnako ako spánok, keďže vaše srdce musí stále biť a pľúca musia pracovať.

Tri druhy stresu

Práve tak ako možno rozlišovať mieru stresu, existujú aj odlišné druhy stresu.

Akútny stres plynie z nárokov každodenného života. Často súvisí s nepríjemnými situáciami, ktoré treba riešiť. Keďže tieto sú občasné a iba dočasné, stres možno obyčajne zvládnuť. Samozrejme, sú ľudia, ktorí idú z jednej krízy do druhej, a zdá sa, že zmätok je súčasťou ich osobnosti. Aj takúto mieru akútneho stresu možno zvládnuť. Postihnutý však môže odmietať zmeniť sa až dovtedy, kým si neuvedomí, aký účinok má jeho neusporiadaný životný štýl na neho a na ľudí okolo neho.

Zatiaľ čo akútny stres je dočasný, chronický stres je dlhodobý. Postihnutý nevidí nijaké východisko zo svojej stresujúcej situácie, či už sú to strasti chudoby, trápenie neuspokojivej práce alebo nezamestnanosť. Chronický stres môže byť tiež výsledkom pretrvávajúcich rodinných problémov. Aj starostlivosť o chorého príbuzného môže spôsobovať stres. Nech už je príčina akákoľvek, chronický stres vyčerpáva svoju obeť deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom. „Najhorším aspektom chronického stresu je to, že ľudia si naň zvyknú,“ hovorí sa o tomto námete v jednej knihe. „Akútny stres si ľudia hneď uvedomujú, lebo je to nový zážitok; chronický stres ignorujú, lebo je starý, známy a niekedy takmer príjemný.“

Traumatický stres je dôsledok nejakej zdrvujúcej tragédie, ako je napríklad znásilnenie, nehoda alebo prírodná katastrofa. Týmto druhom stresu trpia mnohí vojnoví veteráni a tí, čo prežili koncentračný tábor. K príznakom traumatického stresu môžu patriť živé spomienky na traumu, ktoré sa vynárajú ešte aj po rokoch, a zvýšená citlivosť na menej závažné udalosti. Niekedy je u takého človeka zistený stav nazývaný posttraumatická stresová porucha (PTSD). — Pozri rámček „PTSD — normálna reakcia na abnormálny zážitok“.

Zvýšená citlivosť na stres

Niektorí hovoria, že spôsob, akým reagujeme na stres v súčasnosti, závisí zväčša od toho, koľko a aký druh stresu nás postihol v minulosti. Hovoria, že také traumatické udalosti môžu naozaj zmeniť priebeh chemických reakcií v mozgu a v budúcnosti je potom človek oveľa citlivejší na stres. Napríklad Dr. Lawrence Brass v štúdii 556 veteránov druhej svetovej vojny zistil, že riziko náhlej mozgovej príhody bolo osem ráz vyššie u tých, ktorí boli vojnovými zajatcami, než u tých, ktorí nimi neboli — a to dokonca 50 rokov po tejto prvej traume. „Stres z toho, že boli vojnovými zajatcami, bol taký silný, že zmenil spôsob, akým naň v budúcnosti títo ľudia reagovali — zvýšil ich citlivosť na stres.“

Odborníci hovoria, že by sa nemali podceňovať ani stresové udalosti prežité v detstve, lebo tie môžu mať podstatný vplyv. „Väčšinu detí, ktoré trpia traumou, nikdy neprivedú k lekárovi,“ hovorí Dr. Jean Kingová. „Deti daný problém prekonajú, život ide ďalej, no napokon sa po rokoch objavia v našich ordináciách, lebo trpia depresiou či srdcovou chorobou.“ Uvažujme napríklad o traume, akú predstavuje strata rodiča. „Keď niekto zažije v detstve taký silný stres, môže to spôsobiť trvalé chemické a neuroanatomické zmeny v mozgu,“ hovorí Dr. Kingová, „a znížiť jeho schopnosť vyrovnávať sa s bežným, každodenným stresom.“

To, ako človek reaguje na stres, môže, pravdaže, závisieť aj od množstva iných činiteľov vrátane telesnej sústavy a prostriedkov, ktoré mu pomáhajú vyrovnať sa so stresovými udalosťami. No odhliadnuc od príčin, stres možno zvládnuť. Iste, nie je to jednoduché. Dr. Rachel Yehudová hovorí: „Povedať niekomu, kto je vo zvýšenej miere citlivý na stres, aby sa jednoducho uvoľnil, je to isté ako povedať človeku, ktorý trpí nespavosťou, aby jednoducho zaspal.“ Je však veľa vecí, ktoré môže človek urobiť na zredukovanie stresu, ako to bude ukázané v nasledujúcom článku.

[Rámček na strane 7]

Pracovný stres — „celosvetový jav“

V jednej správe Spojených národov sa uvádza: „Stres sa stal jedným z najvážnejších zdravotných problémov 20. storočia.“ Jeho prítomnosť na pracovisku je takmer hmatateľná.

• Za obdobie posledných troch rokov stúpol počet požiadaviek, ktoré vzniesli vládni úradníci v Austrálii a ktoré súvisia so stresom, o 90 percent.

• Istý prieskum uskutočnený vo Francúzsku odhalil, že 64 percent zdravotných sestier a 61 percent učiteliek hovorí, že ich rozrušuje stresujúce prostredie, v ktorom pracujú.

• Odhaduje sa, že v Spojených štátoch predstavujú náklady na choroby súvisiace so stresom 200 miliárd dolárov ročne. Podľa odhadu súvisí so stresom 75 až 85 percent všetkých nehôd, ku ktorým dôjde v priemysle.

• V mnohých krajinách sa zistilo, že ženy trpia stresom viac než muži, pravdepodobne preto, že musia v domácnosti a v zamestnaní zvládnuť viac povinností.

Stres z práce je určite „celosvetový jav“, ako ho nazýva táto správa OSN.

[Rámček na strane 8]

PTSD — normálna reakcia na abnormálny zážitok

‚Ešte tri mesiace po havárii som nemohla prestať plakať, ani v noci spať. Už len odísť z domu bolo pre mňa čosi hrôzostrašné.‘ — Louise.

LOUISE trpí posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD), vyčerpávajúcou chorobou, pri ktorej sa opätovne vracajú neodbytné spomienky alebo sny týkajúce sa traumatickej udalosti. Človek trpiaci PTSD môže byť aj prehnane ľakavý. Psychológ Michael Davis napríklad rozpráva o jednom veteránovi vietnamskej vojny, ktorý v deň svojej svadby zmizol v kríkoch, keď začul strieľajúci výfuk auta. „V okolitom prostredí mohli byť všetky náznaky toho, že je všetko v poriadku,“ hovorí Davis. „Bolo to po 25 rokoch; bol v Spojených štátoch, nie vo Vietname... mal oblečený biely smoking, nie vojenskú uniformu. No keď začul zvuk pripomínajúci vojnu, bežal sa skryť.“

Trauma vyvolaná bojiskom je len jednou z príčin PTSD. Podľa publikácie The Harvard Mental Health Letter môže byť táto porucha výsledkom akejkoľvek „udalosti alebo sledu udalostí, ktoré zahŕňajú možnosť skutočnej smrti alebo hrozbu smrti, alebo vážneho zranenia, či fyzického ohrozenia. Mohla by to byť prírodná katastrofa, nehoda alebo činnosť človeka: povodeň, požiar, zemetrasenie, autonehoda, bombardovanie, streľba, mučenie, únos, prepad, znásilnenie alebo zneužitie dieťaťa.“ Byť čo len svedkom takejto traumatickej udalosti alebo sa o nej dozvedieť — možno prostredníctvom šokujúceho rozprávania alebo fotografií — môže vyvolať príznaky PTSD, a to najmä vtedy, ak ide o členov rodiny alebo o blízkych priateľov.

Samozrejme, ľudia reagujú na traumu rôzne. „U väčšiny ľudí, ktorí prežijú traumatický zážitok, sa nevyvinú vážne psychické symptómy a aj vtedy, keď sa symptómy prejavia, nenadobudnú nevyhnutne formu PTSD,“ vysvetľuje sa v publikácii The Harvard Mental Health Letter. A ako je to s ľuďmi, u ktorých vedie stres k PTSD? Niektorí časom dokážu ovládnuť pocity súvisiace s traumou a získať úľavu. Iní pokračujú v zápase so spomienkami na traumatickú udalosť ešte dlhé roky po tom, čo k nej došlo.

Obidve strany, ľudia, ktorí trpia PTSD, a rovnako i tí, ktorí im chcú pomôcť, by mali pamätať na to, že uzdravenie si vyžaduje trpezlivosť. Biblia nabáda kresťanov: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami“ a „buďte zhovievaví ku všetkým“. (1. Tesaloničanom 5:14) V prípade Louise, o ktorej sme hovorili v úvode, prešlo päť mesiacov, kým bola schopná opäť si sadnúť za volant. „Napriek pokroku, ktorý som urobila,“ povedala štyri roky po nehode, „jazdenie autom už nikdy nebude pre mňa takým príjemným zážitkom ako predtým. Je to niečo, čo musím urobiť, tak to urobím. No urobila som veľký pokrok v porovnaní s obdobím po nehode, keď som sa cítila taká bezmocná.“

[Obrázok na strane 9]

Mnohí úradníci sú vystresovaní

[Obrázok na strane 9]

Nie každý stres je škodlivý