Európsky súd napráva neprávosť

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Grécku

VOJENSKÁ služba je v Grécku povinná. Za odmietnutie vykonávať vojenskú službu je v ktoromkoľvek čase uväznených asi 300 Jehovových svedkov. Organizácia Amnesty International ich považuje za väzňov svedomia a už často naliehala na jednotlivé vlády v Grécku, aby ich oslobodili a aby prijali zákony, ktoré by im umožnili vykonávať civilnú službu netrestajúceho charakteru.

V roku 1988 boli prijaté nové zákony týkajúce sa vojenskej služby. Tieto zákony okrem iného stanovili, že „od vojenskej služby sú oslobodení títo:... Odvedenci, ktorí sú náboženskými služobníkmi, mníchmi alebo mníchmi-novicmi uznaného náboženstva, ak si to prajú.“ Náboženskí služobníci gréckej ortodoxnej cirkvi sú vždy oslobodení jednoducho a ľahko, bez akýchkoľvek problémov a bez akéhokoľvek porušovania ich základných ľudských práv. Bude to isté platiť aj pre služobníkov menšinového náboženstva? Odpoveď zanedlho poskytla jedna skúška.

Uväznení v rozpore so zákonom

Koncom roku 1989 a začiatkom roku 1990 Dimitrios Tsirlis a Timotheos Kouloumpas, ktorí boli za náboženských služobníkov vymenovaní Ústredným zborom kresťanských Jehovových svedkov v Grécku, podali v súlade s týmto zákonom príslušným odvodovým komisiám žiadosť o oslobodenie od vojenskej služby. Spolu so svojimi žiadosťami predložili aj doklady na potvrdenie toho, že sú činnými náboženskými služobníkmi. Ako sa dalo očakávať, ich žiadosti boli zamietnuté z klamného dôvodu, že Jehovovi svedkovia nepatria k „známemu náboženstvu“.

Bratia Tsirlis a Kouloumpas sa hlásili v príslušných centrách vojenského výcviku a boli zatknutí, obvinení z neposlušnosti a zadržaní. Medzitým Generálne ústredie pre národnú obranu zamietlo ich odvolania proti rozhodnutiam odvodových komisií. Vojenské autority použili argument, že Svätá synoda gréckej ortodoxnej cirkvi ich informovala, že viera Jehovových svedkov nie je uznaným náboženstvom! To protirečilo rozhodnutiam mnohých civilných súdov, ktoré vyhlásili, že Jehovovi svedkovia skutočne sú známym náboženstvom.

Vojenské súdy však vyhlásili Tsirlisa a Kouloumpasa za vinných z neposlušnosti a odsúdili ich na štyri roky väzenia. Títo dvaja bratia sa proti týmto rozhodnutiam odvolali na Vojenský odvolací súd, ktorý vyšetrovanie ich odvolaní z rôznych dôvodov trikrát prerušil. Zakaždým však odmietol nariadiť dočasné prepustenie odvolávajúcich sa z väzenia, hoci to grécky zákon stanovuje.

Medzičasom Najvyšší správny súd v ďalšom rade pojednávaní zrušil rozhodnutia Generálneho ústredia pre národnú obranu, a to na základe toho, že Jehovovi svedkovia naozaj patria k známemu náboženstvu.

Počas tých 15 mesiacov, ktoré museli Tsirlis a Kouloumpas stráviť vo Vojenskej väznici v Avlóne, zažili zvlášť nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie spolu s ostatnými uväznenými svedkami. Jedna správa z toho obdobia hovorí o „odporne nečistých podmienkach vo väzení, v ktorých [uväznení Jehovovi svedkovia] žijú, zmieňujúc sa o pokazenom mäse a myších chvostoch, ktoré majú často v jedle, o obmedzovaní návštevných hodín podľa rozmarov správy, o nedostatku miesta, pretože cely sú preplnené nadmerným počtom väzňov, a o oveľa krutejšom zaobchádzaní s väzňami, ktorí odmietajú vojenskú službu z dôvodov svedomia.“

Napokon Vojenský odvolací súd oslobodil bratov Tsirlisa a Kouloumpasa, ale zároveň vyhlásil, že štát nie je povinný poskytnúť im odškodné za ich zadržanie, pretože „k tomuto uväzneniu došlo pre hrubú nedbalosť žiadateľov“. To vyvolalo v právnických kruhoch oprávnené otázky: Kto bol zodpovedný za túto hrubú nedbalosť? Svedkovia, alebo vojenské súdy?

Bratia boli ihneď prepustení z väzenia a nakoniec boli prepustení z ozbrojených síl na základe toho, že sú náboženskými služobníkmi. Keď boli prepustení, organizácia Amnesty International oznámila, že prepustenie Dimitriosa Tsirlisa a Timotheosa Kouloumpasa uvítala, a vyjadrila nádej, že v budúcnosti budú Jehovovi svedkovia oslobodení od vojenskej služby v súlade s ustanoveniami gréckeho zákona. Čoskoro však mala byť táto nádej zmarená.

Opakované uväznenie

Ďalší ustanovený náboženský služobník z radov Jehovových svedkov musel podstúpiť trochu odlišné utrpenie z toho istého dôvodu. Dňa 11. septembra 1991 Anastasios Georgiadis rovnakým spôsobom požiadal o oslobodenie od vojenskej služby. O šesť dní mu odvodová komisia oznámila, že jeho žiadosť bola zamietnutá, a to opäť preto, lebo Svätá synoda gréckej ortodoxnej cirkvi neuznáva Jehovových svedkov ako známe náboženstvo. A to všetko aj napriek výslovným rozhodnutiam Najvyššieho správneho súdu v prípadoch Tsirlisa a Kouloumpasa!

V písomnej odpovedi Generálneho ústredia pre národnú obranu sa hovorí: „Správa dospela k negatívnemu rozhodnutiu vo veci [Georgiadisovej] žiadosti na základe odborného posudku, ktorý vydala Svätá synoda gréckej cirkvi, ktorá nepovažuje Jehovových svedkov za známe náboženstvo.“ — Kurzíva od nás.

Georgiadis išiel do Nafplionského výcvikového tábora 20. januára a ihneď bol uvrhnutý do táborovej väzenskej cely. Neskôr bol prevezený do Vojenskej väznice v Avlóne.

Dňa 16. marca 1992 Aténsky vojenský súd Georgiadisa oslobodil. Bol to prvý prípad, keď nejaký vojenský súd v Grécku uznal, že Jehovovi svedkovia sú naozaj známym náboženstvom. Riaditeľ Vojenskej väznice v Avlóne ho ihneď prepustil, ale nariadil mu, aby sa 4. apríla opäť hlásil v Nafplionskom odvodovom centre na výkon vojenskej služby. V ten deň Georgiadis opäť odmietol nastúpiť a opäť bol obvinený z neposlušnosti, po druhý raz bol zadržaný a odovzdaný súdu.

Dňa 8. mája 1992 ho Aténsky vojenský súd oslobodil od tohto nového obvinenia, ale rozhodol, že za uväznenie nemá dostať nijaké odškodné. Georgiadis bol ihneď prepustený z Vojenskej väznice v Avlóne, ale dostal príkaz, aby sa 22. mája 1992 už po tretí raz hlásil v Nafplionskom odvodovom centre na výkon vojenskej služby! Opäť odmietol nastúpiť a už po tretí raz bol obvinený z neposlušnosti a opäť zadržaný.

Dňa 7. júla 1992 Najvyšší správny súd zrušil rozhodnutie zo septembra 1991, a to na základe toho, že Jehovovi svedkovia naozaj patria k známemu náboženstvu. Dňa 27. júla 1992 bol Georgiadis napokon prepustený z Vojenskej väznice v Tesalonikách. Dňa 10. septembra 1992 ho Vojenský súd v Tesalonikách oslobodil, ale stanovil, že Georgiadis nemá nárok na odškodné, lebo k jeho uväzneniu došlo podľa ich tvrdenia opäť ‚pre jeho hrubú nedbalosť‘.

Reakcia z rôznych častí sveta

Európsky parlament v komentári k prípadu Georgiadis vyhlásil: „Táto situácia je prípadom diskriminácie zameranej proti náboženským služobníkom Jehovových svedkov, pokiaľ ide o princíp rovnosti pred zákonom a právo na rovnaké zaobchádzanie.“

Vo februári 1992 organizácia Amnesty International vyhlásila, že „je presvedčená, že [Anastasios Georgiadis] bol uväznený iba na základe diskriminujúceho zaobchádzania zo strany vojenských autorít so služobníkmi Jehovových svedkov, a preto žiada o jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie ako väzňa svedomia“.

Dokonca aj vojenský prokurátor, ktorý sa zúčastnil jedného z Georgiadisových procesov, bol nútený vyhlásiť: „Miera kultúrneho rozvoja spoločnosti je zjavná zo spôsobu, akým sa vyrovnáva s niektorými situáciami, ktoré sa týkajú jej občanov. Ak my tu v Grécku chceme, aby bol náš kultúrny rozvoj v súlade s európskymi normami, ak chceme napredovať, potom sa musíme prispôsobiť medzinárodným smerniciam a zbaviť sa predsudkov. Oblasťou, v ktorej je to nanajvýš zjavné, je rešpektovanie individuálnych práv občanov. Reálne situácie a taktika správnych orgánov však jasne dokazujú pretrvávanie predsudkov a náboženskej neznášanlivosti voči náboženským menšinám. Prípad, o ktorý tu ide, je hanebný.“

Ian White, člen Európskeho parlamentu z Bristolu (Anglicko), napísal: „Myšlienka, že Jehovovi svedkovia nie sú ‚známym náboženstvom‘, by na tvárach mnohých v tejto [správnej oblasti] vyvolala ironický úsmev. Hoci je ich čo do počtu relatívne málo, svedkovia sú v tejto krajine určite veľmi dobre známi a často navštevujú ľudí z domu do domu.“ S počtom vyše 26 000 svedkov kážucich v Grécku môžu byť sotva ‚neznámym náboženstvom‘!

Skupina desiatich členov Európskeho parlamentu vyjadrila svoje rozhorčenie nad prípadom Georgiadis písomne, pričom uviedli, že sú takým porušovaním ľudských práv v Grécku „nesmierne prekvapení a sú naplnení ľútosťou“.

Odvolanie sa na Európsky súd pre ľudské práva

Po vyhlásení za nevinných a po prepustení z väzenia všetky tri obete tejto náboženskej diskriminácie cítili z etických dôvodov povinnosť odvolať sa na Európsky súd pre ľudské práva. Základom na toto odvolanie bolo ich nezákonné zadržanie, ktoré sa samo osebe ukázalo ako nespravodlivé, a duševné i telesné mučenie, ktorému boli podrobení, ako aj nesmierne morálne i spoločenské dôsledky súvisiace s tým, že boli opakovane oberaní o slobodu na taký dlhý čas. Z týchto dôvodov sa usilovali o opodstatnené a primerané odškodné.

Európska komisia pre ľudské práva dospela k jednomyseľnému záveru, že v prípade Tsirlis a Kouloumpas došlo k porušeniu práva na slobodu a bezpečnosť jednotlivca, že ich zadržanie bolo nezákonné, že majú právo na odškodné a že im nebolo umožnené nestranné pojednávanie pred súdom. K podobnému záveru dospela Komisia aj v prípade Georgiadis.

Náprava neprávosti

Dátum pojednávania bol stanovený na 21. január 1997. V súdnej sieni bolo mnoho ľudí, vrátane študentov z miestnej univerzity, novinárov a mnohých Jehovových svedkov z Grécka, Nemecka, Belgicka a Francúzska.

Pán Panos Bitsaxis, právny zástupca svedkov, hovoril o „neustálom tvrdošijnom a pretrvávajúcom postoji gréckych úradov, ktorý sa prejavuje neochotou uznať existenciu jednej náboženskej menšiny“, konkrétne Jehovových svedkov. Odsúdil zvyk gréckych úradov zakladať svoj oficiálny postoj k Jehovovým svedkom na názoroch ich hlavných odporcov — gréckej ortodoxnej cirkvi! Pokračoval: „Ako ďaleko to necháme zájsť?... A až dokedy?“ Hovoril, že ide o „odopieranie uznania istej náboženskej komunity, odopieranie, ktoré sa javí ako absurdné, keď vidíte, že ide priamo, otvorene a bez akéhokoľvek uvažovania proti zákonnosti, proti desiatkam rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu“.

Predstaviteľ gréckej vlády potvrdil tento predpojatý postoj gréckych úradov tým, že vyhlásil: „Neslobodno zabúdať na to, že prakticky celé obyvateľstvo Grécka patrilo po celé stáročia k ortodoxnej cirkvi. Prirodzeným dôsledkom toho je, že organizácia tejto cirkvi a postavenie jej služobníkov, ako aj ich úloha v cirkvi sú celkom jasné... Postavenie služobníkov z cirkvi Jehovových svedkov nie je také jasné.“ Aké je to do očí bijúce priznanie predpojatého zaobchádzania s náboženskými menšinami v Grécku!

Podpora náboženskej slobody

Rozsudok bol vynesený 29. mája. Predseda súdu, pán Rolv Ryssdal, prečítal rozhodnutie. Súd zložený z deviatich sudcov dospel jednomyseľne k záveru, že Grécko porušilo články 5 a 6 Európskeho dohovoru. Nariadil tiež, aby bola žiadateľom vyplatená suma vo výške približne 72 000 dolárov ako odškodné a na zaplatenie výdavkov. Čo je však najdôležitejšie, toto rozhodnutie obsahovalo mnoho pozoruhodných argumentov v prospech náboženskej slobody.

Súd poznamenal, že „vojenské úrady bezohľadne ignorovali“ skutočnosť, že Jehovovi svedkovia sú v Grécku podľa rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu uznaní ako „známe náboženstvo“. Ďalej dodal: „Pretrvávajúca neochota príslušných úradov uznať Jehovových svedkov ako ‚známe náboženstvo‘ a následné porušovanie práva žiadateľov na slobodu mali diskriminačný charakter v protiklade k spôsobu, akým sú od vojenskej služby oslobodzovaní služobníci gréckej ortodoxnej cirkvi.“

Prípad dosiahol širokú publicitu v gréckych médiách. Noviny Athens News oznamovali: ‚E[urópsky] súd odsúdil Grécko pre sťažnosť v súvislosti s Jehovom.‘ Rozhodnutie v prípade Tsirlis a Kouloumpas a Georgiadis verzus Grécko vyvoláva nádej, že grécky štát uvedie svoje zákony do súladu s rozsudkom Európskeho súdu, aby sa tak Jehovovi svedkovia v Grécku mohli tešiť z náboženskej slobody bez administratívnych, vojenských či cirkevných zásahov. Navyše, je to ďalší rozsudok, ktorý bol Európskym súdom vynesený proti gréckemu súdnictvu v záležitostiach týkajúcich sa náboženskej slobody.a

Jehovovi svedkovia si veľmi vážia svoju slobodu a usilujú sa využívať ju na službu Bohu a na pomoc blížnemu. Spomínaní traja náboženskí služobníci Jehovových svedkov nepredložili svoje sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva pre nejaký materiálny zisk, ale z čisto morálnych a etických dôvodov. Preto sa všetci traja rozhodli, že odškodné, ktoré im bolo súdom určené, bude použité výlučne na podporu vzdelávacieho diela Jehovových svedkov.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 20]

Esther a Dimitrios Tsirlisovci

[Obrázok na strane 21]

Timotheos a Nafsika Kouloumpasovci

[Obrázok na strane 22]

Anastasios a Koula Georgiadisovci