Zverenie dieťaťa do výchovy — vyrovnaný názor

OZAJSTNÝ problém často prichádza až po rozvode, keď sa začína boj o náklonnosť dieťaťa a vplyv naň. Výrok „Na boj sú potrební dvaja“ nie je vždy pravdivý. Môže na to stačiť jeden panovačný rodič, ktorý si chce presadiť svoje. Istá advokátka v oblasti rodinného práva z Toronta (Kanada) poznamenala: „V rodinnom práve je všetko emocionálne veľmi nabité a všetko sa dotýka srdca.“

Niektorí rodičia namiesto toho, aby mysleli na to, čo je najlepšie pre dieťa, predlžujú spor tým, že podávajú súdne návrhy pre nepodstatné sporné otázky. Napríklad niektorí sa snažili dokázať, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy by sa malo zmeniť, pretože druhý rodič je Jehovov svedok, a tak by vraj pripravil dieťa o ‚normálny spôsob života‘.

Rodič, ktorý nie je svedkom, možno urobí predmetom sporu oslavovanie narodenín, Vianoc alebo aj Halloweenu. Niektorí sa možno sťažujú, že spoločenstvo dieťaťa by bolo obmedzené a jeho sociálne prispôsobovanie sa by bolo sťažené, ak by sa dieťa rozhodlo nezdraviť vlajku. Iní možno naznačujú, že dieťa by bolo psychologicky poškodené, ak by sprevádzalo rodiča pri rozprávaní druhým o Biblii. Niektorí rodičia, ktorí nie sú svedkami, dokonca tvrdili, že život dieťaťa by bol ohrozený, pretože rodič, ktorý je svedkom, by nedal súhlas na to, aby bola dieťaťu podaná transfúzia krvi.

Ako môže kresťan úspešne zvládnuť takéto emocionálne nabité spory? Emocionálna reakcia — akoby „hasenie ohňa ohňom“ — nebude účinná. Ak je záležitosť predložená sudcovi, každý rodič bude mať príležitosť byť vypočutý. Je veľmi dôležité stále pamätať na biblickú radu: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ (Žalm 55:22) Keď o tom budú rodičia rozjímať a keď budú uplatňovať biblické zásady, potom sa s Jehovovou pomocou môžu pri spore o zverenie dieťaťa do výchovy vyrovnať s akýmkoľvek vývojom udalostí. — Príslovia 15:28.

Rozumnosť

Kľúčovou otázkou je to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Ak je rodič príliš náročný, môže právo na výchovu dieťaťa stratiť, a dokonca aj jeho právo na styk s dieťaťom môže byť obmedzené. Múdry rodič sa správa pokojne, pamätajúc na biblickú radu: „Nikomu neodplácajte zlé zlým... Nechajte miesto hnevu... Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ (Rimanom 12:17–21) Či už na súde, v kancelárii právnika alebo u súdneho znalca v oblasti zverenia dieťaťa do výchovy, rodičia sa musia usilovať o to, aby ‚sa ich rozumnosť stala známou všetkým ľuďom‘. — Filipanom 4:5.

Odcudzený partner sa niekedy môže snažiť oklamať druhých tým, že uvádza zavádzajúce a vymyslené problémy. Je múdre potláčať ľudský sklon reagovať na takéto slovné útoky neprimerane. Zdravie, náboženstvo a vzdelanie sú obľúbené námety, ktoré odcudzení manželskí partneri používajú na to, aby na pojednávaní o zverení dieťaťa do výchovy vyvolali rozbroj. — Príslovia 14:22.

Rozumnosť zahŕňa aj schopnosť zvážiť skutočnosti a dospieť k spravodlivej dohode. Žiadny rodič by nemal zabudnúť, že aj po rozvode má dieťa stále dvoch rodičov. Rodičia sa rozviedli jeden s druhým, ale nerozviedli sa s dieťaťom. Preto by každý rodič, s výnimkou extrémnych okolností, mal mať slobodu konať ako rodič, keď je dieťa s ním. Každý by mal mať slobodu vyjadrovať sa o svojich pocitoch a hodnotách a zapojiť dieťa do zákonných činností, či už náboženských alebo iných, na ktorých sa zúčastňuje sám.

Pouvažujme o možných výsledkoch súdneho pojednávania: 1. zverenie dieťaťa do výchovy so spoločným právom rozhodovať, 2. zverenie dieťaťa do výlučnej výchovy a 3. obmedzenie práva na styk s dieťaťom. Aký je rozdiel medzi výchovou dieťaťa so spoločným právom rozhodovať a zverením dieťaťa do výlučnej výchovy? Ako sa môžete vyrovnať so situáciou, keď ste boli pozbavení práva na výchovu vášho dieťaťa? Čo ak je jeden rodič vylúčený?

Výchova so spoločným právom rozhodovať

Niektorí sudcovia sú toho názoru, že je dôležité udržiavať kontakt medzi dieťaťom a obidvoma rodičmi. Ich uvažovanie je založené na výsledkoch prieskumu, ktoré ukazujú, že deti môžu po rozvode zažiť menej stresu a menšiu citovú ujmu, ak sú obaja rodičia schopní deliť sa o výchovu dieťaťa. A tak namiesto pocitu, že jeden rodič ho opustil, bude dieťa cítiť, že je milované oboma rodičmi a že je časťou oboch domácností. „Zverenie dieťaťa do výchovy so spoločným právom rozhodovať je spôsob, ako môžu zostať obaja rodičia zapojení do výchovy,“ hovorí jeden advokát v oblasti rodinného práva.

No Dr. Judith Wallersteinová, výkonná riaditeľka Centra pre rodiny v prechodnom období v Corte Madere v Kalifornii, upozorňuje, že na to, aby výchova so spoločným právom rozhodovať fungovala, sú potrební rodičia, ktorí sú ochotní spolupracovať, a dieťa, ktoré je pružné a dobre vychádza s ľuďmi. Tieto vlastnosti sú nevyhnutné, pretože pri výchove so spoločným právom rozhodovať si obaja rodičia zachovávajú zákonné právo mať podiel na rozhodovaní o dôležitých otázkach zahŕňajúcich zdravie, vzdelávanie, náboženskú výchovu a spoločenský život dieťaťa. To je však možné iba vtedy, ak sú obaja rodičia rozumní a stále uvažujú skôr o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, než o tom, čo je v ich osobnom záujme.

Zverenie do výlučnej výchovy

Súd môže zveriť dieťa do výlučnej výchovy tomu rodičovi, ktorý je podľa jeho názoru spôsobilejší postarať sa o potreby dieťaťa. Sudca môže rozhodnúť, že rodič, ktorému je dieťa takto zverené do výchovy, bude robiť rozhodnutia o dôležitých otázkach týkajúcich sa blaha dieťaťa úplne sám. K rozhodnutiu súd často dospeje po tom, čo si vypočul zistenia súdnych znalcov — tými sú obvykle psychológovia, psychiatri alebo sociálni pracovníci.

Zástancovia zverovania detí do výlučnej výchovy sa domnievajú, že toto usporiadanie dáva dieťaťu pocit väčšej stability. Keď rodičia nie sú schopní účinne spolu komunikovať alebo je to nepravdepodobné, mnohí sudcovia prvostupňových súdov uprednostňujú toto usporiadanie pre výchovu dieťaťa. Samozrejme, rodič, ktorému dieťa nie je zverené do výchovy, nie je vylúčený z jeho života. Tomuto rodičovi je vo všeobecnosti udelené právo na styk s dieťaťom a obaja rodičia môžu naďalej poskytovať dieťaťu potrebné vedenie, lásku a náklonnosť.

Právo rodičov na styk s dieťaťom

Rodičia sa na spor o zverenie dieťaťa do výchovy pozerajú nerealisticky, ak si myslia, že takýto spor má „víťaza“ a „porazeného“. Rodičia sú úspešní a „vyhrávajú“ vtedy, keď vidia svoje deti vyrastať v zrelých, schopných a úctyhodných dospelých. Úspech pri výchove detí nie je priamo spojený s tým, že vám je dieťa súdom zverené do výchovy. Dodržiavaním podmienok stanovených súdom v záležitostiach výchovy dieťaťa, aj keď sa tieto podmienky javia ako nespravodlivé, kresťan prejavuje ‚podriadenosť nadriadeným vrchnostiam‘. (Rimanom 13:1) Je tiež dôležité pamätať na to, že toto nie je čas na boj o náklonnosť a lojálnosť vašich detí tým, že by ste znevažovali druhého rodiča v snahe zničiť jeho vzťah s nimi.

Existujú biblické príklady bohabojných rodičov, ktorí boli z rôznych dôvodov oddelení od svojich detí. Napríklad Amram a Jochebed, Mojžišovi rodičia, konali v najlepšom záujme svojho dieťaťa, keď ho uložili do malej plávajúcej truhlice ‚do tŕstia pri brehu rieky Níl‘. Keď faraónova dcéra dieťa vytiahla, ďalej prejavovali dôveru v Jehovu. Títo múdri a verní rodičia boli odmenení veľkorysým povolením na „styk s dieťaťom“, ktoré potom účinne využili na výchovu chlapca Jehovovým spôsobom. Mojžiš vyrástol vo vynikajúceho služobníka pravého Boha. — 2. Mojžišova 2:1–10; 6:20.

Čo však, ak je jeden z rodičov vylúčený? Mal by mu kresťanský rodič umožniť, aby dieťa navštevoval? Proces vylúčenia zo zboru mení iba duchovný vzťah medzi jednotlivcom a kresťanským zborom. V skutočnosti pretrháva duchovné putá. Ale vzťah medzi rodičom a dieťaťom zostáva nedotknutý. Rodič, ktorému je dieťa zverené do výchovy, musí rešpektovať právo vylúčeného rodiča na styk s dieťaťom. No ak styk s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do výchovy, predstavuje pre fyzické alebo citové blaho dieťaťa priame a reálne ohrozenie, potom môže súd (nie rodič, ktorý má dieťa vo výchove) zariadiť, aby bol pri návštevách dieťaťa zabezpečený dozor z tretej strany.

Nikdy nie ste sami

Rozvodové konanie a následné spory o zverenie dieťaťa do výchovy sú citovo vyčerpávajúce zážitky. Zväzok, ktorý sa pre dvojicu začínal tak sľubne, sa rozpadol a rozplynuli sa aj ich sny, plány a očakávania. Napríklad nevera alebo extrémne zlé zaobchádzanie môžu prinútiť lojálnu manželku, aby vyhľadala zákonnú ochranu pre seba a svoje dieťa. Predsa však v nej môžu pretrvávať pocity viny a zlyhania, keď premýšľa nad tým, kde sa stala chyba alebo ako táto záležitosť mohla byť vyriešená účinnejšie. Mnohé dvojice sa obávajú, ako budú na rozpad rodiny reagovať ich deti. Súdny boj o zverenie dieťaťa do výchovy sa môže stať v citovom ohľade obdobím plným výkyvov a pádov, čo podrobí skúške nielen vašu rýdzosť ako starostlivého rodiča, ale aj vašu vieru a dôveru v Jehovu. — Porovnaj Žalm 34:15, 18, 19, 22.

Keď sa nevinný partner rozhodne konať z dôvodu zneužívania dieťaťa alebo extrémne zlého zaobchádzania zo strany manželského partnera, alebo aby si chránil zdravie pred nebezpečenstvom pohlavne prenášaných chorôb od neverného partnera, potom neexistuje dôvod, aby mal tento nevinný partner pocit viny alebo aby sa cítil Jehovom opustený. (Žalm 37:28) Je to ten neverný alebo tyranský partner, kto porušil posvätnú manželskú zmluvu a „zaobchádzal zradne“ so svojím druhom. — Malachiáš 2:14.

Naďalej si ‚zachovávajte dobré svedomie‘ pred človekom i pred Jehovom tým, že budete uplatňovať biblické zásady, že sa budete správať čestne k svojmu odcudzenému partnerovi a že budete pružní pri dohodách o výchove dieťaťa. „Je lepšie, aby ste trpeli pre konanie dobra, ak je to Božia vôľa, ako pre konanie zla.“ — 1. Petra 3:16, 17.

Čo sa týka detí, tie potrebujú uistenie, že rozpad rodiny nenastal ich vinou. Niekedy veci proste nevyjdú tak, ako sa plánovalo. Ale uplatňovanie biblických zásad môže zmierniť účinok rozvodu, pretože povzbudzuje k tomu, aby sa rodičia s deťmi rozprávali otvorene, a pritom s pochopením. To možno robiť napríklad tak, že umožníte deťom mať aktívnu účasť na plánovaní rodinného života po rozvode. Keď budete trpezliví a láskaví a budete sa zaujímať o pocity detí a načúvať ich vyjadreniam, potom urobíte mnoho pre to, aby ste im pomohli prispôsobiť sa novému rozvrhu a novému usporiadaniu života.

Aj iní môžu pomôcť

Rodičia nie sú jediní, kto môže pomôcť dieťaťu, ktoré prežíva rozpad rodiny. Príbuzní, učitelia a priatelia môžu urobiť veľa pre to, aby podporili a upokojili deti postihnuté rozvodom. Zvlášť starí rodičia môžu veľmi prispieť k stabilite a citovému blahu detí.

Kresťanskí starí rodičia môžu deťom poskytovať duchovné poučovanie a zapájať ich do užitočných činností, musia však rešpektovať rozhodnutia rodičov o náboženskej výchove, lebo sú to rodičia, a nie starí rodičia, kto má morálnu i zákonnú právomoc robiť tieto rozhodnutia. — Efezanom 6:2–4.

S takouto podporou môžu deti postihnuté rozvodom prekonať rozpad manželstva svojich rodičov. A môžu sa naďalej tešiť na požehnania Božieho nového sveta, kde budú všetky rodiny oslobodené od ‚otroctva porušiteľnosti a budú mať slávnu slobodu Božích detí‘. — Rimanom 8:21; 2. Petra 3:13.

[Rámček na strane 11]

Odstrániť mylné predstavy

„Jazyk múdrych robí dobro poznaním“ a kresťanský rodič má znamenitú príležitosť odstrániť mylné predstavy a polopravdy. (Príslovia 15:2) Napríklad čo sa týka zdravotníckej starostlivosti o deti, „Jehovovi svedkovia prijímajú lekárske a chirurgické ošetrenie“, ale ak je rodič-svedok poverený výchovou dieťaťa, vyhradzuje si právo na informovaný súhlas v prípade akéhokoľvek zákroku.a — The Journal of the American Medical Association.

Jehovovi svedkovia berú svoje náboženstvo, ktoré je založené na Božom Slove, Biblii, vážne. To ich robí lepšími otcami, matkami, deťmi, priateľmi, susedmi a občanmi. Kresťanskí rodičia napomínajú svoje deti s láskou, budujú v nich úctu k autorite a vyzbrojujú ich súborom zdravých hodnôt pre život.b — Príslovia 13:18.

Svetské vzdelanie je dôležitou súčasťou výchovy dieťaťa a Jehovovi svedkovia chcú, aby ich deti mali to najlepšie dostupné vzdelanie.c — Príslovia 13:20.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 10]

Rodič, ktorému je dieťa zverené do výchovy, by mal trpezlivo počúvať, keď mu dieťa hovorí o svojej návšteve u druhého rodiča