Etruskovia — nerozlúštená záhada
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FRANCÚZSKU
„Moc Etrúrie bola taká veľká, že jej meno bolo svetoznáme.“ — Livius, historik prvého storočia.
KEĎ sa hovorí o Etruskoch, možno si myslíte, že o tejto téme neviete ani to najzákladnejšie. No ak jazyk, ktorým hovoríte, má latinskú abecedu, nevedomky za to vďačíte Etruskom. Keby nebolo Etruskov, latinská abeceda by sa bola začínala písmenami a, b, g (ako grécka abeceda alfa, beta, gama alebo hebrejská abeceda alef, bet, gimel). Hoci však filológovia vedia, že etruská abeceda sa začínala písmenami a, b, c, etruský jazyk je pre nich ešte stále ťažko zrozumiteľný. A to je iba jedna stránka etruskej záhady!
Stáročia historici premýšľali o pôvode tejto nanajvýš pozoruhodnej civilizácie. Na svojom vrchole v piatom storočí pred n. l. vytvorili Etruskovia federáciu 12 miest s rozsiahlou európskou a severoafrickou obchodnou sieťou. No už o štyri storočia neskôr boli úplne pohltení vynárajúcou sa rímskou mocnosťou. Čo však predsa o Etruskoch vieme a prečo zostávajú aj naďalej záhadou?
Záhadný pôvod
Historici, archeológovia a jazykovedci už dlho uvažujú nad pôvodom Etruskov. Boli to emigranti z Lýdie, provincie v Malej Ázii, ako predpokladal Herodotos, alebo boli italskými domorodcami, ako tvrdil v prvom storočí pred n. l. Dionýzios z Halikarnasu? Bolo by možné, že ich pôvod bol rozmanitý? Nech je už odpoveď akákoľvek, etnické a kultúrne rozdiely medzi nimi a susednými národmi boli také veľké, že dnes nemôžeme s istotou povedať, odkiaľ pochádzali.
Predsa však vieme, že asi od ôsmeho storočia pred n. l. ríša Etruskov v strednej Itálii prekvitala. Rimania ich nazývali Tusci alebo Etrusci a oblasť medzi riekou Arno na severe a riekou Tiber na juhu, ktorú obývali, sa stala známou ako Toskánsko. V istom období etruská civilizácia ovládala asi 50 italických kmeňov.
I keď etruský jazyk v podstate používa ranú formu gréckej abecedy, a tak sa dá zdanlivo ľahšie rozlúštiť, v skutočnosti sa veľmi odlišuje od ktoréhokoľvek iného známeho jazyka. Väčšia časť slovnej zásoby Etruskov ešte stále odoláva prekladu. Ich literárna tvorba bola bohatá, lebo knihy hrali dôležitú úlohu v ich kultúre, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkali náboženstva. Aj keď dnes existujú tisícky etruských nápisov — na hrobkách, vázach a alabastrových sarkofágoch — obsahujú pomerne málo textu, takže sú slabou pomocou pri vysvetľovaní pôvodu a významu etruských slov.
Ich život a prosperita
Etruský národ bol organizovaný do samosprávnych mestských štátov, nad ktorými vládol najprv kráľ a neskôr konzuli. Tieto mestá sa zoskupovali do Etruskej ligy, voľného náboženského, ekonomického a politického zväzu. Niektoré etruské domy boli vybavené tečúcou vodou a boli postavené popri dláždených cestách s kanálmi. Vo veľkej miere sa využívalo aj odvodňovanie pôdy. Etruskí králi zmenili aj Rím zo skupiny dedín na elegantné, opevnené mesto vybavené sieťou kanálov vrátane odpadového kanálu Cloaca Maxima, ktorý možno ešte dnes vidieť.
Základom prosperity Etruskov boli bohaté zásoby rúd v oblastiach, ktoré ovládali, ako boli napríklad železnorudné bane na neďalekom ostrove Elba. Na uspokojenie svojej túžby po kove Etruskovia spracúvali železo, striebro a meď — cín dokonca dovážali z britských ostrovov. Okrem tohto bohatstva boli na ich území pastviny a úrodná poľnohospodárska pôda, ktorá dávala obilie, olivy a vinič, a mali aj dostatok stavebného dreva. Vďaka týmto prírodným zdrojom, ako aj čulému domácemu i zahraničnému obchodu hospodárstvo Etruskov prosperovalo.
Etruskovia boli vynikajúcimi moreplavcami. Roku 540 pred n. l. spojená flotila etruských a kartáginských lodí porazila Grékov, čím si Etruskovia zaistili svoje postavenie v námornom obchode. Vynašli aj zobák na bojové lode, a tak boli pripravení na boj. Také výrobky ako známe bucchero (hrnčiarske výrobky z čiernej hliny) vyvážali po mori až do Španielska a do Egypta. Po pozemných obchodných cestách vyvážali víno do Galie (Francúzska) a Germánie (Nemecka), a tak šírili svoju slávu.
Ako si spríjemňovali život
Medzi najtrvalejšie a najviac objasňujúce zdroje informácií o Etruskoch patria ich umelecké diela. Etruskovia milovali luxusné veci. Zhotovovali bohato zdobené zlaté klenoty vrátane náušníc, brošní, príveskov, náramkov a náhrdelníkov. Ešte i dnes je tajomstvom, ako zhotovovali umelecky vypracované šperky s filigránskymi a granulovanými vzormi, pričom používali drobné guľôčky zlata. Okrem čaší, tanierov, pohárov a jedálenských servisov zo striebra a iných cenných kovov Etruskovia tesali a vyrezávali aj z iných cenných materiálov, ako je napríklad slonovina.
Mnohé sochy, umelecké diela a nástenné maľby, ktoré sa našli, odhaľujú, ako si Etruskovia spríjemňovali život. Radi sa pozerali na preteky vozov, boxerské zápasy, súťaže v zápasení a atletické hry. Kráľ ich sledoval, sediac azda v kresle zo slonoviny, obklopený otrokmi zajatými v boji. Purpurovú tuniku, symbol jeho postavenia, neskôr prevzali Rimania. Doma pri jedle spočíval vedľa svojej manželky a počúval hru na flaute alebo na dvojitej píšťale a pozoroval pritom tanec, zatiaľ čo otroci ho obsluhovali.
V ostrom kontraste s Grékmi či Rimanmi boli ženy v etruskej spoločnosti spoločensky rovnoprávne. Mohli vlastniť majetok a zúčastňovali sa spoločenských podujatí. Etruské dámy mali krstné meno i priezvisko, čo je dôkazom ich nároku na zákonné práva.
Zvláštne náboženské presvedčenie
Jeden historik prvého storočia nazval Etruskov „národom, ktorý je oddaný náboženským zvykom viac než ktorýkoľvek iný národ“. Etruskovia uctievali množstvo bohov, mali záľubu v trojiciach bohov, na ich počesť stavali trojdielne chrámy čiže chrámy s troma loďami. V každej lodi bola umiestnená socha. Etruská civilizácia vychádzala z mystických babylonských predstáv. Najpoprednejšie miesto mala predstava o posmrtnom živote a podsvetí. Mŕtve telá buď pochovávali, alebo spaľovali. Keď boli telá spaľované, popol ukladali do urien rôznych tvarov a foriem. Urnu uložili do hrobky spolu so všetkým, čo považovali za potrebné pre život v podsvetí, pričom tento obrad sprevádzali rituály, obete a tekuté obete. Steny hrobiek bohatých ľudí boli ozdobené farebnými freskami zobrazujúcimi rôzne scény; niekedy zobrazovali démonov alebo pestrú zmes strašidelných tvorov. Ako uvádza jeden časopis, „Etruskovia vždy obľubovali netvorov“.
Etruská praktika hepatoskopie, skúmania pečene ako jednej formy veštenia, má svoj pôvod v Babylone. (Porovnaj Ezechiela 21:21.) Všetky stránky života Etruskov a všetky ich rozhodnutia sa točili okolo bohov. Ľudia pozorovali zem alebo oblohu a čakali na zvláštne znamenia. Veštenie bolo také bežné, že tieto praktiky sa stali známymi ako disciplina Etrusca, etruská veda.
Pohltenie a zánik
Roku 509 pred n. l. sa skončila stáročná dynastia etruských kráľov panujúcich v Ríme. To bola iba predzvesť toho, čo malo prísť. Na severe ohrozovali Etruskov Kelti, ktorých vpády oslabili etruské panstvo v tej oblasti. Na juhu podkopávali základy ich moci neutíchajúce pohraničné konflikty s Italikmi, podnecujúce vnútorné spoločenské problémy.
V treťom storočí pred n. l. sa územie Etruskov dostalo pod nadvládu Rimanov. Tak sa začalo obdobie rímskeho kultúrneho vplyvu čiže romanizácie. Napokon, roku 90 pred n. l., keď sa rímske občianstvo rozšírilo na všetkých Italikov, zmizli aj posledné stopy etruskej identity. Od Etruskov sa vyžadovalo, aby hovorili po latinsky, a tak boli pohltení rímskym svetom. Je zrejmé, že málo rímskych učencov sa snažilo preložiť alebo zachovať etruské literárne diela. A tak etruská civilizácia zmizla, zanechajúc po sebe záhadu. Ale zanechala aj určité dedičstvo.
Trvalé dedičstvo
Etruské dedičstvo možno pozorovať v Ríme ešte i dnes. Rimania vďačia Etruskom za chrám na Kapitole, zasvätený trojici bohov Jupiterovi, Junóne a Minerve, za chrámy s troma loďami, za prvé mestské hradby a za kanál, ktorý odvádzal dažďovú vodu z Forum Romanum. Dokonca aj kapitolská vlčica (Lupa Capitolina), symbol mesta Rím, má etruský pôvod. Navyše, Rimania prebrali množstvo etruských zvykov, ako napríklad bojové hry na život a na smrť a boj so zvieratami. (Porovnaj 1. Korinťanom 15:32.) Ten druh triumfálneho sprievodu, ktorý mal Pavol nepochybne na mysli v jednom zo svojich prirovnaní, mal tiež etruský pôvod. — 2. Korinťanom 2:14.
Hojne sa používajú aj etruské symboly. Pôvod biskupskej berly, ktorú používajú biskupi takzvaného kresťanstva, sa odvodzuje z etruskej kňazskej palice, pripomínajúcej pastiersku palicu. Etruské fasces (prúty zviazané dovedna, pričom uprostred je sekera) sa používali ako symbol moci u Rimanov, ako emblém počas Francúzskej revolúcie a v 20. storočí používala tento symbol Talianska fašistická strana.
Napriek sústredenému úsiliu archeológov odkryť minulosť Etruskov ich pôvod a mnohé stránky ich života zostávajú tajomstvom.
[Mapa na strane 24]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
ETRÚRIA
ITÁLIA
[Obrázky na stranách 24, 25]
1. Kapitolská vlčica, symbol mesta Rím, kópia etruskej bronzovej plastiky z piateho storočia pred n. l.
2. Nápisy v etruskom (vpravo) a fenickom jazyku (vľavo); tieto zlaté tabuľky obsahujú zasvätenie bohyni Uni (Aštarte)
3. Etruský sarkofág manželského páru
4. Etruský oblúkový vchod zo štvrtého storočia pred n. l. Rimania sa naučili stavať oblúky od Etruskov
5. Etruská nádoba a podstavec zo siedmeho storočia pred n. l., ktorá sa používala na miešanie vína
[Pramene ilustrácií]
Zlaté tabuľky: Museo Nazionale di Villa Giulia, Roma; sarkofág a nádoba: Musée du Louvre, Paris