Život vo voľnej prírode sa zo zeme vytráca

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

NENADCHÝNA vás, keď vidíte a počujete divé zvieratá v skutočnosti — tigra, veľrybu alebo gorilu? Alebo keď držíte v náručí koalu či keď cítite chvenie zeme pod dupotom kopýt migrujúcich stád tiahnucich sa, kam len oko dovidí? Je však smutné, že mnohí ľudia sa z takýchto dobrodružstiev možno nikdy netešili — ak za dobrodružstvo nerátame múzeum, knihu alebo obrazovku počítača. Prečo je to tak?

Pretože kým čítate tento článok, tisíce rastlín a zvierat sú neúprosne ničené. Dr. Edward O. Wilson, biológ z Harvardovej univerzity, odhaduje, že zaniká 27 000 druhov za rok alebo tri druhy za hodinu. Pri takomto tempe by mohlo za 30 rokov zaniknúť až 20 percent živočíšnych a rastlinných druhov na zemi. Ale tempo zániku nie je konštantné — rastie. Očakáva sa, že začiatkom budúceho storočia každý deň vymiznú stovky druhov!

Na pokraji vyhynutia je africký nosorožec ostrorohý. Za menej než 20 rokov bol pytliactvom ich počet prudko zredukovaný zo 65 000 kusov na 2500. V zmenšujúcich sa džungliach Bornea a Sumatry zostáva menej než 5000 orangutanov. Skaza postihla aj vody zeme. Jednou z obetí je elegantný delfínovec plachtoplutvý z čínskej rieky Jang-c’-ťiang. Znečistenie a bezohľadný rybolov spôsobili, že ich tu zostala len necelá stovka, a všetky môžu zahynúť v priebehu desaťročia.

„Vedci rôznych odborov sa v mnohých veciach rozchádzajú,“ hovorí Linda Koebnerová v knihe Zoo Book, „ale o naliehavosti zachrániť druhy a o biologickom zdraví planéty hovoria jednotne: Nasledujúcich päťdesiat rokov bude kritických.“

Kto je vinný?

Rast obyvateľstva urýchlil tempo zániku, ale vinu nemôžeme pripísať len samotnému preľudneniu. Mnoho zvierat — holub sťahovavý, moa, alka veľká a vlkovec psohlavý, aby sme vymenovali aspoň niektoré — bolo vyhladených už skôr, než sa ľudská populácia stala hrozbou. Dr. J. D. Kelly, riaditeľ Rady zoologických záhrad v Novom Južnom Walese (Austrália), hovorí o situácii v krajine: „Strata biologickej rozmanitosti od osídlenia v roku 1788 je národnou potupou.“ Toto zistenie sa nepochybne týka aj mnohých ďalších krajín. Poukazuje aj na zlovestnejšie príčiny zániku druhov — na nevedomosť a chamtivosť.

Z dôvodu celosvetovej krízy týkajúcej sa zániku druhov vstúpil na scénu nový a málo sľubný spojenec ohrozených zvierat — zoologické záhrady. Stále častejšie sa tieto mestské enklávy stávajú pre mnohé druhy posledným útočiskom. Ale zoologické záhrady majú obmedzený priestor, divé zvieratá sú drahé a starostlivosť o ne je náročná. Je tu tiež etický aspekt toho, že zvieratá sú väznené, aj keď humánne. A navyše, v zoologických záhradách sú úplne závislé od štedrosti ľudí a od slabých, často nestálych politických a ekonomických systémov. Teda do akej miery sú títo utečenci z voľnej prírody skutočne v bezpečí?

[Rámček na strane 3]

Je zánik prirodzený?

„Nie je zánik súčasťou prirodzeného poriadku? Odpoveď je nie, aspoň nie v takom rozsahu, v akom k nemu dochádza v súčasnosti. Tempo zániku druhov bolo za posledných vyše 300 rokov asi jeden druh za rok. V súčasnosti je tempo zániku druhov, ktorý zapríčiňujú ľudia, najmenej tisíckrát vyššie... Príčinou tohto prudkého zrýchlenia tempa zániku je ľudská aktivita.“ — The New York Public Library Desk Reference.

„Fascinuje ma množstvo výnimočných tvorov, ktoré zanikli, a ich zánik ma zarmucuje a často hnevá. Priamou alebo nepriamou príčinou tohto zániku je zväčša človek, a to pre svoju chamtivosť alebo krutosť, nedbanlivosť alebo ľahostajnosť.“ — David Day, The Doomsday Book of Animals.

„Ľudská aktivita spôsobuje, že druhy zanikajú skôr, než sú vôbec zaregistrované.“ — Biological Conservation.