Zoologické záhrady — posledná nádej divých zvierat?

POKROKOVEJŠIE svetové zoologické záhrady v poslednom čase zažívajú tichú revolúciu. Vonkajším znakom je, že prestavali svoje expozície v súlade s humánnejšou predstavou „srdca prírody“ — to znamená, že vytvorili imitáciu prirodzeného prostredia zvierat, spolu s rastlinami, kamennými útvarmi, popínavými rastlinami, oparmi, zvukmi a dokonca s ostatnými zvieratami a vtákmi, ktoré sa vzájomne znášajú. Aj keď sú zmeny drahé — len v samotných Spojených štátoch sa na zlepšenia v zoo a akváriách vynaloží asi 1,2 miliardy dolárov ročne — z pohľadu novej úlohy, o ktorú sa zoo usilujú, sa považujú za nevyhnutné.

Poslanie pre budúce storočie

Majúc na pamäti biologickú jednotvárnosť, ktorá ohrozuje planétu, popredné zoologické záhrady sveta si ochranu prírody, vzdelávanie a vedecký výskum určili ako svoje poslanie pre 21. storočie. Inšpirované náročnou úlohou a poháňané jej naliehavosťou, niektoré zoologické záhrady sa dokonca úplne vzdali označenia zoo, a namiesto neho uprednostnili také názvy ako „útočisko divých zvierat“ alebo „park ochrany prírody“.

Svietiacou pochodňou nového smeru je publikácia The World Zoo Conservation Strategy (Zoologické záhrady sveta: Stratégia ochrany prírody). Publikácia Strategy je v podstate zoologická charta, a ako ju opísala jedna autorka, je to „najdôležitejšia písomnosť, akú kedy komunita pracovníkov zoo vydala“, ktorá „definuje povinnosti a možnosti svetových zoo a akvárií vzhľadom na ochranu rozmanitosti divých zvierat na celom svete“. Na rozptýlenie akýchkoľvek pochybností o novom mravnom základe Strategy dodáva: „Právo na existenciu zoo alebo akvárií v skutočnosti závisí od toho, nakoľko prispievajú k ochrane prírody.“

Vzdelávanie verejnosti a vedecký výskum, hlavne v oblasti rozmnožovania zvierat v zajatí, sú pre túto novú úlohu veľmi dôležité činitele. Medzi dnešnými mladými ľuďmi sú tí, ktorí sa budú zajtra starať o zoo, tí, ktorí budú zodpovední za ochranu zachráneného zvyšku zvierat z rozširujúceho sa zoznamu vyhynutých druhov vo voľnej prírode. Budú k tejto zodpovednej úlohe pristupovať múdro a so zanietením? A bude mať ľudstvo vo všeobecnosti informovanejší názor na prírodu? Z tohto dôvodu Strategy nabáda každú zoo, aby sa ujala vzdelávania a považovala sa za súčasť „celosvetovej siete svedomia“.

Zjednotenie zoologických záhrad do celosvetovej siete

Keďže je to úloha obrovského rozsahu, mnohé zoologické záhrady sa zjednocujú a vytvárajú celosvetovú sieť, ktorá momentálne pozostáva asi z 1000 zoo. Medzinárodné združenia, ako napríklad Svetová organizácia zoo a Medzinárodný zväz ochrany prírody a prírodných zdrojov, spájajú tieto zoologické záhrady a zabezpečujú koordináciu a vedenie.

Poukazujúc na nutný dôvod takejto spolupráce, kniha Zoo—​The Modern Ark (Zoo — novodobá archa) hovorí: „Ak máme tohto zákerného nepriateľa, rozmnožovanie v rámci jednej rodiny, udržať na uzde, zoo sa už nemôžu uspokojiť so starostlivosťou len o svoju malú skupinu, povedzme tigra pruhovaného ussurijského. Vlastne na všetky zajaté tigre pruhované ussurijské vo všetkých zoo na určitom kontinente — alebo aj na celom svete — by sa malo pozerať ako na jednu populáciu.“ Áno, sú potrebné stovky zvierat z každého druhu, aby sa minimalizovalo alebo odstránilo rozmnožovanie v rámci jednej rodiny — ktoré vedie k neplodnosti a zániku — a to jednoznačne presahuje možnosti jednej zoo. Strategy hovorí: „Toto veľké zhromažďovanie všetkých dostupných síl bude potrebné, aby biosféra našej zeme dostala... najlepšiu možnú šancu prežiť. Je mnoho tých, ktorí sú presvedčení, že ak nezachováme iné druhy, nezachránime ani seba samých.“ Pravdaže, tento pesimistický postoj nepočíta s biblickým sľubom o obnovenom raji na zemi. — Zjavenie 11:18; 21:1–4.

Nástroje na pomoc zoologickým záhradám

Kríza týkajúca sa zániku inšpirovala aj vytvorenie niektorých vysoko odborných, medzinárodne prístupných pomôcok na rozmnožovanie zvierat v zajatí: knihy rodokmeňov, International Zoo Yearbook (IZY, Medzinárodná ročenka zoo) a počítačový Medzinárodný informačný systém druhov (ISIS).

V každej zoologickej knihe rodokmeňov je súpis podrobností o všetkých jedincoch každého jednotlivého druhu žijúcich v zoo kdekoľvek na svete. Medzinárodný záznam je kľúčom na zachovanie zdravého genetického fondu a na udržanie toho ‚zákerného nepriateľa‘, ktorým je rozmnožovanie v rámci jednej rodiny, na uzde. Berlínska zoo založila úplne prvú knihu rodokmeňov zvierat zoo, keď v roku 1923 začala s rozmnožovaním zubra európskeho, ktorý bol cez prvú svetovú vojnu takmer vyhladený.

Na uľahčenie celosvetovej distribúcie vedeckých informácií, ako sú knihy rodokmeňov, IZY a demografické údaje, bol v roku 1974 v Spojených štátoch uvedený do činnosti ISIS. Jeho rozširujúca sa elektronická sieť a jeho obsiahla, stále rastúca databáza pomáha zoologickým záhradám spolupracovať na realizácii myšlienky vytvorenia obrej zoo.

K biologickým nástrojom, ktoré zoo využívajú, patrí identifikácia pomocou DNA, transplantácia embrya, oplodnenie in vitro a kryogenika (zmrazovanie spermií a embryí). Identifikácia pomocou DNA pomáha zoo určiť otcovstvo so 100-percentnou presnosťou, čo je dôležité pri kontrole rozmnožovania v rámci jednej rodiny takých druhov, ktoré žijú v stáde, kde je ťažké otcovstvo určiť. Zatiaľ transplantácia embrya a oplodňovanie in vitro urýchľuje rozmnožovanie. Jeden spôsob, ako to zoologické záhrady dosahujú, je rozširovanie „rodičovského“ fondu ohrozených druhov. Ich embryá sa môžu vložiť do zvierat, ktoré sú im príbuzné — aj domácich —, ktoré potom slúžia ako náhradné matky. Pomocou tejto techniky porodila holštajnská krava gaura (divý býk) a domáca mačka porodila veľmi ohrozenú indickú púšťovú mačku. Znižujú sa tým tiež náklady na prevoz ohrozeného rozmnožovaného chovu, ako aj riziko a trauma s tým spojená. Preváža sa len balíček embryí alebo zmrazených spermií.

Keďže existuje možnosť, že niektoré druhy úplne vyhynú, viaceré zoologické záhrady sa dali na vedný odbor kryogeniku — čo je zmrazovanie spermií a embryí na dlhodobé uskladnenie. Tieto zmrazené zoo ponúkajú nádej na potomstvo, ktoré by sa mohlo narodiť desaťročia, a možno až stáročia po vyhynutí druhu! Aj keď sú spojené s množstvom neistôt, boli pomenované „posledné poistné opatrenie“.

Štúdie vo voľnej prírode pomáhajú zoo mať viac mláďat

Vedecké štúdium zvierat, vrátane ich správania v prirodzenom prostredí, je pre rozmnožovanie v zajatí rozhodujúce a je inšpiráciou pre „prírodné“ exhibície. Aby zvieratá zostali zdravé a rozmnožovali sa, zoo musí brať do úvahy ich inštinkty a dbať na to, aby boli „šťastné“.

Napríklad samce a samice geparda zostávajú vo voľnej prírode zrakovo izolované a komunikujú len pomocou pachu svojho moču a výkalov. Samcovi jeho čuch povie, kedy je samica pripravená na párenie, a potom s ňou zostane len dva alebo tri dni. Keď zoologické záhrady prišli na toto správanie, upravili ohrady tak, aby boli obe pohlavia zrakovo oddelené okrem krátkeho obdobia párenia — a vyšlo to! Prišli na svet mláďatá.

Zatiaľ čo gepardy po sebe viac túžia, keď nie sú spolu, s plameniakom to tak nie je. Pári sa len v kŕdľoch, ktoré sú pre väčšinu zoo príliš veľké, než aby ich mohli chovať. A tak v jednej zoo v Anglicku experimentovali — „zdvojnásobili“ veľkosť kŕdľa veľkým zrkadlom. Po prvý raz vtáci naozaj začali svoj rituál dvorenia! Dávajú vám tieto príklady aspoň akú-takú predstavu o zložitosti života divých zvierat? Zoologické záhrady majú nepochybne mimoriadnu úlohu.

Nakoľko reálny je cieľ zachrániť zvieratá?

Niektoré druhy splodené v zajatí už boli opäť uvedené do svojho prirodzeného prostredia, čo naznačuje možnosti tohto nového programu. Medzi tieto druhy patrí kondor kalifornský, zubor európsky, bizón, arabský rovnorožec leucoryx, opica zlatý levík veľký a kôň Przewalského. Napriek tomu sú dlhodobé vyhliadky zahalené ťažkými mrakmi.

„Ľudská spoločnosť je taká zložitá a svetových problémov je tak veľa,“ hovorí publikácia Strategy, „že napriek zvýšenému uvedomeniu si stavu prírody a životného prostredia a rastúcim obavám o ne dosiaľ nebolo možné mnohé ničivé procesy zastaviť.“ A tak „ochrancovia prírody musia byť pripravení nachádzať prostriedky na to, aby v očakávanom kritickom období obstáli,“ dodáva Strategy. Prirodzene, to si vyžaduje spoluprácu na každej úrovni spoločnosti. Súčasná spolupráca je podľa jedného autora vedeckých článkov „žalostne biedna vzhľadom na to, čo je potrebné“. Ak tlak vyvolávajúci zánik len poľavuje, ale neprestáva, aj najlepšie úsilie sa môže stať bezcenným. Musia byť vytvorené veľké a kompletné lokality s prirodzeným prostredím — nielen izolované malé oblasti, ktoré vedú k rozmnožovaniu v rámci jednej rodiny. Len potom budú môcť zoo s dôverou pustiť svojich chránencov späť do voľnej prírody. No je takáto nádej reálna, alebo je to len túžobné želanie?

Okrem toho je ťažké veriť tomu, že by i globálna obria zoo mohla byť riešením problému. „Krutou pravdou je,“ hovorí profesor Edward Wilson, „že všetky dnešné zoo na svete môžu uživiť maximálne 2000 druhov cicavcov, vtákov, plazov a obojživelníkov“ — len vrchol ľadovca. Zoologické záhrady majú teda nezávideniahodnú úlohu rozhodnúť sa, ktoré druhy vyčleniť na ochraňovanie, pričom zvyšok sa pripojí k dlhému zoznamu tých, ktoré smerujú do zabudnutia.

Podľa odborníkov v tejto oblasti to vyvoláva hrozivú otázku: „Ak berieme do úvahy vzájomnú závislosť všetkých žijúcich tvorov, kedy bude biologická rozmanitosť na takom kritickom bode, že sa spustí lavína zániku, ktorá môže zlikvidovať väčšinu zostávajúceho života na zemi, vrátane ľudí?“ Vedci môžu len hádať. „Zánik jedného, dvoch alebo päťdesiatich druhov bude mať následky, ktoré nemôžeme predvídať,“ hovorí Linda Koebnerová v knihe Zoo Book. „Pri zániku dochádza k zmene dokonca skôr, ako porozumieme následkom.“ Zatiaľ, hovorí kniha Zoo—​The Modern Ark, „zoologické záhrady zostávajú medzi najdôležitejšími útočišťami života vo vyhladzovacej vojne, ktorá prebieha na celej planéte, vo vojne, ktorej rozsah nemôžeme predvídať, no za ktorú nás budú budúce generácie brať úplne na zodpovednosť“.

Existuje teda nejaký základ pre nádej? Alebo sú budúce generácie odsúdené na svet biologickej monotónnosti, kde na nich samých čaká priepasť zániku?

[Obrázky na strane 7]

Človek je ich najhorší nepriateľ

[Pramene ilustrácií]

Tiger a slony: Zoological Parks Board of NSW

[Obrázky na strane 8]

Niektoré ohrozené zvieratá — bizón, gepard a nosorožec ostrorohý

[Pramene ilustrácií]

Bizón a gepardy: Zoological Parks Board of NSW

Nosorožce: National Parks Board of South Africa