Vaša strava — môže vás zabiť?
„Máte takmer úplne zablokovanú koronárnu tepnu, asi 95-percentnú obštrukciu... Je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti dostanete srdcový infarkt.“
TRIDSAŤDVAROČNÝ Joe sotva mohol uveriť týmto slovám kardiológa, ktorý ho vyšetroval, aby zistil príčinu bolesti v jeho hrudníku. Takmer polovica ľudí, ktorí zomierajú na chorobu srdca, ani nevie o tom, že ju má.
No čo viedlo k situácii, v ktorej sa ocitol Joe? ‚Celých 32 rokov som jedol typickú americkú stravu — „mäso a mlieko“,‘ bedáka Joe. ‚Skutočnosť, že americká strava je pre moje zdravie nebezpečná, akosi unikla mojej pozornosti.‘
Vaša strava a srdcová choroba
Prečo bola Joeova strava nesprávna? V podstate obsahovala príliš veľa cholesterolu a tukov, najmä nasýtených tukov. Joe sa od mladosti takmer s každým kúskom jedla vystavoval riziku vzniku ischemickej choroby srdca. Strava s vysokým obsahom tukov súvisí s piatimi z desiatich hlavných príčin úmrtia v Spojených štátoch. Na prvom mieste tohto zoznamu je ischemická choroba.
Súvislosť medzi stravou a chorobami srdca vidno zo štúdie, ktorá sa uskutočnila v siedmich krajinách a zúčastnilo sa jej asi 12 000 mužov vo veku od 40 do 49 rokov. Veľa prezrádzajú najmä extrémne rozdiely. Štúdia ukázala, že fínski muži, ktorí prijímajú 20 percent joulov vo forme nasýtených tukov, mali zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, zatiaľ čo japonskí muži, ktorí prijímajú iba 5 percent joulov vo forme nasýtených tukov, mali nízku hladinu cholesterolu. A fínski muži mali šesťnásobne vyššie percento srdcových infarktov než japonskí muži!
Ischemická choroba srdca však už nie je v Japonsku zriedkavosťou. V niekoľkých posledných rokoch si v krajine získalo popularitu rýchle občerstvenie a konzumácia živočíšnych tukov stúpla o 800 percent. Teraz majú japonskí chlapci dokonca vyššiu hladinu cholesterolu v krvi než americkí chlapci v rovnakom veku! Je zrejmé, že tuky a cholesterol v strave majú za následok stav ohrozujúci život, najmä ochorenie srdca.
Úloha cholesterolu
Cholesterol je biela voskovitá látka, ktorá je nevyhnutná pre život. Nachádza sa v bunkách všetkých ľudí a zvierat. Vytvára sa v našej pečeni a v rôznom množstve sa nachádza aj v jedlách, ktoré jeme. Krv prepravuje cholesterol k bunkám v molekulách nazývaných lipoproteíny, ktoré sa skladajú z cholesterolu, tukov a bielkovín. Existujú dva typy lipoproteínov, ktoré obsahujú väčšinu krvného cholesterolu, a to lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) a lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL).
Lipoproteíny LDL sú bohaté na cholesterol. Ako cirkulujú v krvnom obehu, dostávajú sa do buniek prostredníctvom receptorov LDL na stenách buniek a rozkladajú sa na použitie v bunke. Také receptory má väčšina buniek v organizme a tie prijímajú časť lipoproteínov LDL. Ale pečeň je vytvorená tak, že 70 percent odstraňovania LDL z krvného obehu receptormi LDL prebieha v nej.
Naproti tomu lipoproteíny HDL sú molekuly hľadajúce cholesterol. Pri svojom putovaní v krvnom obehu nasávajú prebytočný cholesterol a transportujú ho do pečene. Pečeň cholesterol rozkladá a vylučuje ho z tela. Telo je teda obdivuhodne vytvorené tak, aby využilo cholesterol, ktorý potrebuje, a ostatku sa zbavilo.
Problém nastáva vtedy, keď je v krvi prebytočné množstvo LDL. To zvyšuje možnosť vytvárania plaku na stenách ciev. Keď dôjde k vytváraniu plaku, cievy sa zužujú a množstvo krvi prepravujúcej kyslík, ktoré nimi môže pretekať, sa zmenšuje. Tento stav sa nazýva ateroskleróza. Proces pokračuje pomaly a nenápadne a trvá desaťročia, kým sa prejavia viditeľné príznaky. Jedným príznakom je angina pectoris čiže bolesť v hrudníku, podobne ako ju zakúsil Joe.
Keď je koronárna tepna úplne zablokovaná, často krvnou zrazeninou, tá časť srdca, ktorá dostáva krv z tejto tepny, odumiera. Výsledkom je náhly, často smrteľný infarkt myokardu, známejší ako srdcový infarkt. Už aj čiastočná blokáda koronárnej tepny môže viesť k odumretiu srdcového tkaniva, čo sa nemusí prejaviť konkrétnymi telesnými ťažkosťami. Blokáda tepien v iných častiach tela môže zapríčiniť mŕtvicu, gangrénu v nohách a dokonca zlyhanie funkcie obličky.
Preto neprekvapuje, že lipoproteín LDL sa nazýva škodlivý cholesterol a HDL dobrý cholesterol. Keď testy potvrdia vysokú hladinu LDL alebo nízku hladinu HDL v krvi, riziko ochorenia srdca je veľké.a Jednoduchá krvná skúška často upozorní na hroziace nebezpečenstvo dlho predtým, než človek pociťuje nejaké badateľné príznaky, napríklad anginu pectoris. Preto je dôležité sledovať hladinu cholesterolu v krvi. Teraz sa pozrime, ako túto hladinu ovplyvňuje strava.
Krvný cholesterol a strava
Cholesterol je prirodzenou súčasťou potravín získavaných zo zvierat. Mäso, vajcia, ryby, hydina a mliečne výrobky — všetky obsahujú cholesterol. Naproti tomu jedlá z rastlín cholesterol neobsahujú.
Organizmus si vytvára všetok cholesterol, ktorý potrebuje, a tak cholesterol konzumovaný v strave je navyše. Väčšina cholesterolu z našej stravy skončí v pečeni. Keď cholesterol získaný z jedla príde do pečene, pečeň ho spracuje a zníži vlastnú produkciu cholesterolu. Takto reguluje celkové množstvo cholesterolu v krvi.
Čo sa však stane, keď je strava taká bohatá na cholesterol, že ho pečeň nemôže rýchle spracovať? Zvýši sa pravdepodobnosť, že cholesterol vnikne priamo do buniek cievnych stien. Keď sa to stane, dochádza k procesu aterosklerózy. Situácia je nebezpečná najmä vtedy, keď telo naďalej vytvára rovnaké množstvo cholesterolu bez ohľadu na množstvo cholesterolu konzumovaného v strave. V Spojených štátoch má tento problém každý piaty človek.
Preto je múdre znížiť príjem cholesterolu v strave. Ale ešte väčší vplyv na hladinu cholesterolu v krvi má ďalšia zložka našej stravy — nasýtené tuky.
Tuky a cholesterol
Tuky sa delia na dve skupiny: nasýtené a nenasýtené. Nenasýtené tuky môžu byť buď mononenasýtené, alebo polynenasýtené (viacnásobne nenasýtené). Nenasýtené tuky sú pre organizmus lepšie než ich nasýtené náprotivky, lebo konzumovaním nasýtených tukov sa zvyšuje hladina cholesterolu v krvi. Nasýtené tuky to robia dvoma spôsobmi: Podporujú tvorbu cholesterolu v pečeni a potláčajú receptory LDL v bunkách pečene, čím znižujú rýchlosť odstraňovania LDL z krvi.
Nasýtené tuky sa nachádzajú hlavne v jedlách živočíšneho pôvodu, napríklad v masle, vaječných žĺtkoch, v bravčovej masti, mlieku, zmrzline, mäse a v hydine. Sú tiež prevládajúcou zložkou čokolády, kokosových orechov a oleja z nich, tukov do pečiva a palmového oleja. Nasýtené tuky si pri izbovej teplote zachovávajú pevnú konzistenciu.
Naproti tomu nenasýtené tuky sú pri izbovej teplote tekuté. Jedlá, ktoré obsahujú mononenasýtené a polynenasýtené tuky, môžu pomáhať znižovať hladinu cholesterolu v krvi, ak sa nimi nahradia jedlá obsahujúce nasýtené tuky.b Zatiaľ čo polynenasýtené tuky, ktoré sa bežne nachádzajú v oleji z kukuričných zŕn a slnečnicových semien, znižujú hladinu dobrého i zlého cholesterolu, mononenasýtené tuky, ktoré sa hojne vyskytujú v olivovom a repkovom oleji, znižujú len zlý cholesterol bez toho, aby ovplyvňovali dobrý cholesterol.
Tuky sú, samozrejme, nutnou súčasťou našej stravy. Bez nich by sa napríklad nemohli vstrebávať vitamíny A, D, E a K. Telo však potrebuje iba veľmi malé množstvo tuku. Ľahko ho získa konzumáciou zeleniny, strukovín, obilnín a ovocia. A tak obmedzenie príjmu nasýtených tukov neochudobňuje organizmus o potrebné výživné látky.
Prečo znížiť príjem tukov a hladinu cholesterolu
Zvyšuje strava bohatá na tuky a cholesterol vždy hladinu cholesterolu v krvi? Nie je to nutne tak. Thomas, spomenutý v úvodnom článku, sa po interview pre Prebuďte sa! rozhodol pre krvný test. Výsledky ukázali, že má hladinu cholesterolu v požadovaných normách. Jeho pečeň bola zrejme schopná regulovať hladinu cholesterolu.
To však neznamená, že Thomasovi nič nehrozí. Nedávno uskutočnené štúdie naznačujú, že cholesterol v strave môže mať vplyv na chorobu koronárnych tepien bez ohľadu na jeho účinok na cholesterol v krvi. „Jedlá obsahujúce veľa cholesterolu podporujú vznik srdcových chorôb aj u ľudí s nízkou hladinou cholesterolu,“ hovorí Dr. Jeremiah Stamler zo Severozápadnej univerzity. „A to je dôvod, prečo musí byť príjem menšieho množstva cholesterolu predmetom pozornosti všetkých ľudí bez ohľadu na hladinu cholesterolu v krvi.“
Je tu aj otázka tuku v strave. Príliš veľa tuku v krvi, či už pochádza z nasýtených alebo z nenasýtených tukov v jedle, spôsobuje, že červené krvinky sa zhlukujú dovedna. Takáto zahustená krv neprechádza cez úzke kapiláry a spôsobuje, že tkanivá sú ochudobnené o potrebné výživné látky. Zhluky buniek putujúce tepnami narúšajú aj dodávku kyslíka stenám tepien, poškodzujú ich povrch a na tých miestach sa potom ľahko môže vytvárať plak. Ale konzumácia nadmerného množstva tuku predstavuje ešte ďalšie nebezpečenstvo.
Rakovina a strava
„Všetky tuky — nasýtené i nenasýtené — sa podieľajú na raste určitých druhov rakovinových buniek,“ hovorí Dr. John A. McDougall. Jeden prieskum medzinárodného výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka a rakoviny prsníka ukázal alarmujúce rozdiely medzi západnými krajinami, kde je strava bohatá na tuky, a medzi rozvojovými krajinami. Napríklad v Spojených štátoch je rakovina hrubého čreva a konečníka druhou najčastejšie sa vyskytujúcou formou rakoviny u mužov a žien dovedna, zatiaľ čo u žien je najčastejšia rakovina prsníka.
Podľa Americkej onkologickej spoločnosti skupiny ľudí, ktoré sa presťahujú do krajiny s vysokým výskytom rakoviny, napokon dosiahnu percento výskytu rakoviny tejto krajiny, a to v závislosti od dĺžky času, ktorý potrebujú na prechod na nový spôsob života a stravy. „U japonských prisťahovalcov na Havajských ostrovoch,“ píše sa v kuchárskej knihe onkologickej spoločnosti, „sa vyvíja model rakoviny západného typu: vysoký výskyt rakoviny hrubého čreva a prsníka, nízky výskyt rakoviny žalúdka — pravý opak japonského modelu.“ Je zrejmé, že rakovina súvisí so stravou.
Keď má vaša strava vysoký celkový obsah tukov, nasýtených tukov, cholesterolu a joulov, je potrebné urobiť nejaké zmeny. Zdravá strava môže viesť k dobrému zdraviu, a môže dokonca zvrátiť veľa zlých účinkov nesprávnej stravy. Vzhľadom na takú alternatívu, ako je bolestivý srdcový bypass, operácia, ktorá často stojí 40 000 dolárov alebo i viac, zdravá strava je určite vhodná.
Keď si budete starostlivo vyberať, čo jete, môžete schudnúť, budete sa lepšie cítiť a môžete sa vyhnúť niektorým chorobám alebo zvrátiť ich postup. O takýchto návrhoch sa hovorí v nasledujúcom článku.
[Poznámky pod čiarou]
a Cholesterol sa meria v miligramoch na deciliter. Primeraná hladina celkového cholesterolu — LDL, HDL a cholesterolu v iných lipoproteínoch v krvi — je menej než 200 miligramov na deciliter. Hladina HDL s hodnotou 45 miligramov na deciliter krvi alebo viac sa považuje za dobrú.
b Pravidlá stravovania pre Američanov z roku 1995 odporúčajú, aby celkový príjem tukov nepresiahol viac než 30 percent denne prijímanej energie, a odporúčajú znížiť príjem nasýtených tukov na menej než 10 percent prijímanej energie. Jednopercentné zníženie energetického príjmu nasýtených tukov obyčajne vedie k poklesu hladiny cholesterolu v krvi o 3 miligramy na deciliter.
[Nákres na strane 8]
Priečny rez koronárnymi tepnami: 1. úplne priechodné, 2. čiastočne zablokované, 3. takmer úplne zablokované