Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo musím byť taký chorý?

KEĎ mal Jason 13 rokov, vo svojom srdci sa rozhodol, že jedného dňa bude slúžiť ako služobník celým časom v Bételi, celosvetovom ústredí Jehovových svedkov v Brooklyne v New Yorku. Urobil si drevenú skrinku a nazval ju bételovou skrinkou. Začal si do nej zhromažďovať veci, o ktorých si myslel, že mu budú užitočné, keď začne svoju bételovú dráhu.

Avšak len tri mesiace po tom, čo Jason dosiahol 18 rokov, lekári zistili, že má Crohnovu chorobu — neústupné, bolestivé ochorenie vnútorností. „Úplne ma to ničilo,“ spomína. „Jediné, čo som mohol urobiť, bolo zavolať ockovi do práce a plakať. Vedel som, že ak nič iné, tak môj sen ísť do Bételu narazil na prekážku.“

Choroby sú jedným z hlavných dôvodov, prečo „celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ“. (Rimanom 8:22) Medzi chorými sú nespočetné milióny mladých ľudí. Mnohým mladým ľuďom sa napokon začne dariť lepšie. Ale ostatní sa musia vyrovnať s chorobou, ktorá je chronická alebo v niektorých prípadoch taká, ktorá ohrozuje život. Medzi choroby, ktorými často trpia mladí, patrí astma, cukrovka, kosáčikovitá anémia, infekčné choroby, epilepsia, duševné choroby a rakovina. Niektorí mladí majú niekoľko ochorení naraz.

‚Prečo sa to stalo práve mne?‘

Choroba často vyvoláva duševný a emocionálny stres, nehovoriac o fyzickom utrpení. Napríklad ak pre chorobu nechodíš celé mesiace do školy, nielenže môžeš byť pozadu v učive, ale môžeš sa cítiť aj spoločensky odrezaný. Keď 12-ročný Sunny musí vynechávať školu pre pravidelný pobyt v nemocnici, trápia ho otázky: ‚Čo robia moji spolužiaci? O čo prichádzam dnes?‘

Podobne sa môže zdať, že trpí aj duchovný rast, keď si príliš chorý na to, aby si sa zúčastnil kresťanských zhromaždení, alebo dokonca aby si si čítal Bibliu. Za takýchto okolností potrebuješ mimoriadnu citovú a duchovnú podporu. Najskôr možno odmietneš uveriť diagnóze. Neskôr budeš možno veľmi nahnevaný, azda na seba, a budeš si myslieť, že si mohol chorobe nejako predísť. Možno sa ti bude chcieť volať: ‚Prečo Boh pripustil, aby sa to stalo práve mne?‘ (Porovnaj Matúša 27:46.) Pociťovať prinajmenšom istú mieru depresie je skutočne normálne.

Mladý človek sa okrem toho môže domnievať, že ak vynaloží mimoriadne úsilie, aby bol napríklad veľmi dobrý, Boh jeho chorobu odstráni. No takéto uvažovanie môže viesť k sklamaniu, keďže Boh nesľubuje v tomto čase zázračné uzdravovanie. — 1. Korinťanom 12:30; 13:8, 13.

Možno si dúfal, že nikdy nebudeš musieť zomrieť — že budeš nažive, keď Boh privedie „veľké súženie“. (Zjavenie 7:14, 15; Ján 11:26) Ak je to tak, zistenie, že máš chorobu, ktorá ohrozuje život, môže byť dvojnásobne šokujúce. Môžeš mať obavy, či si sa nejako neprevinil voči Jehovovi, alebo si môžeš myslieť, že si ťa Boh vybral, aby nejako špeciálne vyskúšal tvoju rýdzosť. To však nie sú správne závery. „Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša,“ hovorí Božie Slovo, Biblia. (Jakub 1:13) Choroba a smrť sú nešťastnou súčasťou terajších ľudských podmienok a všetci podliehame ‚času a nepredvídanej udalosti‘. — Kazateľ 9:11.

Vyrovnať sa so strachom

Ak si dostal vážnu chorobu, môžeš mať zo začiatku veľký strach. Kniha How It Feels to Fight for Your Life (Aké je to, ak bojuješ o život) zaznamenáva pozorovania 14 mladých ľudí s vážnymi chorobami. Napríklad desaťročný Anton sa bál, že zomrie počas ťažkého astmatického záchvatu. A šestnásťročná Elizabeth, ktorá bojovala s rakovinou kostí, sa bála, že zaspí a už sa nezobudí.

Niektorí mladí majú iný strach — strach z toho, že si ich nikto nebude chcieť vziať alebo že neskôr nebudú mať zdravé deti. Ďalší mladí sa boja, že členovia rodiny dostanú tú chorobu od nich, bez ohľadu na to, či je nákazlivá alebo nie.

Aj keď je ochorenie stabilizované alebo je v remisii, pri akomkoľvek obrate k horšiemu sa strach môže objaviť opäť. Ak si mal takýto strach, vieš, že je naozaj skutočný. Našťastie prvá vlna negatívnych emócií obyčajne po čase opadne. Vtedy môžeš začať hodnotiť svoje okolnosti racionálnejšie.

Náročnosť vyrovnávania sa s chorobou

„Keď si mladý, cítiš sa nepremožiteľný,“ poznamenáva Jason, ktorého sme už spomínali. „Potom, keď náhle vážne ochorieš, otrasie to tebou a zistíš, že to tak nie je. Cítiš, že si cez noc zostarol, pretože musíš nečinne sedieť a nemôžeš byť aktívny.“ Áno, čeliť novým obmedzeniam je náročné.

Jason zistil, že ďalší veľký problém vzniká, keď ostatní nerozumejú tvojej situácii. Jason má niečo, čo môžeme nazvať „neviditeľnou chorobou“. Jeho vonkajší vzhľad kontrastuje s vnútornými problémami. „Moje telo netrávi potravu tak, ako by malo,“ vysvetľuje Jason, „a tak musím jesť často a jem väčšie množstvá než ostatní. No stále som štíhly. Niekedy príde na mňa taká únava, že uprostred dňa neudržím oči otvorené. Ale ľudia majú poznámky, z ktorých vyplýva, že si myslia, že som nenásytný alebo lenivý. Hovoria: ‚Vieš, že môžeš robiť veci lepšie. Ani sa o to nepokúšaš!‘“

Jason má mladších bratov a sestry, ktorí nie vždy rozumejú, prečo nemôže robiť veci, ktoré robil predtým, napríklad zobrať ich zahrať si nejaké loptové hry. „Ja však viem, že keď sa zraním,“ hovorí Jason, „môže trvať týždne, kým sa uzdravím. Majú sklon porovnávať moju bolesť so svojou a hovoria: ‚Vzdychá len preto, aby upútal pozornosť.‘ Ich najväčšou bolesťou je pravdepodobne len vytknutá noha, a tak si proste nedokážu predstaviť, aké mám bolesti.“

Ak sa zdá, že tvoja choroba kladie na rodinu bremeno, môžeš bojovať s pocitom viny. Aj tvoji rodičia sa môžu cítiť vinní. „Obaja moji rodičia si myslia, že tento problém mám po nich,“ hovorí Jason. „Deti sa obyčajne chorobe prispôsobia, keď si uvedomia skutočnosť. Ale rodičia to majú ťažšie. Znovu a znovu sa mi ospravedlňujú. Stále musím robiť, čo môžem, aby som zmiernil ich pocit viny.“

Návšteva lekára — nič príjemné

Pravidelné návštevy lekára môžu byť zdrojom úzkosti. Môžu spôsobovať, že sa cítiš bezvýznamný a bezmocný. Len sedieť v nemocničnej čakárni a čakať, kým prídeš na rad, môže byť desivé. „Cítiš sa... taký sám a bolo by pekné, keby bol niekto s tebou,“ hovorí štrnásťročný Joseph, ktorý má srdcové ťažkosti. Je smutné, že niektorí mladí nedostávajú takúto podporu ani od svojich rodičov.

Aj lekárske testy môžu vyvolávať úzkosť. Úprimne povedané, niektoré testy môžu byť vyslovene nepríjemné. Potom azda musíš vydržať dni alebo týždne plné úzkosti, kým čakáš na výsledky. No mysli na toto: Lekárske testy nie sú ako testy v škole; keď máš zdravotné ťažkosti, to neznamená, že si nejako zlyhal.

V skutočnosti môže test poskytnúť veľmi užitočnú informáciu. Môže ukázať, že máš ochorenie, ktoré sa dá ľahko vyliečiť. Alebo ak sa nedá, test môže pomôcť odhaliť, čo môžeš robiť, aby si zvládol svoje ochorenie. Môže aj ukázať, že vôbec nemáš takú chorobu, ako si predpokladal. Pokús sa teda nerobiť rýchle závery o svojej situácii.

Prílišné obavy ťa môžu len vyčerpať. Biblia hovorí: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa.“ (Príslovia 12:25) Namiesto toho nás Boh povzbudzuje, aby sme mu povedali o tom, čo nás znepokojuje. Je potrebné dôverovať, že sa o nás stará a že nám dá vedenie a múdrosť, aby sme sa so svojimi ťažkosťami vyrovnali čo najlepšie. — Žalm 41:3; Príslovia 3:5, 6; Filipanom 4:6, 7; Jakub 1:5.

Môžeme byť šťastní, že náš Stvoriteľ, Jehova Boh, urobil opatrenie, aby nastolil nový svet spravodlivosti. Dokonca vzkriesi tých, ktorí zomreli, a poskytne im príležitosť tešiť sa z toho nového sveta. Biblia nás uisťuje, že v tom čase „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ — Izaiáš 33:24.

Dovtedy sa možno budeš musieť vyrovnávať s vážnou chorobou. Je však mnoho praktických vecí, ktoré môžeš robiť, aby si sa s ňou vyrovnal čo najlepšie. Budeme o nich hovoriť v jednom z budúcich článkov.

[Obrázok na strane 18]

Možno sa pýtaš: ‚Prečo Boh pripustil, aby sa to stalo práve mne?‘