Jehovovi svedkovia v Grécku ospravedlnení

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA!

ORTODOXNÝ kňaz v krétskej dedine Gazi v jednej zo svojich kázní vyhlásil: „Jehovovi svedkovia majú sálu priamo v našej dedine. Potrebujem vašu pomoc, aby sme sa ich zbavili.“ V jeden večer niekoľko dní nato neznáme osoby rozbili okná na sále Kráľovstva a ostreľovali ju. A tak bola v Grécku opäť nastolená otázka náboženskej slobody.

Tieto udalosti podnietili štyroch miestnych svedkov, Kyriakosa Baxevanisa, Vassilisa Hatzakisa, Kostasa Makridakisa a Titosa Manoussakisa, aby predložili Ministerstvu školstva a náboženských záležitostí žiadosť o povolenie usporadúvať náboženské zhromaždenia. Predpokladali, že povolenie im napokon umožní zabezpečiť pre sálu policajnú ochranu. No ako sa ukázalo, vývoj udalostí nebol taký jednoduchý.

Kňaz poslal list na policajné veliteľstvo v Éraklione, v ktorom upozorňoval na sálu Kráľovstva Jehovových svedkov v jeho farnosti a požadoval ich sankčný postih a zákaz zhromaždení. Na základe listu polícia začala vyšetrovanie a vypočúvanie. Nakoniec prokurátor nariadil trestné stíhanie proti svedkom a celý prípad sa dostal pred súd.

Šiesteho októbra 1987 Trestný súd v Éraklione zbavil štyroch obžalovaných viny, pričom uviedol, že „sa nedopustili činu, z ktorého boli obvinení, keďže členovia náboženstva môžu slobodne konať zhromaždenia... a na to nie je potrebné žiadne povolenie“. O dva dni sa však prokurátor proti rozhodnutiu odvolal a prípad sa dostal pred vyšší súd. Pätnásteho februára 1990 odsúdil tento súd svedkov na dva mesiace väzenia a na pokutu vo výške asi 100 amerických dolárov. Obžalovaní sa hneď odvolali na Najvyšší súd Grécka.

Devätnásteho marca 1991 Najvyšší súd zamietol odvolanie a potvrdil platnosť rozsudku. Dvadsiateho septembra 1993, viac ako dva roky po oznámení rozhodnutia Najvyššieho súdu, polícia zapečatila sálu Kráľovstva. Ako vidno z jedného policajného záznamu, za touto akciou stála ortodoxná cirkev na Kréte.

K tejto situácii mohlo dôjsť preto, lebo v Grécku dodnes platia určité zákony, ktoré boli uvedené do platnosti v roku 1938 s cieľom obmedziť náboženskú slobodu. Podľa tohto zákona ten, kto chce používať nejaké miesto ako miesto uctievania, musí mať na to povolenie Ministerstva školstva a náboženských záležitostí, ako aj povolenie miestneho biskupa ortodoxnej cirkvi. Tento zastaraný zákon spôsobuje Jehovovým svedkom nemalé ťažkosti už niekoľko desaťročí.

Náboženská sloboda a ľudské práva

Keď sa štyria svedkovia dozvedeli, že Najvyšší súd potvrdil rozsudok, obrátili sa 7. augusta 1991 so sťažnosťou na Európsku komisiu pre ľudské práva v Štrasburgu (Francúzsko). Sťažovatelia tvrdili, že rozsudok je v rozpore s článkom 9 Európskeho dohovoru, ktorý zaručuje slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, ako aj právo prejavovať svoje náboženské presvedčenie či už sám alebo spoločne s inými, či verejne alebo súkromne.

Dvadsiateho piateho mája 1995 dvadsaťpäť členov Komisie jednohlasne odhlasovalo, že Grécko v tomto prípade porušilo článok 9 Európskeho dohovoru. Komisia vyhlásila, že príslušné rozhodnutie je v rozpore s duchom náboženskej slobody a v demokratickej spoločnosti je neprimerané. V tomto rozhodnutí o prijateľnosti sťažnosti bolo okrem iného uvedené: „Sťažovatelia... sú členmi hnutia vykonávajúceho náboženské obrady a úkony, ktoré sú dobre známe a zákonne uznané v mnohých európskych krajinách.“ Nakoniec Komisia postúpila prípad Európskemu súdu pre ľudské práva.

Jehovových svedkov nemožno zastaviť

Dátum pojednávania bol určený na 20. mája 1996. V súdnej sieni bolo viac ako 200 osôb, medzi nimi študenti a profesori miestnej univerzity, novinári a viacero Jehovových svedkov z Grécka, Nemecka, Belgicka a Francúzska.

Pán Phédon Vegleris, bývalý profesor Aténskej univerzity a právny zástupca svedkov, uviedol, že postup a rozsudky štátnych úradov sú v rozpore nielen s Dohovorom, ale aj s gréckou Ústavou. „Súd sa teda zaoberá prípadom, ktorý sa týka zákona krajiny a jeho uplatňovania v praxi.“

Právnym zástupcom gréckej vlády bol jeden zo sudcov Štátnej rady, ktorý namiesto toho, aby hovoril o faktoch, odvolával sa na postavenie gréckej ortodoxnej cirkvi, na to, ako je cirkev úzko spätá so štátom a s ľudom, a na to, ako je údajne potrebné mať pod kontrolou ostatné náboženstvá. Navyše uviedol, že od roku 1960 sa Jehovovým svedkom veľmi darí rozširovať svoje rady. Inými slovami, svedkom sa podarilo spochybniť monopol ortodoxnej cirkvi!

Podpora náboženskej slobody

Rozsudok mal byť vynesený 26. septembra. Napätie stúpalo, najmä medzi Jehovovými svedkami. Pán Rudolf Bernhardt, prezident Komory, čítal rozsudok: Súd pozostávajúci z deviatich sudcov jednomyseľne rozhodol, že Grécko porušilo článok 9 Európskeho dohovoru. Prisúdil taktiež sťažovateľom sumu asi 17 000 amerických dolárov na krytie nákladov. Čo však bolo najdôležitejšie, rozsudok obsahoval mnohé pozoruhodné argumenty v prospech náboženskej slobody.

Súd poznamenal, že grécke zákony umožňujú „politickým, administratívnym a cirkevným autoritám hlboko zasahovať do uplatňovania náboženskej slobody“. Dodal, že štát pomocou požiadavky úradného súhlasu „obmedzuje, či dokonca zakazuje určitým neortodoxným hnutiam, najmä Jehovovým svedkom, vykonávanie náboženského presvedčenia“. Medzinárodný súd tak odhalil agresívne taktiky, ktoré ortodoxná cirkev používa už desiatky rokov.

Súd zdôraznil, že „právo na slobodu náboženstva, ako ju zaručuje Dohovor, vylučuje právo štátu rozhodovať o tom, či je zákonné určité náboženské presvedčenie alebo spôsob jeho prejavu“. Uviedol tiež, že „Jehovovi svedkovia patria medzi náboženstvá, ktoré sú podľa gréckeho zákona definované ako ‚známe náboženstvo‘... Túto skutočnosť navyše pripustila aj vláda.“

Nie iba žart

Po vynesení rozsudku väčšina hlavných gréckych novín niekoľko dní uverejňovala články o tomto prípade. Dvadsiateho deviateho septembra 1996 noviny Kathimerini v svojom nedeľnom vydaní v komentári uviedli: „Napriek tomu, že Grécko sa veľmi usiluje zahladiť vec vyjadrením, že to bol ‚iba žart‘, ‚zaucho‘, ktoré dostalo od Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, je nepopierateľným faktom, faktom, ktorému bola v medzinárodnom meradle venovaná patričná pozornosť. Súd pripomenul Grécku článok 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a jednohlasne odsúdil grécku legislatívu.“

Aténsky denník Ethnos z 28. septembra 1996 napísal, že Európsky súd „odsúdil Grécko a nariadil mu zaplatiť pokutu svojim občanom, ktorí museli trpieť, lebo, nanešťastie, boli Jehovovými svedkami“.

Jeden z právnych zástupcov sťažovateľov, pán Panos Bitsaxis, v rozhovore pre jeden rozhlasový program povedal: „Žijeme v roku 1996, na prahu 21. storočia, a malo by byť samozrejmé, že verejná správa nediskriminuje, neprenasleduje občanov pri uplatňovaní základného práva na náboženskú slobodu a že im do tohto práva ani nezasahuje... Je to dobrá príležitosť, aby vláda prehodnotila svoj postup a ukončila túto nezmyselnú diskrimináciu, ktorá v dnešnej dobe nemá vôbec zmysel.“

Rozhodnutie v prípade Manoussakis a spol. verzus Grécko dáva nádej, že Grécko dá do súladu svoje zákonodarstvo s rozhodnutím Európskeho súdu, aby sa tak Jehovovi svedkovia v Grécku mohli tešiť z náboženskej slobody bez toho, aby im hrozil zásah zo strany verejnej správy, polície alebo cirkvi. Navyše je to už druhý rozsudok, ktorý Európsky súd vyniesol proti gréckemu súdnictvu v súvislosti s náboženskou slobodou.a

Je všeobecne známe, že Jehovovi svedkovia poslúchajú ‚nadriadené vrchnosti‘ štátu vo všetkom, čo nie je v rozpore s Božím Slovom. (Rimanom 13:1, 7) V žiadnom prípade neohrozujú verejný poriadok. Naopak, svojimi publikáciami a verejnou službou povzbudzujú každého, aby bol občanom dodržiavajúcim zákon a aby žil pokojným spôsobom života. Je to bezúhonné a uznávané náboženstvo, ktorého členovia veľmi prispievajú k blahu svojich blížnych. Svojou rozhodnosťou pri dodržiavaní vysokých biblických mravných noriem a svojou láskou k blížnemu, ktorú prejavujú najmä činnosťou v diele biblického vzdelávania, užitočne vplývajú na občanov vo vyše 200 krajinách, kde pôsobia.

Očakáva sa, že rozhodnutia, ktoré vydal Európsky súd, prinesú Jehovovým svedkom a ostatným náboženským menšinám v Grécku väčšiu náboženskú slobodu.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Pôvodnú sálu Kráľovstva polícia zapečatila 20. septembra 1993

[Obrázok na strane 15]

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu

[Obrázok na strane 16]

Obžalovaní svedkovia: T. Manoussakis, V. Hatzakis, K. Makridakis, K. Baxevanis