Hľadanie riešení

„KEĎ sa dohadujeme o tieni,“ napísal anglický spisovateľ John Lyly, „zabúdame na podstatu.“ Aby sme sa vyhli tejto chybe, nemali by sme zabúdať na to, že dnešné tiene nad dažďovým pralesom sú len odrazom hlbších problémov a že ničenie pralesa bude pokračovať, kým sa nezačnú riešiť hlavné príčiny. Ktoré sú to? „Základnými silami, ktoré ohrozujú zachovanie amazonského pralesa,“ hovorí sa v jednej štúdii OSN, sú „chudoba a ľudská nespravodlivosť“.

Nie až taká zelená revolúcia

Ničenie pralesa je podľa niektorých výskumníkov čiastočne vedľajším účinkom takzvanej zelenej revolúcie, ktorá sa začala pred niekoľkými desaťročiami v južnej a centrálnej Brazílii. Predtým si tisíce rodín malých farmárov zabezpečovali živobytie pestovaním ryže, strukovín a zemiakov a popritom chovali dobytok. Potom veľkoplošné, mechanizované pestovanie sóje a vodné elektrárne pohltili ich pôdu a nahradili kravy a miestne plodiny poľnohospodárskymi produktmi určenými na výrobu potravín pre industrializované krajiny. Len v rokoch 1966 až 1979 sa poľnohospodárska plocha vyčlenená na exportné plodiny zväčšila o 182 percent. Viedlo to k tomu, že 11 z 12 tradičných farmárov prišlo o pôdu a živobytie. Pre nich sa zelená revolúcia zmenila na chmúrnu revolúciu.

Čo mali títo farmári bez pôdy robiť? Politici, ktorí nechceli niesť následky nespravodlivého rozdeľovania pôdy vo svojich regiónoch, im ponúkli východisko tak, že propagovali oblasť Amazónie ako „pôdu bez ľudí pre ľudí bez pôdy“. V priebehu desaťročia po otvorení prvej amazonskej verejnej cesty sa v tisíckach chatrčí pozdĺž nej usadilo vyše dva milióny chudobných farmárov z južnej Brazílie a zo severovýchodu postihnutého suchom a chudobou. Keď sa vybudovali ďalšie cesty, prichádzali do Amazónie ďalší nádejní farmári, odhodlaní premeniť prales na poľnohospodársku pôdu. Keď výskumníci spätne hodnotia tieto osídľovacie programy, hovoria, že „bilancia takmer 50 rokov osídľovania je negatívna“. Chudoba a nespravodlivosť bola „exportovaná do Amazónie“ a „v oblasti Amazónie vznikli nové problémy“.

Tri kroky vpred

Na pomoc pri odstraňovaní príčin odlesňovania a zlepšovaní životných podmienok ľudí v amazonskom dažďovom pralese Komisia pre rozvoj a životné prostredie v Amazónii vydala dokument, ktorý okrem ďalších vecí odporúča vláde, aby v povodí Amazonky urobila tri počiatočné kroky. 1. Zaoberať sa ekonomickými a sociálnymi problémami v chudobných oblastiach mimo amazonského dažďového pralesa. 2. Využívať živý prales a opäť začať využívať oblasti, ktoré už boli odlesnené. 3. Riešiť vážne krivdy v spoločnosti — skutočnú príčinu ľudskej biedy a ničenia pralesa. Pozrime sa teraz bližšie na tieto tri kroky.

Investície

Zaoberať sa spoločensko-ekonomickými problémami. „Medzi účinnejšie možnosti, ako zredukovať odlesňovanie,“ uvádza komisia, „patrí investovanie do niektorých najchudobnejších oblastí v krajinách v povodí Amazonky, ktoré nútia obyvateľov sťahovať sa do Amazónie za lepšou budúcnosťou.“ Členovia komisie však dodávajú, že „táto možnosť je málokedy braná do úvahy pri plánovaní národného alebo regionálneho rozvoja. Neuvažujú o nej ani tí v priemyselných krajinách, ktorí sa zasadzujú za prísne zníženie rýchlosti odlesňovania Amazónie.“ Títo odborníci hovoria, že keby štátni úradníci, ako aj znepokojené cudzie vlády zamerali svoju odbornú a finančnú podporu na riešenie problémov, akými je nedostatočné rozdeľovanie pôdy či mestská chudoba v oblastiach okolo Amazónie, spomalili by príliv farmárov do Amazónie a pomohli by zachrániť prales.

Čo sa však dá urobiť pre drobných farmárov, ktorí už žijú v Amazónii? Ich každodenné prežitie závisí od pestovania plodín na pôde nevhodnej na obrábanie.

Prales kvôli stromom

Využívanie pralesa. „Tropické pralesy sú nadmieru zneužívané, a pritom nedostatočne využívané. Od tohto paradoxu závisí ich záchrana,“ píše sa v publikácii OSN s názvom The Disappearing Forests (Miznúce pralesy). Namiesto toho, aby človek zneužíval prales tým, že ho vyrubuje, hovoria odborníci, mal by ho využívať extrakciou čiže zberom jeho produktov, ako je ovocie, orechy, oleje, kaučuk, esencie, liečivé rastliny a ďalšie prírodné produkty. Takéto produkty predstavujú „podľa odhadov 90 percent ekonomickej hodnoty pralesa“.

Doug Daly z Newyorskej botanickej záhrady vysvetľuje, prečo si myslí, že je rozumné prejsť od ničenia pralesa k zberaniu jeho plodov: „Je to prijateľné pre vládu — vidí, že veľké časti Amazónie sa nestrácajú z trhu... Umožní to ľuďom ďalej žiť a pracovať, a chráni to prales. Je naozaj ťažké nájsť na tom niečo negatívne.“ — Wildlife Conservation.

Zachovanie pralesa kvôli užitočným stromom v skutočnosti zlepšuje životné podmienky obyvateľov pralesa. Napríklad výskumníci v Beléme v severnej Brazílii vypočítali, že premena jedného hektára na pasienok prinesie zisk iba 25 dolárov za rok. Teda aby človek v Brazílii dosiahol aspoň minimálnu mesačnú mzdu, musel by mať 48 hektárov pasienkov a 16 kusov dobytka. Perspektívny rančer, uvádza Veja, by mohol získať oveľa viac peňazí zberom prírodných produktov pralesa. A rozmanitosť produktov, ktoré čakajú na zber, je úžasná, hovorí biológ Charles Clement. „Sú tu desiatky druhov zeleniny, stovky druhov ovocia, živica a oleje, ktoré možno pestovať a zberať,“ dodáva Dr. Clement. „Avšak problém spočíva v tom, že človek sa musí naučiť, že prales je zdrojom bohatstva, a nie prekážkou v získavaní bohatstva.“

Druhý život pre zničenú pôdu

Ekonomický rozvoj a ochrana životného prostredia môžu ísť ruka v ruke, hovorí brazílsky výskumník João Ferraz. „Pozrite sa, aké množstvo pralesa už bolo zničené. Nie je vôbec potrebné vytínať ďalší panenský prales. Namiesto toho môžeme obnoviť a znova začať využívať oblasti, ktoré sú už odlesnené a znehodnotené.“ A v oblasti Amazónie je veľa degradovanej pôdy, ktorú možno kultivovať.

Od konca šesťdesiatych rokov poskytovala vláda značné subvencie na podporu veľkých investorov, ktorí mali meniť prales na pasienky. A to aj robili, ale ako vysvetľuje Dr. Ferraz, „pasienky boli po šiestich rokoch znehodnotené. Neskôr, keď si každý uvedomil, že to bola veľká chyba, veľkí vlastníci pôdy povedali: ,Nuž čo, dostali sme od vlády dosť peňazí,‘ a odišli.“ A výsledok? „Asi 200 000 štvorcových kilometrov opustených pasienkov sa postupne mení na pustatinu.“

Dnes však výskumníci ako Ferraz nachádzajú nové spôsoby využitia týchto spustnutých pasienkov. Aké? Pred niekoľkými rokmi vysadili na jednej opustenej dobytkárskej farme 320 000 sadeníc amazonského orecha. Dnes sú z týchto sadeníc stromy, ktoré majú plody. Keďže stromy rastú rýchlo a poskytujú aj cenné drevo, sadenice amazonského orecha sa teraz vysádzajú na odlesnenej pôde v rôznych častiach povodia Amazonky. Zber plodov, poučovanie farmárov, aby sadili trvalé rastliny, prijímanie metód ťažby dreva bez poškodzovania pralesov a oživovanie spustnutej krajiny sú podľa názoru odborníkov inteligentné alternatívy, ktoré môžu pomôcť zachovať prales. — Pozri rámček „Ochrancovia pralesa“.

No ako hovoria zodpovední činitelia, záchrana pralesov si vyžaduje viac než len premenu spustnutej krajiny. Vyžaduje si zmenu ľudskej povahy.

Ako narovnať to, čo je pokrivené

Riešiť krivdy. Nespravodlivé ľudské správanie, ktoré porušuje práva druhých, má často korene v chamtivosti. A ako poznamenal staroveký filozof Seneca, „chamtivosť nedokáže uspokojiť ani celá príroda“ — vrátane obrovského amazonského dažďového pralesa.

Na rozdiel od chudobných amazonských farmárov prebíjajúcich sa životom priemyselníci a majitelia veľkých kusov pôdy okliešťujú prales, aby zväčšili objem svojich peňaženiek. Odborníci poukazujú na to, že aj západné štáty nesú svoj diel viny, lebo v Amazónii výrazne priložili ruku k dielu svojimi motorovými pílami. „Bohaté industrializované krajiny,“ uviedla jedna skupina nemeckých výskumníkov, „veľmi prispeli k existujúcim environmentálnym škodám.“ Komisia pre rozvoj a životné prostredie v Amazónii uvádza, že ochrana amazonského pralesa si nevyžaduje nič menej ako „novú celosvetovú etiku, etiku, ktorá prinesie lepší štýl rozvoja, založený na ľudskej solidarite a spravodlivosti“.

No neustále dymové mračná nad Amazóniou človeku pripomínajú, že napriek snahám mužov a žien na celom svete, ktorí sa zaujímajú o stav životného prostredia, pretransformovanie predstáv odborníkov do skutočnosti je také ťažké, ako chytiť dym. Prečo?

Korene nerestí, ako je chamtivosť, siahajú hlboko do štruktúry ľudskej spoločnosti, oveľa hlbšie, ako siahajú korene amazonských stromov do lesnej pôdy. Hoci ako jednotlivci by sme mali robiť, čo môžeme, aby sme prispeli k ochrane pralesa, nie je realistické očakávať, že sa ľuďom, nech sú akokoľvek úprimní, podarí vykoreniť hlboké a spletité príčiny ničenia pralesov. To, čo asi pred tritisíc rokmi povedal staroveký kráľ Šalamún, múdry pozorovateľ ľudskej povahy, platí stále. Iba ľudským úsilím ,sa to, čo je pokrivené, nedá narovnať‘. (Kazateľ 1:15) Podobne znie aj jedno portugalské príslovie: „O pau que nasce torto, morre torto“ (Strom, ktorý pokrivený narástol, pokrivený aj odumrie). Dažďové pralesy na celom svete však majú budúcnosť. Prečo?

Čas osvietenia pred nami

Asi pred sto rokmi zapôsobila ohromujúca rozmanitosť foriem života v Amazónii na brazílskeho spisovateľa Euclida da Cunhu tak silne, že tento prales opísal ako „nepublikovanú a novodobú stránku z Genezis“. A hoci človek túto „stránku“ neprestajne špiní a trhá, živý amazonský prales je stále, ako uvádza publikácia Amazonia Without Myths (Amazónia bez mýtov), „nostalgickým symbolom zeme, aká bola v čase stvorenia“. Ale ako dlho ním ešte zostane?

Zamyslime sa: Amazonský dažďový prales a ďalšie dažďové pralesy sveta prekypujú dokladmi o „jedinečnej inteligencii“, ako sa vyjadril Da Cunha. Stromy pralesa od koreňov až po listy svedčia o tom, že sú dielom zručného architekta. Dovolí potom tento Veľký Architekt, aby chamtivý človek zničil dažďové pralesy a spustošil zem? Jedno biblické proroctvo odpovedá na túto otázku zvučným: Nie! Hovorí: „Národy sa rozhnevali a prišiel tvoj [Boží] hnev a ustanovený čas... aby bola privedená skaza na tých, ktorí kazia zem.“ — Zjavenie 11:18.

Všimnime si však, že toto proroctvo hovorí nielen o tom, že Stvoriteľ pôjde až na koreň problému zničením chamtivých ľudí, ale hovorí aj o tom, že to urobí v našej dobe. Prečo to môžeme povedať? Nuž, toto proroctvo hovorí, že Boh zakročí v čase, keď človek bude ,kaziť‘ zem. Keď boli takmer pred dvoma tisícročiami tieto slová napísané, ľudí jednak ešte nebolo toľko a jednak nemali ani prostriedky, aby to mohli robiť. Ale situácia sa zmenila. „Prvýkrát v dejinách,“ hovorí kniha Protecting the Tropical Forests—​A High-Priority International Task, „je dnes ľudstvo schopné zlikvidovať základné predpoklady vlastného prežitia nielen v jednotlivých oblastiach či sektoroch, ale v celosvetovom meradle.“

„Ustanovený čas“, keď Stvoriteľ zasiahne proti ,tým, ktorí kazia zem‘, je blízko. Amazonský dažďový prales a ďalšie ohrozené ekosystémy na zemi majú budúcnosť. Stvoriteľ sa o to postará — a to nie je mýtus, ale skutočnosť.

[Rámček na strane 13]

Ochrancovia pralesa

Na ploche takmer 400 000 štvorcových metrov v stredoamazonskom meste Manaus, kde bol druhotne vypestovaný bujný prales, sídlia rôzne úrady brazílskeho Národného inštitútu pre výskum v Amazónii (INPA). Táto inštitúcia, ktorá pracuje už 42 rokov a má 13 oddelení, ktoré sa zaoberajú všetkým od ekológie cez lesníctvo až po ľudské zdravie, je najväčšou výskumnou organizáciou v tomto regióne. Nachádza sa tu aj jedna z najbohatších zbierok amazonských rastlín, rýb, plazov, obojživelníkov, cicavcov, vtákov a hmyzu na svete. Práca 280 výskumníkov tohto inštitútu prispieva k tomu, aby človek lepšie rozumel zložitým interakciám amazonských ekosystémov. Návštevníci inštitútu odchádzajú optimisticky naladení. Napriek byrokratickým a politickým obmedzeniam si brazílski i zahraniční vedci vyhrnuli rukávy a pracujú na záchrane korunného klenotu dažďových pralesov sveta — amazonského dažďového pralesa.

[Obrázok na strane 10]

Drevorubačská cesta vysekaná v pralese

[Obrázky na strane 11]

Produkty z dažďového pralesa: ovocie, orechy, oleje, kaučuk a mnoho ďalších

[Prameň ilustrácií]

J. van Leeuwen, INPA-CPCA, Manaus, Brazília