Čo o tom hovorí Biblia

Záleží na tom, čomu veríte?

„ČLOVEK RÁD VERÍ TOMU, ČO BY SI ŽELAL, ABY BOLA PRAVDA.“ — FRANCIS BACON, 1561–1626, ANGLICKÝ ESEJISTA A ŠTÁTNIK.

POKIAĽ ide o náboženské náuky, mnohí ľudia majú pocit, že ak človek úprimne verí, že ,tam hore Niekto je‘, a miluje svojho blížneho, nezáleží až tak na tom, čomu ostatnému verí. Niektorí si môžu všimnúť sporné názory, ktoré zastávajú náboženské skupiny v súvislosti s Bohom, jeho predsavzatím a spôsobom uctievania, a prísť k záveru, že rozdiely sú iba povrchové, tak ako rôzne štýly oblečenia, ktoré nosí ten istý človek. Môžu mať dokonca pocit, že tí, ktorí z takýchto rozdielov robia spornú otázku, stratili úplne ducha pravého kresťanstva.

Písma uznávajú, že nie všetky diskusie o náboženských náukách sú užitočné. Napríklad v inšpirovanom liste Timotejovi apoštol Pavol spomína ľudí, ktorí vyvolávajú „prudké sváry o maličkosti“. Pavol ich opísal ako ,duševne chorých vypytovaním sa a škriepkami o slová‘. (1. Timotejovi 6:4, 5) Nariadil Timotejovi, aby ,bláznivé a nerozumné otázky odmietal, lebo vie, že plodia boje‘, a mal prikázať zborom, aby „sa nehádali o slová, čo nie je vôbec užitočné“. (2. Timotejovi 2:14, 23) V dnešnej dobe zodpovedá tomuto opisu väčšina náboženských diskusií a ukázali sa ako zbytočná strata času.

Znamená to však, že všetky diskusie o náboženských náukách sú zbytočné? Neprestali by sme úplne nosiť oblečenie jednoducho preto, že niektoré odevy sú na nosenie nevhodné, však? Tak prečo sa celého námetu náboženských názorov vzdať ako nedôležitej veci len preto, že o niektorých náukových otázkach nemá cenu uvažovať? Kontext vyššie citovaných Pavlových slov ukazuje, že on otázku náuk považoval za životne dôležitú. Opakovane varoval, že falošné náuky môžu človeka odviesť od viery, a nariadil Timotejovi, aby ,prikázal istým ľuďom, aby neučili odlišnú náuku‘. (1. Timotejovi 1:3–7; 4:1; 6:3–5; 2. Timotejovi 2:14–18, 23–26; 4:3, 4) Keby nebolo dôležité, čomu kresťania v prvom storočí verili, určite by sa tak dôrazne nevyjadril.

Prečo potom radil odmietať otázky týkajúce sa náuk? Pretože v Pavlových dňoch určití muži — opísal ich ako takých, „ktorí majú skazenú myseľ a sú olúpení o pravdu“ — vyvolávali diskusie o náukách čisto so zámerom podkopať vieru druhých. (1. Timotejovi 6:5) Pavol radil Timotejovi, aby sa vyhýbal rozhovorom o náboženských predstavách iba v súvislosti s otázkami, ktoré vyvolávali títo skazení muži.

Ovplyvňujú náuky správanie?

Niekto sa môže spýtať, či majú naše náboženské názory veľký vplyv na to, akými ľuďmi sa stávame — na naše vlastnosti a správanie. Na náuky a správanie sa môžu pozerať ako na dve odlišné veci, ktoré navzájom nesúvisia, ako na sako a nohavice, ktoré možno kombinovať alebo zlaďovať podľa toho, čomu dáva ich majiteľ prednosť. Avšak z pohľadu Biblie sú náuky a správanie skôr ako oblek, ktorý prichádza do úvahy iba ako kompletná súprava.

Biblia odhaľuje priamu spojitosť medzi tým, čomu veríme, a akou osobou sa stávame. Samospravodliví farizeji v Ježišových dňoch boli príkladom mylných náuk, ktoré ovplyvňovali správanie. (Matúš 23:1–33; Lukáš 18:9–14) Na druhej strane, Kolosanom 3:10 pripomína: „Oblečte si novú osobnosť, ktorá sa obnovuje presným poznaním podľa obrazu Toho, ktorý ju stvoril.“ Všimnite si, že sila viesť zbožný život je spojená s presným poznaním Boha.

Grécky výraz prekladaný ako „presné poznanie“, ktorý sa v Kresťanských gréckych Písmach vyskytuje 20-krát, sa vzťahuje na dôkladné, presné alebo úplné poznanie. Grécky učenec Nathanael Culverwel to opisuje ako stať sa „lepšie oboznámeným s vecou, ktorú som predtým poznal; dôkladnejší pohľad na vec, ktorú som predtým videl z diaľky“. Tak ako klenotník skúma vzácny drahokam, aby ohodnotil jeho vlastnosti a odhadol jeho cenu, aj kresťan musí pozorne skúmať Božie Slovo, aby prišiel k dôkladnému, presnému a úplnému poznaniu Boha, ktorému slúži. K tomu patrí spoznať osobnosť Boha, jeho predsavzatia, normy a všetky náuky tvoriace ,vzor zdravých slov‘ — čo je veľmi vzdialené od povrchnej viery, že ,tam hore Niekto je‘. — 2. Timotejovi 1:13.

Keď niekto pozná Boha iba z diaľky, prináša to ovocie, ktorého príklad je zaznamenaný v prvej kapitole inšpirovaného listu Rimanom. Píše sa tu o určitých ľuďoch, ktorí „hoci poznali Boha... neuznali za dobré pridržiavať sa Boha v presnom poznaní“. Apoštol Pavol opisuje následky ich mylných náuk: ,Boh ich vydal neschválenému stavu mysle, aby robili to, čo sa nepatrí; boli plní všetkej nespravodlivosti, skazenosti, žiadostivosti, zla, lebo boli plní závisti, vraždy, sváru, podvodu, zlomyseľnosti a boli klebetníci, ohovárači, nenávidiaci Boha, nehanební, povýšeneckí, sebaistí, vymýšľajúci škodlivé veci, neposlúchajúci rodičov, bez porozumenia, nedodržiavajúci zmluvy, bez prirodzenej náklonnosti, nemilosrdní.‘ — Rimanom 1:21, 28–31.

Je nesporné, že náuky, ktorých sa títo ľudia držali, priamo ovplyvnili ich schopnosť žiť kresťanským životom. Podobne dnes sa náuky a správanie dajú prirovnať k odevu bez švíkov, ktorý je neoddeliteľne utkaný dohromady. Je preto nevyhnutné, aby sa každý, kto túži získať Božiu priazeň, uistil, že jeho náboženské názory sú skutočne pravdivé, dôkladne založené na Božom Slove, pretože ,Božou vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy‘. — 1. Timotejovi 2:4.

[Obrázok na strane 25]

V samospravodlivom postoji farizeja sa odrážalo to, čomu veril