Mladí ľudia sa pýtajú...
Kradnúť — prečo nie?
„Mám 16 rokov a veľmi veľký problém. V poslednej dobe veľa kradnem. Pred chvíľou som išla do obchodného centra a ukradla som sedem párov náušníc. Bojím sa o mojom probléme niekomu povedať. Prosím, pomôžte mi!“
TO NAPÍSALO jedno rozrušené dospievajúce dievča do poradenskej rubriky istého časopisu. Jeden pisateľ uviedol: „Asi na desať miliárd dolárov sa odhaduje hodnota spotrebného tovaru, ktorý sa... každoročne z obchodov [v Spojených štátoch] ukradne, ulúpi alebo ináč odcudzí. Takmer za polovicu odhalených drobných obchodných krádeží nesú zodpovednosť dospievajúci.“
Podľa jedného nedávneho prieskumu verejnej mienky sa k drobným obchodným krádežiam priznáva viac ako tretina stredoškolských študentov. A podľa ďalšieho prieskumu, ktorý viedli výskumníci Jane Normanová a Myron Harris, „skoro všetci pripúšťajú, že si z času na čas zobrali niečo bez platenia“.
Prečo mladí kradnú
Zlodejom je ten, kto si úmyselne, bez dovolenia zoberie niečo, čo patrí niekomu inému. Niekedy sa môže zdať, že kradnutie sa dá z hľadiska osobnej núdze ospravedlniť. Jeden zbedačený mladík si spomína: „Bol som v zložitej situácii. Niekedy som urobil to, že som išiel k zadnému vchodu samoobslužnej reštaurácie s rýchlym občerstvením, vyrazil som dvere a zobral si niekoľko kurčiat. Ale to je všetko. Spravil som to len preto, že som bol hladný.“
Biblické príslovie hovorí: „Ľudia nepohŕdajú zlodejom preto, že kradne, aby nasýtil svoju dušu, keď je hladný.“ Napriek tomu je kradnutie morálne nesprávne. Preto nasledujúci biblický verš ukazuje, že dokonca aj hladný zlodej musel krádež ‚nahradiť‘ tvrdou pokutou. — Príslovia 6:30, 31.
Je teda neuveriteľné, že iba menšina mladistvých zlodejov kradne preto, že niečo skutočne potrebuje. Typickým príkladom je mladá Mary Jane, ktorá sa priznala: „Áno, kradla som v obchode, a bolo to naozaj divné, lebo ani neviem, prečo som to robila. Moji rodičia mi dávajú peniaze na všetko. Nič som nepotrebovala.“a Časopis Seventeen uviedol podobnú správu: „Podľa prieskumu vedeného Národnou radou pre prevenciu zločinnosti ako najčastejšiu príčinu priestupníci uviedli to, že chceli niečo zadarmo.“ Niektorí mladí svoje dlhé prsty ospravedlňovali dokonca tvrdením, že obchody ,účtujú príliš veľa‘!
Pre mnohých mladých je kradnutie jednoducho prostriedkom na odohnanie nudy. „Mal som aspoň čo robiť po škole,“ vysvetľuje bývalý zlodej menom Jeremy. Zdá sa, že kradnutie slúži aj ako druh veľmi riskantnej zábavy; niektorí majú azda radi nápor adrenalínu, ktorý vzniká, keď si do kabelky natlačia ukradnutú blúzku alebo keď do ruksaku rýchlo schovajú kompaktný disk.
Maskovanie bolesti?
Samozrejme, že na boj s nudou existujú oveľa bezpečnejšie spôsoby, ako je riskovanie odsúdenia do väzenia. Je teda možné, že sa za takýmto vyhľadávaním vzrušenia skrýva niečo viac než len túžba po troche zábavy? Mnohí experti sa domnievajú, že áno. Ladies’ Home Journal poznamenal, že pre niektorých mladých „je ťažké vyrovnať sa s tlakmi dospievania. Boj s rodičmi, rozbité priateľstvo, zlé známky z testu ich môžu vyviesť z rovnováhy; porušenie pravidiel im dá opäť pocit moci.“
Áno, za zlodejovou predstieranou odvahou sa môže skrývať veľa zranení a bolesti. Ako to uvádza Biblia, „i pri smiechu môže bolieť srdce“. (Príslovia 14:13) Fakty naznačujú, že opakované drobné krádeže môžu byť znakom depresie. U niektorých mladých zlodejov sa zistilo, že majú za sebou zneužívanie v detstve. Nech je príčina bolesti akákoľvek, zdá sa, že vzrušenie z kradnutia ju utlmí — prinajmenšom aspoň na chvíľu.b Zoberme si napríklad jedného amerického mladíka, ktorý si nachádza zábavu v tom, že kradne autá a potom na nich divoko jazdí. „Je to dobrý pocit,“ hovorí. „Cítiš akýsi zvláštny strach, akési zvláštne opojenie.“
Vrstovníci a ich tlak
Biblia hovorí: „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ (1. Korinťanom 15:33) Táto pravda sa všeobecne uznáva. Autorka Denise V. Langová poznamenala: „Mladý chlapec alebo dievča sa zriedkakedy dostanú do problémov iba sami od seba.“ Vrstovníci často vyzvú jeden druhého, aby niečo ukradli. Žiaľ, mnoho mladých sa tomuto tlaku poddá.
„Dostala som sa do skupiny dievčat z vyšších ročníkov základnej školy,“ hovorí mladá Kathy. Aká bola cena za členstvo v ich exkluzívnom klube? Krádež drahého svetra. Priznáva sa: „Chcela som v tom klube byť, a tak som išla do obchodu a zobrala som sveter.“
Osvoj si Boží náhľad
Vyhliadka na vlastníctvo vecí, ktoré si nemôžeš dovoliť, na radosť z veľmi nebezpečných dobrodružstiev alebo na to, že ťa rovesníci prijmú medzi seba, môže vyvolať zdanie, že kradnutie je príťažlivé. Napriek tomu jedno z Desiatich prikázaní v Biblii znie: „Nebudeš kradnúť.“ (2. Mojžišova 20:15) Apoštol Pavol napísal, že „zlodeji nezdedia Božie kráľovstvo“. (1. Korinťanom 6:10) Božiemu názoru by mali venovať zvláštnu pozornosť mladí, ktorí boli vychovávaní ako kresťania. Aké by to bolo pokrytecké nasadiť si výzor spravodlivosti a v súkromí sa správať ako zlodej! Apoštol Pavol to vyjadril takto: „Ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty, ktorý hlásaš: ‚Nekradni‘, kradneš?“ — Rimanom 2:21.
Ponižujúca vyhliadka na odhalenie je dostatočným dôvodom na to, aby si sa necnosti kradnutia vyhýbal. Po tom, ako bol istý mladý zlodej dolapený, povedal: „Chcel som zomrieť.“ Vedomie, že Jehova ,nenávidí lúpež‘, je tým najsilnejším dôvodom, aby si nepodľahol nutkaniu alebo tlaku kradnúť. (Izaiáš 61:8) Aj keď niekto môže zlodejstvo zatajiť pred vedúcimi obchodov, políciou a rodičmi, pred Jehovom to skryť nemôže. Odhaleniu sa nevyhne. — Izaiáš 29:15.
Pamätaj aj na to, že hriech človeka zatvrdzuje. (Hebrejom 3:13) Drobné krádeže často vedú k ešte „odvážnejším“ a bezohľadnejším skutkom. Mladý Roger začal napríklad svoj život kriminálnika kradnutím peňazí z maminej kabelky. Nakoniec zrážal na zem staršie ženy a kradol im kabelky!
Bojuj s pokušením
Je nesporné, že keď niekto začal tajne kradnúť, zanechať to nemusí byť ľahké. „Bol to určitý druh závislosti,“ priznal jeden mladík. Čo môže mladému chlapcovi alebo dievčaťu pomôcť, aby sa zmenili?
Vyznaj svoj hriech Bohu. On „odpustí vo veľkej miere“ tým, ktorí robia pokánie zo svojich priestupkov a otvorene mu ich vyznajú. — Izaiáš 55:7.
Hľadaj pomoc. Mnohí z čitateľov tohto časopisu sú v spojení s kresťanským zborom Jehovových svedkov v svojom okolí. Môžu vyhľadať miestnych kresťanských dozorcov a požiadať o duchovnú pomoc a nápravu. (Jakub 5:14, 15) Ako zdroj pomoci a podpory sa môžu preukázať aj rodičia, ktorí majú dobré morálne zásady. Ak sa za nesprávnym správaním skrýva zranenie, bolesť alebo jednoducho nuda, veľmi môže pomôcť, keď sa o týchto veciach porozprávaš so súcitným poslucháčom. — Príslovia 12:25.
Postaraj sa o odškodnenie. Pod mojžišovským Zákonom sa od zlodejov vyžadovalo, aby ukradnuté veci nahradili aj s úrokom. (3. Mojžišova 6:4, 5) Podobné konanie nielenže pomáha očistiť si svedomie, ale dotyčný tiež tak ľahko nezabudne, akú strasť druhým spôsobil. Biblia sľubuje, že keď „veci, ktoré [človek] vzal lúpežou, splatí a naozaj chodí podľa ustanovení života... určite zostane nažive“. — Ezechiel 33:15.
Potlač pocity závisti a chamtivosti. Posledné z Desiatich prikázaní znie: „Nebudeš túžiť... po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu.“ (2. Mojžišova 20:17) Ak existuje niečo, čo skutočne potrebuješ — alebo čo chceš — a nemôžeš si to dovoliť, azda môžeš nájsť spôsob, ako si zarobiť peniaze, aby si si to kúpil. Apoštol Pavol radil: „Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech tvrdo pracuje a svojimi rukami koná dobrú prácu.“ — Efezanom 4:28.
Dávaj pozor na to, akých máš kamarátov. Autorka Denise Langová upozorňuje: „Ak si s priateľom alebo so skupinou priateľov, ktorí urobia niečo zlé alebo spáchajú nejaký zločin, za vinného budú považovať aj teba, pretože si s nimi bol na mieste činu.“ Maj silu povedať nie, keď ti vrstovníci navrhujú urobiť niečo nezákonné. — Príslovia 1:10–19.
Uvažuj, akú škodu spôsobuje kradnutie druhým. Zlodej myslí iba na seba. Ale Ježiš nám radí: „Teda všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ (Matúš 7:12) Keď sa niekto učí starať o druhých ľudí, má menší sklon urobiť niečo, čo by mohlo druhým spôsobiť škodu.
Mysli na to, aké to bude mať následky pre teba. (Galaťanom 6:7) Namiesto premýšľania, aké by to bolo pekné, keby si vlastnil blýskavú čačku alebo inú vec, ktorú si nemôžeš dovoliť, mysli na to, aké by to bolo trápne, keby ťa chytili a súdne stíhali. Mysli na potupu, ktorú by to prinieslo na tvojich rodičov a na samotného Boha! Určite prídeš k záveru, že kradnutie nie je vôbec dobrým nápadom.
[Poznámky pod čiarou]
a Niektoré mená boli zmenené.
b Nehovoríme o kleptománii — duševnej poruche, ktorá je charakteristická nutkavou túžbou kradnúť. Lekári hovoria, že kleptománia sa vyskytuje zriedkavo, postihuje menej ako 5 percent známych drobných zlodejov. Táto porucha sa často lieči liekmi.
[Obrázok na strane 18]
Drobní zlodeji často zažijú pokorenie, keď sú chytení