Čo znamená byť starý?

„STAROBA NIE JE TAKÁ ZLÁ, KEĎ SI POMYSLÍTE NA TÚ DRUHÚ MOŽNOSŤ.“ — Maurice Chevalier.

STARNUTIE postihuje vlastne každého. Nie je možné mu uniknúť. Začína sa takmer nepozorovane — trochu zabolí čosi tu, objaví sa vrásočka tam a niekoľko šedivých vlasov — ale napokon schytí človeka do svojho neľútostného zovretia. Nikdy v dejinách nepociťovali účinky staroby toľkí ľudia.

Hlavnou príčinou rastúceho počtu starých ľudí je úspech lekárskej vedy v boji proti smrteľným chorobám. Napríklad v Spojených štátoch predstavujú ľudia vo veku nad 65 rokov 12 percent obyvateľstva a v Japonsku približne 11 percent. Počet Američanov nad 85 rokov stúpol zo 700 000 v roku 1953 na 2,1 milióna v roku 1978. Skutočne, asi 50 000 Američanov a približne 3700 Kanaďanov má sto rokov alebo aj viac!

Hoci ľudia v pokročilom veku dnes vedú produktívnejší život než v minulosti, neskoršie roky človeka sú trvale poznačené zhoršením niektorých schopností. Sluch, zrak, svalový tonus a pohyblivosť — to všetko je postihnuté starnutím. Niektorí starší ľudia trpia osamelosťou a dokonca senilitou. Iní cítia, že strácajú svoju príťažlivosť a skľučuje ich to.

Často je to spôsob, ako sa človek vyrovnáva s procesom starnutia, čo určuje jeho šťastie alebo nedostatok šťastia. Keď niekto hovorí: „Na to som príliš starý,“ je to niekedy skôr jeho postoj než telesný stav, čo je prekážkou možnej činnosti.

Jeden mladík prejavil pozoruhodné porozumenie, keď povedal: „Podľa mňa je starý ten, kto prestal žiť naplno, človek, ktorý nemiluje život a nemá viac radosť zo života. Skutočne nie je možné stanoviť vek, kedy je človek ‚starý‘, pretože sú teenageri, čo vyzerajú staro, a sú aj dôchodcovia, ktorí vyzerajú mlado.“

Starí, no šťastní a spokojní

Pre niektorých sú neskoršie roky života v istom ohľade zlatým vekom. Títo šťastní starší ľudia sa tešia z toho, že sú oslobodení od každodenného tlaku a obmedzení pravidelného zamestnania. Staroba pre nich znamená viac času tešiť sa z vnúčat. Uvedomujú si, že ich šťastie nezávisí od toho, čo si o nich myslia druhí. Môžu voľnejšie vyjadrovať svoje myšlienky a môžu sa cítiť uvoľnenejší a spokojnejší.

Okrem toho sa môžu zaujímať nielen o svoje osobné potreby, ale nachádzať radosť v tom, že dobrovoľne pomáhajú tým, čo to potrebujú. Pomáhajú nevidiacim tak, že im čítajú, berú siroty na výlety alebo pomáhajú invalidným ľuďom, aby sa cítili spokojnejší. Iní sa učia nové remeslá a robia veci, ktoré nemohli robiť, keď sa starali o rodinu alebo museli zarábať peniaze na živobytie. Známa americká maliarka Grandma Mosesová začala svoju maliarsku kariéru, keď mala vyše 75 rokov, a keď mala vyše 100 rokov, namaľovala ešte 25 obrazov!

Samozrejme, aby mal človek radosť, nemusí robiť niečo mimoriadne. Istá svetoznáma divadelná herečka vo veku 86 rokov povedala: „Svoje najlepšie roky prežívam teraz! Azda sa začudujete: Tak neskoro? Výhodou tohto obdobia v mojom živote je to, že sa nepozerám ani späť, ani dopredu — iba ak na niekoľko dní. Jednoducho sa teším z prítomnosti.“ Dodala: „Aby ste boli so sebou a so svojím životom naozaj spokojní, nemusíte byť slávni ani zarábať milióny dolárov.“

Ďalšou výhodou pokročilého veku je múdrosť a skúsenosti, ktoré človek obyčajne vekom nadobudne. Vážite si tento prínos? Jedna žena, ktorá si ho váži, povedala: „Vážim si múdrosť, ktorú som rokmi nadobudla. Naučila som sa, čo je skutočne dôležité, a to mi pomohlo vyrovnávať sa so životnými problémami. Teraz ma vyhľadáva veľa mladších žien a žiadajú si odo mňa radu. Potom obyčajne povedia: ‚Som taká rada, že som sa s tebou porozprávala. Takto som o tom nikdy neuvažovala.‘ Nevymenila by som to za nič na svete. Som taká vďačná, keď môžem pomôcť, najmä mladším.“

Názor starších ľudí

V istej dobe si starších vysoko vážili a ostatní sa riadili ich radami. V mnohých krajinách sa to zmenilo. Dnes sú starší ľudia často prehliadaní, ba dokonca sa s nimi zaobchádza zle. To je smutné, pretože starší ľudia predstavujú bohatý zdroj múdrosti a skúseností, ktorý môžu mladší využiť vo svoj prospech. To samozrejme nedáva starším právo na to, aby sa iným miešali do života.

Našťastie, v niektorých kultúrach je starým ľuďom ešte stále prejavovaná úcta, ktorá im náleží. Napríklad v Japonsku a vo väčšine afrických krajín často zostávajú jadrom rodiny a kmeňovej jednotky. V gruzínskom Abcházsku v bývalom Sovietskom zväze, kde ľudia bežne žijú vyše sto rokov, si mladšie generácie vážia storočných. Slovo vekom starších je v rodine často považované za zákon.

Keď deti využívajú tento zdroj múdrosti, rodinná jednotka prosperuje. Medzi starými rodičmi a vnúčatami môže vzniknúť zvláštny vzťah. Vďaka vzťahu týchto dvoch vekových skupín sa deti často naučia trpezlivosti, súcitnosti, empatii a úcte k starým ľuďom. Keď deti tento kontakt stratia, môže ich to nepriaznivo ovplyvniť.

Ako chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo?

Starší ľudia si vyžadujú úctu. Potrebujú robiť rozhodnutia a cítiť, že sú pánmi svojho života. Hoci ich telesné schopnosti sa vekom zmenšujú, tí, ktorí si udržujú aktívnu myseľ, často zostávajú duševne čulí. Je pravda, že možno nemyslia tak rýchle, ako keď boli mladší, ani nové veci sa neučia tak rýchle. No nemali by byť odsunutí bokom a ich úlohu v rodine by nemali prebrať iní, ani by sa nemali ujať prác, ktoré by si starší človek radšej robil sám. Keby sme to urobili, boli by frustrovaní a skľúčení a cítili by sa neschopní a dokonca nepotrební.

Pre ľudí pokročilého veku je životne dôležitá produktívna činnosť; dodáva im pocit, že sú cenní. Je príznačné, že storoční v Abcházsku musia často zvládnuť veľa každodenných povinností, napríklad prácu na poli, kŕmenie hydiny, pranie bielizne, upratovanie domu a starostlivosť o malé deti — čo všetko nepochybne prispieva k ich dlhovekosti. Naozaj, keď majú starí ľudia zmysluplnú prácu, dobre sa im darí. Prečo? Lebo ich život má zmysel.

Aj keď sú starí ľudia obmedzení mŕtvicou alebo inou chorobou, chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo dôstojne. Nepáči sa im, keď sa s nimi rozprávame blahosklonne alebo ich hrešíme ako deti. Aj keď nemôžu rozprávať, obyčajne môžu ešte počuť a ich city sú pochopiteľne ľahko zraniteľné. Niekedy, najmä pri nadmernom množstve liekov, sa môže zdať, že sú senilní, hoci v skutočnosti nie sú. Aby sme sa o nich starali správne, empatia je potrebná viac než ktorýkoľvek iný cit.

Keďže ľudia pokročilého veku môžu byť viazaní na svoj byt, potrebujú cítiť, že sa na nich nezabudlo. Vážia si návštevy. Aké je to smutné, keď členovia kresťanského zboru zabudnú postihnutých starších členov zboru, ktorí v minulosti azda podstatne prispeli k rozvoju diela Kráľovstva, navštíviť alebo im zatelefonovať! Také návštevy alebo telefonáty naozaj zaberú pomerne málo času a vyžadujú iba trochu námahy v porovnaní s veľkým úžitkom, ktorý môžu priniesť vekovo starším.

No bez ohľadu na to, ako s nimi zaobchádzajú iní, veľa závisí od toho, ako sa starší ľudia na seba pozerajú sami. Jedna 75-ročná žena sa vyjadrila: „Pri živote ma udržiava skutočne to, že mám stále čo robiť. Nemôžem žiť bez toho, aby som nemala plány a ciele. Pravdaže, mám telesné problémy. Ale tie má väčšina ľudí v mojom veku.“

Ľudia pokročilého veku by sa mali vyhnúť tomu, aby sa nestali chronickými nespokojencami a neodmietali spolupracovať. Keď človek trpí, nemusí to byť ľahké. „Aj keď mám zdravotné problémy,“ povedal jeden starší muž, „choroby nezmenšili moju radosť zo života. Myslím, že najdôležitejší je postoj. Životné skúsenosti, ktoré som nadobudol za všetky tie roky, ma obohatili. A cítim, že kľúčom k tomu, aby človek zostal mladý, je stýkať sa s mladými ľuďmi. Oni majú úžitok z mojej múdrosti a ja čerpám silu z ich mladosti. Viete, ja som srdcom naozaj mladý.“

Čo možno robiť?

Ak ste mladý, potrebujete si zlepšiť svoj názor na starobu a svoje zaobchádzanie so staršími? A keď ste starší, prečo si nepoložiť otázky, ktoré sú uvedené v pripojenom rámčeku? Sú to veci, ktorými môžete zlepšiť svoju situáciu?

Keď odpoviete na všetky otázky kladne, sotva vám budú chýbať priatelia, či už starí alebo mladí. Ľudia budú prirodzene chcieť byť s vami. A čo je najlepšie, budete nachádzať radosť, aj keď ste sami, a zistíte, že život môže byť v každom veku zaujímavý a bohatý.

[Rámček na strane 16]

Sebaskúmanie pre starších ľudí

◻ Pozerám sa do budúcnosti s nádejou?

◻ Som ešte zvedavý a rád sa učím nové veci?

◻ Snažím sa zostať natoľko aktívny, nakoľko je to možné?

◻ Beriem dni tak, ako idú za sebou, a robím potrebné zmeny?

◻ Som v prítomnosti iných veselý a pôsobím povzbudzujúco?

◻ Snažím sa udržať si zmysel pre humor?

◻ Jednoducho povedané — starnem s pôvabom?

[Obrázok na strane 15]

Navštevujete starších ľudí?