Vyšetrovanie okolo „nakazenej krvi“ v Kanade

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Kanade

POČET obetí kontaminovanej krvi, ktoré v Kanade zomierajú na aids, stúpa. Prečo tento stúpajúci počet? V osemdesiatych rokoch sa vyše tisíc Kanaďanov nakazilo vírusom aidsu z „nakazenej krvi“ a krvných produktov. Tieto znepokojujúce fakty pohli federálnu vládu k tomu, aby vytvorila Komisiu na prešetrenie krvného systému v Kanade. Verejné prešetrenie má určiť, nakoľko bezpečný je kanadský krvný systém.

Za predsedu vyšetrovania bol vymenovaný jeden z najuznávanejších sudcov krajiny. Komisia uskutočňuje vypočúvanie po celej Kanade. Začalo sa 14. februára 1994 v Toronte a sudca Horace Krever z Ontarijského odvolacieho súdu bol poverený podať v príslušnom čase správu o svojich zisteniach a dať návrhy na zlepšenie.

Istá matka, ktorá prišla o syna, ktorý sa nakazil z kontaminovanej krvi a zomrel na aids, sa sudcovi sťažovala: „Usmrtili mi syna a jediné, čo som dostala, je toto vyšetrovanie. Prosím, zdôraznite to.“ Veľmi si priala, aby sa uskutočnilo starostlivé prešetrenie a aby sa podnikli nutné kroky, ktorými by sa vylúčilo nebezpečenstvo spojené s krvnými transfúziami. Nebola jedinou matkou, ktorej syn zomrel následkom ochorenia z nakazenej krvi. Komisia si vypočula srdcervúce výpovede o takýchto tragédiách, ktoré otriasli životom mnohých Kanaďanov.

Titulky v torontských novinách Globe and Mail oznamovali: „Hnev a slzy obetí rozprávajúcich o horore s krvou“; „Vyšetrujúci počúvajú desivú výpoveď“; „Neznalosť lekárov podrobne opísaná“ a „Vyšetrovanie ukázalo, že zástupcovia zdravotníctva považujú riziko aidsu za minimálne“.

Obete, ktoré sa nakazili z krvi vírusom HIV, vypovedali, že neboli informované o riziku. Vo viacerých prípadoch ani nevedeli, že dostali krvnú transfúziu, až keď sa dozvedeli, že sú infikovaní vírusom aidsu.

Jeden teenager, ktorý má aids, sa nakazil vírusom HIV z krvnej transfúzie počas operácie na otvorenom srdci, keď mal tri roky. HIV pozitívny muž s miernou hemofíliou používal krvné produkty pred rokom 1984, keď hrával hokej. Keby bol o riziku vedel, zmenil by svoj spôsob života. Istá matka dostala roku 1985 transfúziu krvi, ktorá bola kontaminovaná vírusom HIV, a teraz sú infikovaní všetci — ona, jej manžel i štvorročná dcérka.

Vyskytli sa srdcervúce správy ľudí infikovaných iba jednou či dvoma jednotkami krvi. „Len aby mal trocha lepšiu farbu,“ povedala jedna žena trpko o transfúzii, pri ktorej sa jej manžel nakazil vírusom HIV. Teraz je nakazená vírusom aj ona.

Ako dosvedčili ďalšie výpovede, pozornosť sa obrátila na inú tragédiu veľkého rozsahu — na nákazu hepatitídou z krvi. Podľa novín The Globe and Mail sa odhaduje, že „až 1000 Kanaďanov zomrie ročne na hepatitídu C“. Noviny dodávajú, že „až polovica z nich sa touto chorobou mohla nakaziť pri krvných transfúziách“.

Jeden muž rozprával, ako sa roku 1961 nakazil hepatitídou C z krvnej transfúzie podanej počas operácie chrbta. Po tejto operácii sa stal pravidelným darcom krvi. Roku 1993 zistil, že má cirhózu pečene. „A čo bude so všetkými tými ľuďmi, ktorí dostali krv, čo som za tie roky, keď som nevedel, že mám túto chorobu, daroval?“ spýtal sa vyšetrujúcich.

Sudca Krever si pozorne vypočul vyše sto Kanaďanov, ktorých životy boli narušené vírusom HIV a inými tragédiami, ktorých príčinou bola nakazená krv. Zdravotnícki odborníci dosvedčili, že nie je možné dosiahnuť, aby boli zásoby krvi úplne nezávadné a neprenášali sa nimi choroby, a nehrozili tak iné nebezpečenstvá. Pripustili možnosť vážnych rizík a zneužívania súvisiaceho s krvou. Dr. J. Brian McSheffrey, riaditeľ oblastnej transfúznej služby, povedal, že vo svojich prednáškach upriamuje pozornosť na tento problém a hovorí: „Keď musíte podať transfúziu, buď ste nesprávne určili diagnózu, alebo ste zlyhali v liečbe.“

Došlo aj k obviňovaniu politikov a k súpereniu medzi tými, ktorých vládna komisia nazvala „hlavnými podielnikmi“ kanadského systému disponujúceho krvou v hodnote 250 miliónov dolárov ročne. Červený kríž a vládne úrady sa dostali pod paľbu kritiky. Zdá sa, že za zložitý národný systém disponovania s krvou nie je zodpovedný nikto.

Žiaduci kontrast

V kontraste so skľučujúcimi dokladmi bola 25. mája 1994 v Regine (Saskatchewan) sudcovi Kreverovi predložená lepšia správa. William J. Hall, 76-ročný muž s ťažkou hemofíliou, povedal, ako úspešne zvláda svoj stav využívaním alternatív krvných produktov. A nemá aids. Ako Jehovov svedok sa pán Hall z dôvodu svojho náboženského presvedčenia vyhýbal krvi a krvným faktorom. — Pozri rámček na strane 22.

Ďalšie ešte len príde. Vláda predĺžila vyšetrovanie do konca roku 1995. Komisia bude mať čas preskúmať účinnú bezkrvnú liečbu využívanú v tisíckach prípadov dospelých a detí, ktorí sú Jehovovými svedkami. Tieto alternatívy sú takisto vhodné aj pre iných pacientov.

Lekári využívajúci takéto alternatívy majú odborné doklady, ktoré môžu komisii poskytnúť. Dr. Mark Boyd z McGillovej univerzity povedal roku 1993 pre časopis The Medical Post: „Skutočne by sme mali byť tak trochu vďační Jehovovým svedkom, pretože nám ukázali, ako dobre sa môžeme zaobísť bez krvných transfúzií.“ Roku 1988 americká prezidentská komisia napísala: „Najistejším preventívnym opatrením vzhľadom na krvné zásoby je vylúčiť podávanie krvi iného človeka pacientovi vždy, keď je to možné.“ Poslúchaním Božieho zákona ‚zdržiavať sa krvi‘ sú Jehovovi svedkovia požehnaní „najistejším preventívnym opatrením“ proti nakazenej krvi a iným nebezpečenstvám plynúcim z krvných transfúzií. — Skutky 15:20, 29.

Potrebné je vzdelávanie

Žiaľ, väčšina obetí nakazenej krvi podanej pri transfúziách nebola informovaná o alternatívach, ktorými mohli predísť svojej tragédii. Pacientom nebola umožnená voľba po poučení — buď prijať riziko spojené s krvou, alebo využiť bezpečnejšie alternatívy.

Doklady predložené komisii odkrývajú potrebu vzdelávania lekárov a verejnosti o alternatívach krvných transfúzií. Takéto vládne vyšetrovanie na vysokej úrovni môže byť pre Kanadu významné. Odporúčania sudcu Krevera by mohli predstavovať stupienok k potrebným zmenám v postoji a vo vzdelávaní kanadských zdravotníkov o transfúznej praxi. Zistenia tejto vyšetrovacej komisie budú zaujímať všetkých, ktorí sa chcú vyhnúť nebezpečenstvám spojeným s krvnými transfúziami.

[Rámček na strane 22]

HEMOFÍLIA ZVLÁDNUTÁ BEZ KRVI

William J. Hall z mesta Nipawin v štáte Saskatchewan povedal komisii, ako a prečo zvláda svoju ťažkú hemofíliu bez krvných produktov. Tu sú výňatky zo súdneho zápisu jeho výpovede:

◻ „Moji rodičia si uvedomili, že som hemofilik, keď som raz od prstov nôh až po bedrá opuchol a lekári zistili, že to je hemofília... Myslím, že som mal vtedy asi jeden rok.“

◻ „Nikdy som neprijal krv ani žiadne krvné produkty... Prijať krv je proti môjmu náboženskému presvedčeniu, lebo si myslím, že je posvätná.“

◻ O svojom bratovi, ktorý mal tiež hemofíliu, povedal: „Nemal rovnakú vieru [náboženstvo] ako ja, preto prijal krvnú transfúziu a zomrel na hepatitídu.“

◻ O vrede na dvanástorníku v roku 1962: „Lekár mi povedal, že ak neprijmem krv, zomriem... V nemocnici ma liečili [bez krvi] dobre.“ Krvácanie sa podarilo zvládnuť.

◻ O svojej operácii zlomeniny krčka stehnovej kosti, ktorej sa podrobil roku 1971, povedal: „Bola to práve starostlivo vykonaná operácia bez krvi... Operácia bola úspešná.“ Opakovanými krvnými skúškami nebol vtedy v jeho krvi zistený nijaký faktor VIII (činiteľ zrážania krvi).

◻ Ako postupuje: „Môj spôsob života... to znamená byť opatrný.“ Patrí sem strava, odpočinok, cvičenie a starostlivá liečba opuchov, modrín a krvácania.

◻ „Verím v relaxáciu a rozjímanie o dobrých veciach, ktoré nám poskytuje náš Boh, a zabúdam na svoje starosti. Zdá sa, že to veľmi pomáha.“

William Hall má 76 rokov a je Jehovovým svedkom.

[Obrázok na strane 20]

Sudca Horace Krever, predseda Komisie

[Prameň ilustrácie]

CANPRESS PHOTO SERVICE (RYAN REMIROZ)

[Obrázok na strane 21]

William a Margaret Hallovci cestovali 370 kilometrov autom, aby mohli predstúpiť pred vyšetrovaciu Komisiu