Ako to mohli robiť?
AKO ľudia ospravedlňovali obchod s otrokmi? Historici poukazujú na to, že do 18. storočia len málokto spochybňoval morálnosť otroctva. Kniha The Rise and Fall of Black Slavery (Vzostup a pád čierneho otroctva) poznamenáva: „V čase, keď Kolumbus narazil na Západnú Indiu, ani duchovenstvo, ani spisy prijímané cirkvou budúcim usadlíkom nenaznačili, že by sa využívanie nútenej práce mohlo považovať za nemorálne, aj keď ojedinelí duchovní svoje pochybnosti nepriamo vyjadrovali... Neexistoval ani náznak toho, že by sa proti zriadeniu otroctva, ktoré preniklo celou európskou spoločnosťou, malo niečo namietať.“
Keď bol transatlantický výmenný obchod v plnom prúde, mnohí duchovní používali na podporu otroctva náboženské argumenty. V knihe American Slavery (Otroctvo v Amerike) sa píše: „Protestantskí duchovní [v Amerike] hrali v obhajobe otroctva vedúcu úlohu... Pravdepodobne najrozšírenejším a najúčinnejším náboženským argumentom bol jednoducho názor, že otroctvo je súčasťou Božieho plánu, aby ľudia, ktorí boli doteraz pohanmi, mohli zažiť požehnania kresťanstva.“
Avšak často kruté a nemilosrdné zaobchádzanie, ktorému boli vystavení otroci, si vyžadovalo lepšiu obhajobu než len predstieranie, že sa im ponúkajú „požehnania kresťanstva“. Tak si koloniálni páni, ako aj spisovatelia a filozofi v Európe hovorili, že černosi nie sú takí istí ako belosi. Plantážnik Edward Long, ktorý napísal knihu History of Jamaica (História Jamajky), poznamenal: „Keď sa zamyslíme nad prirodzenosťou týchto ľudí a nad tým, ako sa od ostatných ľudí odlišujú, či neprídeme nutne k záveru, že patria k inému druhu?“ Následky takéhoto zmýšľania vyjadril istý guvernér ostrova Martinique takto: „Dospel som k pevnému presvedčeniu, že s černochmi sa musí zaobchádzať ako so zvieratami.“
K zániku transatlantického obchodu s otrokmi nakoniec prispeli vlastné ekonomické záujmy a humanitné dôvody. Africký ľud sa už od začiatku vzpieral proti zotročovaniu a na konci 18. storočia často prebiehali povstania. Ustráchaní majitelia zisťovali, že ich situácia je stále neistejšia. Začali sa tiež sami seba pýtať, či by namiesto držania otrokov nebolo lacnejšie v prípade potreby námezdné pracovné sily kupovať.
V tom istom čase nachádzali mravné, náboženské a humanitné argumenty proti otroctvu vzrastajúcu podporu v Európe a na americkom kontinente. Silneli hnutia za zrušenie otroctva. Napriek tomu, že v mnohých krajinách došlo od roku 1807 k legálnemu zrušeniu obchodu s otrokmi, následky otroctva pretrvávali.
Televízny seriál The Africans: A Triple Heritage (Afričania: Trojnásobné dedičstvo) veľmi pôsobivo vyjadril pocity afrických synov a dcér: „Dlho pred začiatkom otroctva sme žili... v Afrike. Ale potom tam prišli cudzinci a odvliekli niektorých z nás preč. Dnes sme tak rozptýlení, že slnko nad potomkami Afriky nikdy nezapadá.“ Prítomnosť miliónov ľudí afrického pôvodu v Severnej a Južnej Amerike, v Karibskej oblasti a v Európe je očividne výsledkom obchodu s otrokmi.
Ľudia stále debatujú o otázke, kto nesie vinu za transatlantický obchod s otrokmi. Basil Davidson, odborník na africké dejiny, v knihe The African Slave Trade (Obchod s africkými otrokmi) píše: „Afrika a Európa boli zapojené spoločne.“
„Nech príde tvoje kráľovstvo“
Z toho všetkého sa môžeme niečo naučiť — niečo, čo sa týka ľudského panstva. Jeden múdry muž napísal: „A obrátil som sa, aby som videl všetky skutky útlaku, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní, ale nemali žiadneho utešiteľa; a na strane ich utlačovateľov bola moc, takže nemali žiadneho utešiteľa.“ — Kazateľ 4:1.
Žiaľ, tieto slová, ktoré boli napísané dlho predtým, než sa začal obchod s africkými otrokmi, platia dodnes. Utláčaní a utláčatelia sú stále medzi nami a v niektorých krajinách sú aj otroci a ich páni. Kresťania vedia, že prostredníctvom vlády Božieho Kráľovstva Jehova čoskoro „oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka“. (Žalm 72:12) Z tohto i z ďalších dôvodov sa naďalej modlia k Bohu: „Nech príde tvoje kráľovstvo.“ — Matúš 6:10.