Akvakultúra — ryby ako „chovné zvieratá“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NÓRSKU

PRED tisíckami rokov Číňania a Egypťania zakladali sladkovodné rybníky, kde chovali živé ryby a asi ich aj kŕmili. V dnešnej dobe sa chov rýb stal priemyselným odvetvím. Nazýva sa akvakultúra. Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary ju definuje ako „kultiváciu prírodného výnosu vody“. To zahŕňa vytvorenie vhodných podmienok na rast, zaobstaranie násad a chov vodných živočíchov a rastlinstva v morských alebo sladkých vodách.

Až dodnes je bežnejšou formou akvakultúry intenzívny chov rýb a zaobstarávanie násad. V mnohých krajinách, zvlášť tam, kde je teplota sladkých vôd relatívne vysoká, je rozšírený chov sladkovodných rýb vo vodných nádržiach a rybníkoch. Iné štáty sa sústredili viac na využívanie svojich morských pásiem. Príkladom toho druhého spôsobu je Nórsko. S jedným z najdlhších pobreží na svete, s vhodnou morskou teplotou a pomerne čistou vodou má táto krajina v morskom chove rýb prirodzenú výhodu. Nórsko je priekopníckou krajinou, a to obzvlášť v morskom chove lososa obyčajného a pstruha obyčajného.

Od ikier po ryby pre trh

Chov sa začína na jeseň v umelej liahni. Zo samičiek sa „vytláčajú“ ikry a tie sú oplodnené spermou vybraných samčekov. Oplodnené ikry strávia zimu pod starostlivým dohľadom v umelej liahni. Vyliahnutie nastane po šiestich mesiacoch. Niekoľko prvých týždňov sa mlaď živí zo žĺtkového vrecúška, ktoré má na žalúdku; potom sa začína prvé starostlivé kŕmenie. Kým sa v divej prírode lososia mlaď presunie za výživnejšou potravou do mora, strávi dva až päť rokov v rieke, kde sa vyliahla. V umelej liahni sa mlaď vyvinie na mladého lososa pripraveného na migráciu za jeden a pol roka.

Potom sa ryby presúvajú zo sladkej vody do slanej; v mori sú obyčajne umiestnené v osobitných zariadeniach, plávajúcich ohradách alebo klietkach. Po roku alebo dvoch na morskej farme dosiahnu lososy správnu veľkosť a vylovia ich na spracovanie. Znie to tak jednoducho a ľahko! Avšak držať ryby ako „chovné zvieratá“ predstavuje niekoľko problémov.a

Biologické hádanky a premenné

Prví chovatelia rýb začínali od nuly a museli získať dôkladné vedomosti o rozmnožovaní, potrave a inštinktoch rôznych druhov. Zdalo sa, že existuje nekonečné množstvo nevyriešených biologických hádaniek a okolností, ktoré by mohli zlyhať. Bude vôbec niekedy možné uspokojiť stále sa meniace požiadavky, ktoré má mlaď a ryby na kvalitu vody, teplotu, potravu a svetlo?

Mnohé z týchto problémov sú už dávno vyriešené. Niekoľko súčasných výskumných programov sa sústreďuje na to, ako rast a správanie rôznych druhov môžu ovplyvniť faktory, ako je pohyb, manipulácia so svetlom a vhodná kvantita a kvalita potravy.

Znečistenie a invázia rias

Pre chov rýb je dôležité čisté životné prostredie. V akvakultúre môžu teda nevyvážené ekosystémy a zvýšený stupeň znečistenia vytvárať problémy. Voľne žijúce ryby, ktoré vo vode zistia jedovaté látky, sa snažia nebezpečenstvu vyhnúť. Ryby chované na morských farmách to urobiť nemôžu, pretože sú obmedzené ohradami. Pre rybie farmy sú preto ropné škvrny alebo vytekanie toxických chemikálií potencionálnou katastrofou.

V roku 1988 boli niektorí úplne šokovaní, keď sa pozdĺž juhozápadného pobrežia Švédska a v pobrežných vodách južného Nórska zarážajúco premnožili toxické riasy. Riasy na rozľahlých plochách vyhubili ryby a iný morský život. Niekoľko rybích fariem bolo vyprázdnených — sčasti pre samotné riasy a sčasti pre nútený výlov. Ale väčšina zariadení bola pred úhynom následkom pôsobenia rias uchránená, pretože chovatelia rýb odtiahli ohrady do bezpečia fjordov. Niektorí túto katastrofu s riasami nazvali „morský Černobyľ“. Odborní znalci vyhlásili, že k premnoženiu prispelo pravdepodobne vzrastajúce znečistenie.

Morské ohrady na ryby sú vystavené každému druhu počasia a musia odolať ľadu, rozbúrenému moru a búrkam. Keď sa nejaké zariadenie poškodí a ryby uniknú, chovateľ rýb stráca cenný majetok. Okrem toho, ryby, ktoré uniknú, by medzi voľne žijúcimi rybami mohli rozširovať choroby, a to je vážny problém. Ryby, ktoré ušli, budú s voľne žijúcimi rybami bojovať aj o potravu a miesta na neresenie. Existujú obavy, že by to mohlo mať negatívny vplyv na miestne kolónie.

Takže odborníci sa zhodujú na tom, že morské zariadenia sa musia lepšie zabezpečiť, aby sa predchádzalo úniku rýb. Aj v tejto oblasti došlo k pokroku. V brožúre Aquaculture in Norway sa hovorí, že v posledných rokoch „sa veľa dosiahlo, pokiaľ ide o výrobu zariadení na akvakultúru, ktoré vydržia aj extrémne počasie“.

Liečba chorôb

Všetko, čo odporuje prirodzeným potrebám rýb alebo čo sa odchyľuje od ich normálneho životného prostredia, spôsobuje stres, a ten poškodzuje ich imunitný systém. Kombinácia činiteľov, ako sú vysoké koncentrácie rýb, intenzívne kŕmenie, nahromadenie organických látok a zvýšené množstvá rôznych choroboplodných zárodkov, vytvorili oveľa vážnejšie problémy v súvislosti s chorobami u chovaných rýb ako u voľne žijúcich rýb. To spôsobilo tomuto priemyslu veľké straty.

Mnohé z týchto rybích chorôb je síce možné liečiť napríklad antibiotikami, ale dlhodobé používanie antibiotík je hrozbou pre životné prostredie. V prvom rade preto, že antibiotiká spôsobia odolnosť baktérií, čo si vyžaduje vývoj nových liekov. Lieky môžu ryby aj oslabiť, urobia ich citlivejšími na iné choroby. Samozrejme, že chovatelia rýb chceli z tohto bludného kruhu uniknúť.b

Hovorí sa, že prevencia je lepšia ako liečba, a to sa uplatňuje aj pri chove rýb. Vynakladá sa veľké úsilie, aby sa získalo viac vedomostí o tom, ako posilniť prirodzenú obranyschopnosť rýb. Tento výskum sa zameriava na oblasti, ako je optimalizácia kŕmenia, chovné prostredie a pracovné postupy, chov rýb, ktoré sú zvlášť odolné voči chorobám, vývoj účinných vakcín a vakcinačných metód. Táto práca priniesla výsledky a zdá sa, že priemysel chovu rýb získal v boji proti ochoreniam prevahu.

Rozvoj priemyslu

Akvakultúra je typickým regionálnym priemyselným odvetvím s veľkým významom pre početné pobrežné oblasti. Odkedy bol priemysel akvakultúry založený, nastal ohromujúci vzrast. V roku 1990 dosiahla svetová produkcia celkovú hodnotu viac ako 23 miliárd amerických dolárov. Viac ako polovicu dochovaného lososa obyčajného na svete dodáva Nórsko, pričom ho exportuje do vyše 90 krajín po celej zemeguli.

Hoci až doteraz bol hlavným produktom morského chovu losos obyčajný, na trhu možno dostať už aj obmedzené množstvá odchovanej tresky obyčajnej a platesy obrovskej. Akvakultúrny priemysel si želá, aby sa stal spoľahlivým dodávateľom čerstvých, kvalitných rýb po celý rok.

Žiaľ, ľudia často dovolia, aby ich poháňala chamtivosť, a to sa niekedy prejavilo aj v akvakultúrnom priemysle. V niektorých prípadoch ohľad na životné prostredie ustúpil túžbe po rýchlom zisku. Ľudia s takýmto zmýšľaním, ktorí pracujú v akvakultúre, musia spoznať, ako rýchlo sa vie príroda odplatiť. Mali by pochopiť, že starostlivosť o životné prostredie je v ich vlastnom záujme. Skôr či neskôr sa vždy dokáže, že je múdre spravovať bohatstvo zeme v súlade so Stvoriteľovým pôvodným predsavzatím — v harmónii s prírodou a s jej zložitými ekosystémami.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 15]

Ryby sa umiestňujú do plávajúcich ohrád v mori

Zo samičiek sa „vytláčajú“ ikry

Keď ryby dosiahnu správnu veľkosť, vylovia sa a spracúvajú

[Prameň ilustrácie]

Fotografie: Vidar Vassvik/​Norwegian Seafood Export Council