Opätovná návšteva Ruska

JEDNOU Z NAJVÄČŠÍCH ZMIEN V BÝVALOM SOVIETSKOM ZVÄZE BOLA SLOBODA HOVORIŤ O NÁBOŽENSTVE. MNOHÍ RUSI VYUŽILI TÚTO SLOBODU NA TO, ABY PRESKÚMALI BIBLICKÉ UČENIE. VÝSLEDKOM JE V PODSTATE NOVODOBÝ ZÁZRAK.

AKÉ prekvapenie som zažil 28. júla 1993, keď som vzal do rúk raňajšie New York Times a na titulnej strane som uvidel veľkú fotografiu krstu z Moskvy! Pri nej bol text: „Uvoľnenie náboženstva v Rusku priviedlo konvertitov na štadión moskovskej Lokomotívy, kde boli masovo pokrstení ako Jehovovi svedkovia.“

Iba deň predtým sme sa s manželkou vrátili z Ruska. Boli sme pri tom krste 1489 osôb. Kresťanská láska, ktorú prejavovali Rusi, a ich záujem o duchovné veci na nás naozaj zapôsobili. Ilustruje to jedna skúsenosť, ktorú sme mali po záverečnej časti zjazdového programu v nedeľu večer.

Keď sme sa vracali metrom do nášho hotela, sedel som vedľa jedného mladého muža, ktorý mal azda 18 alebo 19 rokov. Podal som mu biblický traktát Aká je nádej pre milovaných zomrelých? v ruštine.a Keď sa naň zbežne pozrel, podal ho svojej matke. A tak som mu dal ďalší traktát. Poukázal v ňom na úvodnú otázku: „Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije?“ a tónom vyjadrujúcim pochybovačnosť sa po anglicky opýtal: „Vy tomuto veríte?“ — Jób 14:14, Roháčkov preklad.

Otočil som sa tak, aby som sa mu díval priamo do očí, a s pevným presvedčením som odvetil: „Naozaj tomu verím!“ A rýchlo som dodal: „Zamyslite sa nad týmto. Náš život, teda život inteligentných, mysliacich ľudí, je zázrak. Za zákony, ktoré ovládali proces, pri ktorom sme sa stali živými ľuďmi, musí byť zodpovedná nejaká vyššia bytosť. Preto verím, že táto vyššia bytosť dokáže aj znovu stvoriť mŕtveho človeka, aby mohol opäť žiť.“

Mladík ihneď začal čítať traktát. Keď ho dočítal, podal som mu brožúru Naozaj sa Boh o nás stará?b v ruštine. Chcel sa dozvedieť viac, ale nasledujúca zastávka metra bola už naša. I keď mladík a jeho matka mali v ten večer stihnúť vlak, vystúpili z metra s nami, aby sa porozprávali o niekoľko minút dlhšie. Po stručnom vysvetlení nášho biblického študijného programu som mu na zadnej strane brožúry ukázal adresu, kde môže písomne požiadať o ďalšie informácie.

Na druhý deň sme opustili Rusko, no takéto stretnutia v nás zanechali nezmazateľný dojem.

S Ruskom v mysli

Stále som premýšľal o neuveriteľnom počte nových, ktorí boli pokrstení po tom, čo bol v marci 1991 napokon zrušený zákaz Jehovových svedkov v bývalom Sovietskom zväze. Počas leta 1991 sa narýchlo zorganizovalo sedem zjazdov a 7820 osôb bolo pokrstených vo vode. Potom, na letných zjazdoch v roku 1993 — včítane toho v Moskve, ktorého sme sa zúčastnili — bolo pokrstených 11 238 osôb.

Evanjelizačná horlivosť svedkov v Rusku nezostala bez povšimnutia mnohých Rusov. Keď sa zamyslíte nad reakciou Rusov na biblické učenie, zdá sa zázračná.

‚Ako je možný taký rýchly rast?‘ čudovali sme sa. ‚Nakoľko pevné sú v skutočnosti základy týchto Rusov, pokiaľ ide o kresťanské náuky?‘

Keď nám jeden manželský pár žijúci v Moskve povedal, že by pre nás zariadil ubytovanie, keby sme opäť navštívili Rusko, začali sme si robiť plány na cestu. Naše očakávania v spojení s týmto výletom rástli, keď sme dostali ďalšie správy o neobvyklom záujme Rusov o biblické pravdy.

Srdečná ruská rodina

S kuframi v rukách sme 24. júla prišli na miesto nášho pobytu v Moskve — do dvojpodlažného nájomného domu, ktorý bol asi desať minút peši od nájomného domu našich priateľov. Z rodiny, u ktorej sme mali bývať, bola doma iba 15-ročná Kaťa, aby nás privítala. Bola nedeľa večer a zvyšok rodiny bol ešte vonku v kresťanskej službe.

Čoskoro sa začali vracať domov ostatní členovia rodiny — matka Galina, mladšia dcéra, 13-ročná Žeňa, a napokon otec Viktor. Nikto z nich nevedel veľa po anglicky a my sme vedeli ešte menej po rusky. Komunikácia bola pomerne ľahká, keď boli ako tlmočníci prítomní naši priatelia hovoriaci po anglicky, no náročná, keď odišli. Používali sme rusko-anglický slovník a opisné gestá. Kaťa a Žeňa, ktoré sa učili jazyk nepočujúcich, komunikovali dobre.

Celá rodina bola pokrstená súčasne, iba pred dvoma rokmi. V čase našej návštevy bol Viktor služobným pomocníkom v zbore a dievčatá využívali školské prázdniny tak, že trávili viac času v službe. Počas školského roku neváhali hovoriť o svojej viere. Ich kázanie v skutočnosti pritiahlo pozornosť úradov ešte aj mimo obvodu ich školy. Zapôsobilo na nás, keď sme sa dozvedeli, že rodina vedie týždenne 28 domácich biblických štúdií so záujemcami!

Bolo jasné, že každý člen rodiny je zameraný na štúdium Biblie a na kresťanskú službu, a mohli sme vidieť, že ich život je tým obohatený. Žiarili šťastím. — Skutky 20:35.

Pevný základ v Biblii

Po večeroch, predtým ako sme šli spať, pýtal som sa rodiny na biblické texty. Najprv som sa opýtal, čo hovorí Zjavenie 21:3, 4. Dievčatá ho okamžite, takmer jednohlasne dokázali odcitovať. Potom som sa pýtal na Izaiáša 2:4. Poznali aj tento text, ba použili i gestá, aby znázornili prekúvanie mečov na radlice.

Pokračoval som biblickými textami z Izaiáša, ktoré hovoria o Kráľovskej vláde a o požehnaniach nového sveta, konkrétne z Izaiáša 9:6, 7; 11:6–9; 25:8; 33:24; 35:5, 6 a 65:21, 22. Bez toho, aby sa rodina pozrela do Biblie, bola schopná vyjadriť obsah každého textu. Dievčatá občas ukázali opisnými gestami, napríklad ako dieťa vedie leva, že daný text poznajú.

Ďalší večer sme sa zaoberali textami o totožnosti Boha, sústreďujúc sa na tie, ktoré ukazujú, že Ježiš je podriadený Bohu a že Boh a Ježiš nie sú jedno, pokiaľ ide o osobu, ale pokiaľ ide o jednotu. Rodina dokázala vyjadriť obsah takých textov, ako je Ján 10:30, Ján 17:20, 21 a 1. Korinťanom 11:3. Obaja s manželkou sme žasli nad tým, ako dobre poznajú Bibliu.

V utorok ráno sa nás zišiel asi tucet a spoločne sme šli metrom do prekrásneho parku, kde sme strávili dve a pol hodiny tým, že sme sa s ľuďmi rozprávali o Biblii. Rozdelili sme sa a pracovali sme vo dvojiciach. Jednou mojou partnerkou bola Naďa, ruské dievča, ktoré svojím prístupom k ľuďom a zapájaním ich do rozhovoru prejavovalo znamenitú vnútornú rovnováhu. Obratne upriamovala ich pozornosť na Božie myšlienky v Biblii. Povedal som si: ‚Toto je skúsená zvestovateľka.‘ Neskôr som bol ohromený, keď som sa dozvedel, že má iba 17 rokov a je pokrstená iba dva mesiace!

Mali sme veľa takých skúseností, ktoré nás presvedčili, že situácia v Rusku je jedinečná. Od pádu komunizmu sa u Rusov prejavila dychtivosť po skúmaní biblického učenia. Takmer všetci majú dobré vzdelanie a veľmi radi čítajú. Ba aj mladí ľudia čítajú a dobre chápu, čoho dokladom bola i návšteva v jednej ruskej rodine, ktorá sa učila biblické pravdy ešte vtedy, keď boli svedkovia pod zákazom.

Synček týchto manželov povedal, že sa chce niečo opýtať. Prostredníctvom tlmočníka vyjadril prosbu. Bol som ňou natoľko dojatý, že som mu navrhol, aby ju vyjadril písomne a ja ju doručím vydavateľom časopisu Prebuďte sa! Ihneď si sadol a napísal list. Nasledujúce slová sú prekladom toho, čo napísal. Reprodukcia tohto listu je na strane 25.

„Serioža píše z Ruska Spoločnosti Watchtower. Mám sedem rokov a už chodím s tatom a mamou kázať. Ľúbim rozhovory s ľuďmi o Božom Kráľovstve. Ľúbim aj čítanie časopisu Prebuďte sa! V ruštine prichádza do Ruska iba raz za mesiac, no v anglickom jazyku dva razy za mesiac. Veľmi rád by som ten časopis mal dva razy za mesiac, lebo ho veľmi, veľmi a veľmi ľúbim. Prosím vás, zariaďte to.“

Opustiť priateľov, ktorých sme v Moskve získali, nebolo ľahké. Za taký krátky čas sme si ich vrúcne zamilovali.

Porovnaní s raným kresťanstvom

Nočným vlakom sme odcestovali do Tallinu (Estónsko). Tam sme videli prekrásne nové priestory, z ktorých je teraz riadené kazateľské dielo v tejto bývalej republike Sovietskeho zväzu. O tri dni sme nasadli na vlak do Sankt Peterburgu. Na oboch miestach sa nás spolukresťania pýtali na kazateľské dielo v Moskve. Odpovedal som: „To, že som tam bol a videl ten rast, mi pomohlo lepšie pochopiť to, čo je napísané v úvodnej časti 17. kapitoly Skutkov a v listoch Tesaloničanom.“

Vždy ma udivovalo, že v Tesalonike bol založený zbor zjavne počas niekoľkých týždňov služby apoštola Pavla v tomto meste. Udivujúce bolo pre mňa i to, že Pavol asi v priebehu roka napísal týmto novým kresťanom dva listy týkajúce sa takých hlbokých duchovných záležitostí, ako vzkriesenie a byť „uchvátení v oblakoch“, „Jehovov deň“, volanie „Mier a bezpečie!“ a „prítomnosť nášho Pána Ježiša Krista“. (1. Tesaloničanom 4:13–17; 5:1–3; 2. Tesaloničanom 2:1, 2) Výsledkom horlivej činnosti týchto raných kresťanov bol vlastne zázrak prvého storočia — zrelá, duchovne silná medzinárodná organizácia kazateľov vybudovaná vo veľmi krátkom čase. Asi desať rokov nato Pavol napísal, že „dobré posolstvo“ bolo „zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“! — Kolosanom 1:23.

To, čo sa práve dialo v Rusku, mi pripadalo porovnateľné s tým, čo sa udialo v prvom storočí.

Veľká snaha držať krok s rastom

Rusko je najväčšou krajinou na zemi, a tak poskytovanie vedenia tisícom ľudí, ktorí tam kážu dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, je zjavne veľkým dielom. — Matúš 24:14.

V súvislosti s tými, ktorí sa dozvedeli o kresťanstve v prvom storočí, Biblia hovorí: „Jehovova ruka bola s nimi, a veľký počet tých, ktorí sa stali veriacimi, sa obrátil k Pánovi.“ (Skutky 11:21) Zistili sme, že tieto slová sa veľmi dobre hodia na našich kresťanských bratov v Rusku. Kiež ruské pole zostáva zrelé pre duchovnú žatvu a kiež sa tam ešte tisíce ľudí ujmú vzácnej výsady pomáhať ďalším na ceste k životu. — Poslané.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na stranách 24, 25]

Celkom hore: Rodina, u ktorej sme bývali. Hore a vpravo: Vydávanie svedectva v parku. Vpravo dole: Serioža a jeho list

[Obrázok na strane 26]

Nové priestory Watch Tower v Talline (Estónsko)