Pomoc chorým na aids

„DUCHOVNÝ postihnutý aidsom nachádza zatvorené dvere.“ Tak znel titulok článku v The New York Times. Tieto noviny opisovali prípad jedného baptistického duchovného, ktorého manželka a dve deti sa nakazili vírusom aidsu po transfúzii krvi, ktorá bola manželke podaná v roku 1982 (deti sa nakazili v maternici matky). Pre túto chorobu bol potom duchovný so svojou rodinou odrádzaný od chodenia do rôznych baptistických kostolov. Bol z toho rozčarovaný, prestal sa snažiť tam chodiť a vzdal sa postavenia duchovného baptistickej cirkvi.

Sklamanie, ktoré tento muž pociťoval nad zlyhaním svojej cirkvi, vyvoláva niekoľko otázok: Stará sa Boh o chorých ľudí vrátane tých, ktorí majú aids? Ako im možno pomôcť? Aké bezpečnostné opatrenia treba urobiť, keď poskytujeme kresťanskú útechu tým, čo majú aids?

Božia láska k postihnutým

Biblia ukazuje, že Všemohúci Boh má hlboké pochopenie pre tých, ktorí trpia. Aj Ježiš, keď bol na zemi, prejavoval chorým úprimný súcit. A Boh mu dal moc uzdravovať ľudí zo všetkých chorôb, ako o tom hovorí Biblia: „Vtedy prišli k nemu veľké zástupy, majúc so sebou chromých, zmrzačených, slepých a nemých a mnoho iných, a hádzali ich celkom k jeho nohám a on ich uzdravoval.“ — Matúš 15:30.

Je pravda, že dnes Boh nikomu na zemi nedal moc zázračne uzdravovať ľudí tak, ako to robil Ježiš. No biblické proroctvá ukazujú, že čoskoro, v Božom novom svete, „nijaký osadník nepovie: ‚Som chorý.‘“ (Izaiáš 33:24) Biblia sľubuje: ‚Boh im zotrie každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti.‘ (Zjavenie 21:4) Vo svojej veľkej láske k ľuďom Boh pripravil trvalý liek na všetky choroby, aj na aids.

Žalm 22:24 o Bohu hovorí: „Neopovrhol... trápením trápeného, ani sa mu nehnusilo; a neskryl pred ním svoju tvár, a keď k nemu volal o pomoc, počul.“ Božia láska je dosiahnuteľná pre tých, ktorí k nemu úprimne volajú o pomoc.

Kto sa môže nakaziť vírusom aidsu?

Aids je predovšetkým choroba vyplývajúca zo spôsobu života. Mnohí infikovaní ľudia, ktorí uvažujú o svojej minulosti, súhlasia so Žalmom 107:17, kde sa hovorí: „Tí, ktorí boli pochabí pre cestu svojho priestupku a pre svoje previnenia, si nakoniec spôsobili trápenie.“

Keď človek nedbá na biblické meradlá a zapletie sa do pohlavných stykov mimo Božieho usporiadania, manželstva, riziko, že nakazí aidsom seba alebo druhých, sa stáva veľmi reálnym. A keď niektorí jedinci používajú spoločné ihly na vstrekovanie drog do žíl, takisto môžu dostať aids a môžu preniesť jeho vírus aj na druhých. Okrem tohto mnohí dostávajú aids z krvných transfúzií od nakazených darcov.

Je tragické, že vírusom aidsu sa nakazil aj ohromujúci počet nevinných ľudí, a to rôznymi spôsobmi. Napríklad mnohí verní manželskí partneri sa bez vlastnej viny nakazili aidsom pri pohlavnom styku so svojimi infikovanými partnermi. A v niektorých oblastiach sa od infikovaných matiek nakazilo vírusom aidsu znepokojivo vysoké percento detí, a tak sa novorodenci s aidsom stali jednými z najtragickejších obetí. Aj zdravotnícki pracovníci a ďalší dostali túto chorobu nešťastnou náhodou pri práci s nakazenou krvou.

Nech je už spôsob, ako človek dostal aids, akýkoľvek, Písma jasne ukazujú, že Boh nie je zodpovedný za prenos tejto smrteľnej choroby. Hoci dnes si väčšina postihnutých privodila aids sama a nakazila aj druhých správaním, ktoré nie je v súlade s biblickými zásadami, percentuálny pomer sa mení a vyukazuje väčší počet nevinných obetí, napríklad detí a verných manželských partnerov.

Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že na celom svete sa v súčasnosti ženy nakazia vírusom aidsu približne rovnako často ako muži, a že do roku 2000 bude väčšina nových infekcií zaznamenaná u žien. Zdravotnícki pracovníci v Afrike hovoria, že 80 percent prípadov aidsu sa tam „prenáša heterosexuálnym pohlavným stykom a takmer všetky ostatné prípady sú prenosom z matky na dieťa počas tehotenstva alebo pôrodu“.

I keď Boh je proti každému prestúpeniu svojich zákonov vrátane priestupkov, ktorých dôsledkom je takéto utrpenie, pohotovo vystiera svoju súcitnú ruku ku všetkým, ktorí sú takto postihnutí. Dokonca aj tí, ktorí dostali aids následkom svojho nesprávneho konania, môžu mať úžitok z Božieho milosrdenstva, ak sa budú kajať a prestanú robiť to, čo je zlé. — Izaiáš 1:18; 1. Korinťanom 6:9–11.

Čo vieme v súčasnosti

Aids je celosvetovým zdravotným problémom. Hoci vedci uisťujú ľudí, že „HIV nie je vírusom, ktorý sa ľahko prenáša“, je to slabá útecha pre tie milióny ľudí, ktoré ho už majú, a pre nespočetné milióny, ktoré ho dostanú v nasledujúcich rokoch. Fakty ukazujú, že sa šíri po celej zemi.

Jedna publikácia zhŕňa zvyčajné spôsoby prenosu takto: „Prakticky každá nákaza HIV sa prenáša pohlavným stykom alebo infikovanou krvou.“ Istá správa zase uvádza závery väčšiny pracujúcich v lekárskej profesii: „Aby došlo k nákaze, musí dôjsť k vniknutiu telesnej tekutiny (takmer vždy krvi alebo semena) z infikovanej osoby do tela neinfikovanej osoby.“

Výrazy „prakticky každá“ a „takmer vždy“ pripúšťajú možnosť výnimiek. Takže hoci veľká väčšina spôsobov prenosu aidsu je ľuďom z lekárskeho prostredia známa, vo veľmi malom percente prípadov predsa môže byť spôsob nákazy týmto vírusom neznámy. Preto bude azda ešte potrebná opatrnosť.

Ako budete reagovať?

Na celom svete je nakazených vírusom aidsu už asi 12 až 14 miliónov ľudí. A odhaduje sa, že do konca storočia bude nakazených mnoho miliónov ďalších. A tak ste sa pravdepodobne už dostali, alebo sa možno čoskoro dostanete, do spoločnosti ľudí, ktorí majú túto chorobu. Napríklad vo veľkých mestách denne dochádza k náhodnému kontaktu s takými ľuďmi na pracoviskách, v reštauráciách, divadlách, športových halách, autobusoch, metrách, lietadlách a vo vlakoch, ako i pri iných stretnutiach na verejnosti.

Kresťania sa teda stále častejšie môžu stretnúť s ľuďmi postihnutými aidsom a byť podnietení, aby pomáhali tým z nich, ktorí chcú študovať Bibliu, chodiť na zhromaždenia a robiť pokroky k oddanosti Bohu. Ako by mali kresťania reagovať na potreby týchto obetí aidsu? Existujú dajaké ochranné opatrenia, ktoré by boli praktické a užitočné pre postihnutého i pre osoby v kresťanskom zbore?

Podľa súčasných poznatkov sa aids neprenáša bežným kontaktom. Zdá sa teda rozumné, že človek nemusí mať prehnaný strach byť v spoločnosti takých ľudí. A pretože postihnutí majú veľmi oslabený imunitný systém, mali by sme byť opatrní, aby sa nenakazili bežnou vírusovou infekciou, ktorú môžeme mať my. Pre ich telo by aj taká bežná choroba mohla mať ťažké následky.

Vzhľadom na to, že aids je choroba ohrozujúca život, je múdre pamätať na rozumné bezpečnostné opatrenia, keď vítame chorého na aids v domácom spoločenstve alebo v spoločenstve kresťanského zboru. Keďže sa to nemá verejne oznamovať, najprv by sme mohli informovať o situácii niektorého zo starších v zbore, aby bol pripravený dať láskavú a vhodnú odpoveď tým, ktorí sa azda budú na tú vec pýtať.

Keďže vírus sa prenáša krvou infikovanej osoby, môže byť rozumné, aby zbor dodržiaval pri čistení záchodov a fľakov z niečoho rozliateho, najmä ak je v nich krv, to, čo sa označuje za všeobecné bezpečnostné opatrenia. Výraz „všeobecné bezpečnostné opatrenia“ zaviedli lekári na opísanie sústavy pravidiel, podľa ktorých je všetka krv od ktorejkoľvek osoby považovaná za kontaminovanú a potenciálne nebezpečnú, a preto sa s ňou zaobchádza zvláštnym spôsobom. Keďže sála Kráľovstva je zariadením pre verejnosť, môže byť rozumné mať poruke čistiace prostriedky so škatuľou s latexovými alebo polyetylénovými rukavicami, aby boli v prípade nehody k dispozícii na zabezpečenie správnej starostlivosti a čistenia. Na čistenie škvŕn od krvi sa všeobecne odporúča roztok 10-percentného chlórnanu sodného (SAVO).

Kresťania sú nabádaní, aby v styku s inými, vrátane obetí aidsu, napodobňovali príklad Ježiša. Súcit, ktorý mal Ježiš s ľuďmi, ktorí boli postihnutí, no predsa sa úprimne chceli páčiť Bohu, je hodný napodobňovania. (Porovnaj Matúša 9:35–38; Marka 1:40, 41.) Ale keďže v súčasnosti sa aids nedá vyliečiť, je vhodné, aby kresťan dodržiaval rozumné bezpečnostné opatrenia pri poskytovaní súcitnej pomoci tým, ktorí sú postihnutí aidsom. — Príslovia 14:15.

Aj obete aidsu môžu pomôcť

Rozvážny človek postihnutý aidsom si uvedomuje, že ostatní citlivo reagujú na túto chorobu. Preto by bolo lepšie, aby vzhľadom na city tých, ktorí mu chcú pomáhať, nezačínal s verejnými prejavmi náklonnosti, ako je objímanie či bozkávanie. Aj keď možnosť prenosu choroby takýmto počínaním je malá alebo dokonca vylúčená, takou zdržanlivosťou sa dáva najavo ohľaduplnosť k iným, a to zase vyvoláva spätnú ohľaduplnosť.a

Ten, kto má aids, by si mal uvedomovať, že mnohí majú strach z niečoho neznámeho, a nemal by sa hneď urážať, keď nie je pozvaný do súkromného domu, alebo keď sa zdá, že rodičia bránia dieťaťu, aby s ním bolo v blízkom kontakte. A ak sa niektoré zo zborových štúdií knihy koná v sále Kráľovstva Jehovových svedkov, bolo by múdre, keby sa ten, kto má aids, rozhodol chodiť radšej tam ako do súkromného bytu, ak si o situácii nepohovoril s majiteľom bytu.

Chorí na aids by mali byť tiež ohľaduplní v tom, aby neuškodili iným, napríklad keď majú produktívny kašeľ a vie sa, že majú tuberkulózu. V takom prípade by mali vzhľadom na svoj stav dodržiavať pravidlá ochrany zdravia verejnosti týkajúce sa izolácie.

Ďalšia situácia, v ktorej by sa nevinná osoba mohla nakaziť, je uzavretie manželstva s niekým, kto má v sebe vírus aidsu, i keď o tom nevie. Za takýchto okolností je opatrnosť obzvlášť nutná, najmä ak jeden či obaja partneri, ktorí zamýšľajú uzatvoriť manželstvo, pestovali promiskuitu, alebo používali injekčné ihly na zneužívanie drog, skôr ako dospeli k presnému poznaniu Božieho Slova. Keďže narastá počet ľudí, ktorí majú asymptomatickú infekciu HIV (to znamená, že ešte nemajú nijaké vonkajšie príznaky), nebolo by nevhodné, keby jednotlivec alebo starostliví rodičia požiadali nastávajúceho partnera ešte pred zasnúbením alebo pred svadbou, aby si dal urobiť krvný test na aids. Vzhľadom na ničivú, smrtiacu povahu tejto choroby by sa nastávajúci partner nemal uraziť, ak je o to požiadaný.

Ak je test pozitívny, nebolo by vhodné, aby infikovaný partner naliehal na nastávajúceho partnera neprerušiť známosť alebo nezrušiť zásnuby, ak si budúci partner teraz želá vzťah ukončiť. A bolo by múdre, aby sa každý, kto predtým žil veľmi riskantným spôsobom života, kto pestoval promiskuitu alebo si vstrekoval do žíl drogy, dobrovoľne rozhodol pre test skôr, než začne nejakú známosť. Takto sa možno vyhnúť zraneniu citov.

Hoci ako kresťania chceme konať súcitne, takže sa nechceme vyhýbať ľuďom, ktorí majú aids, uznávame, že jednotlivci môžu mať v tejto citlivej záležitosti rôzne pocity. (Galaťanom 6:5) O chorobe, ako je aids, sa ešte nevie všetko, a tak mnohí môžu pociťovať isté rozpaky, keď sa zaoberajú problémami, ktoré sú s ňou spojené. Vyrovnaný názor na túto záležitosť by bol takýto: aj ďalej vítať obete aidsu v kresťanských zboroch a prejavovať im lásku a srdečnosť, a súčasne robiť rozumné bezpečnostné opatrenia, aby sme pred touto chorobou chránili seba i svoje rodiny.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 13]

Bolo mi jej ľúto

Jedného dňa som bola vo svedeckej službe na ulici a pristúpila som k mladej, asi 20-ročnej žene. Jej veľké hnedé oči hľadeli tak smutne. Snažila som sa začať rozhovor o Božom Kráľovstve a ponúkla som jej jeden z traktátov, ktoré som držala v ruke. Bez zaváhania si vybrala traktát Útecha pre skľúčených. Pozrela sa naň, potom sa pozrela na mňa a mdlým hlasom povedala: „Moja sestra práve zomrela na aids.“ Kým som stačila vyjadriť súcit, povedala: „Aj ja zomieram na aids a mám dve malé deti.“

Bolo mi jej ľúto a prečítala som jej z Biblie o budúcnosti, ktorú ľudstvu sľúbil Boh. Vyhŕkla: „Prečo by sa Boh teraz o mňa zaujímal, keď ja som sa o neho nikdy nezaujímala?“ Povedala som jej, že na základe štúdia Biblie pochopí, že Boh víta každého, kto sa úprimne kaja a kto začne dôverovať jemu i výkupnej obeti jeho Syna. Odpovedala: „Viem, kto ste. Ste zo sály Kráľovstva, ktorá je na tejto ulici — ale bola by osoba, ako som ja, vítaná vo vašej sále Kráľovstva?“ Uistila som ju, že áno.

Keď napokon pokračovala v ceste, zvierajúc v ruke knihu The Bible—​God’s Word or Man’s? (Biblia — Slovo Božie, alebo ľudské?) a traktát, pomyslela som si: ‚Dúfam, že nájde útechu, ktorú môže poskytnúť iba Boh.‘