Je robotník hoden svojej mzdy?

POZRITE sa na nich. Zdá sa, že sotva môžu prežiť; často bývajú v špinavých domoch, veľakrát len s tými najzákladnejšími prostriedkami na živobytie, hoci mnohí z nich žijú a starajú sa o svoju rodinu v bohatých krajinách. Sú to robotníci prisťahovalci, ktorých je len v Spojených štátoch až päť miliónov; zberajú ovocie a zeleninu pre niektorú z najväčších korporácií v krajine.

Pozrite na ich zjazvené a boľavé telá; ako sa lopotia v spaľujúcej horúčave. Sledujte, ako sa snažia narovnať si chrbát po tom, čo sú dlhé hodiny zohnutí v jednej polohe, zbierajúc zeleninu, ktorá bude zdobiť police a koše vo vzdialených obchodoch a supermarketoch. Budú tu od východu slnka až do jeho západu, šesť alebo sedem dní v týždni. Všimnite si deti, ktoré pracujú po boku svojich rodičov a často aj po boku starých rodičov, vekom už pokročilých. Mnohých mladých už v útlom veku vzali rodičia zo školy, pretože sa podľa ročných období pravidelne sťahujú tam, kde je práve zber úrody. A to všetko len preto, aby si zabezpečili holú existenciu.

Ruší vás neustály hluk nízko lietajúcich lietadiel, keď sledujete týchto robotníkov, ako hrdlačia na poliach? Pôsobia škodlivé pesticídy rozstrekované z lietadiel tak, že vás štípu oči a svrbí a páli vás pokožka? Máte strach z toho, aké to môže mať pre vás krátkodobé i dlhodobé následky? Robotníci majú strach. Postrek majú stále na svojich odevoch, v nozdrách, v pľúcach. Vidia, ako si zhubné chemikálie vyžiadali svoju daň na ich deťoch a rodičoch pokročilých vekom. Vidia, ako členovia ich rodiny a spolupracovníci ostali telesne postihnutí už v mladom veku pre otravu pesticídmi.

Jedno dieťa, teraz má asi trinásť rokov, sa narodilo s vykĺbeným bedrovým kĺbom, bez pravého prsného svalu a s jednou stranou tváre ochrnutou. Jeho otec je presvedčený, že túto deformáciu spôsobili pesticídy, ktorými boli postrekované jahodové polia v čase, keď matka dieťaťa bola tehotná. Bolo uvedené, že len pesticídy poškodia ročne 300 000 robotníkov, ktorí boli vystavení ich pôsobeniu, a že počet telesne postihnutých robotníkov prisťahovalcov je päťnásobný oproti robotníkom v ktoromkoľvek inom priemyselnom odvetví.

Ak vás hlboko nedojíma už len pohľad na to, ako hrdlačia na poliach, alebo keď vidíte ich biedne životné podmienky, potom počúvajte, čo hovoria. „Táto práca vás unaví na smrť,“ vzdychá jedna matka siedmich detí po dlhom a ťažkom dni na poli. „Asi sa len umyjem a pôjdem do postele. Dnes ráno som vstávala po štvrtej a nemala som čas uvariť obed, tak som ešte nejedla. Teraz som príliš vyčerpaná na to, aby som sa najedla.“ Na rukách má pľuzgiere. Jesť vidličkou alebo lyžicou je pre ňu bolestivé.

„[Naše deti] nám niekedy cez víkendy pomáhajú,“ hovorí iná matka, „a vedia, aká je práca na poli. Nechcú to mať ako svoje živobytie... Ešte stále mám v rukách triesky zo zbierania pomarančov minulú zimu.“ Jej manžel hovorí: „Pracujeme od východu do západu slnka šesť dní v týždni... Ale pravdepodobne to budeme robiť celý náš život. Čo iné nám zostáva?“ Tento manželský pár zarába spolu skromných 10 000 dolárov ročne, čo je podľa amerických noriem hranica chudoby.

Robotníci sa obávajú sťažovať sa, pretože sa boja, že by stratili zamestnanie. „Ak sa sťažujete,“ hovorí jeden robotník, „viac vás nezamestnajú.“ Mnohí robotníci prisťahovalci sú manželia alebo otcovia, ktorí nemohli vziať so sebou svoje rodiny, keď išli za zberom úrody, pretože baráky zo škvarobetónových tvárnic, v ktorých bývajú a kde je ubytovaných až 300 robotníkov, sú príliš špinavé a stiesnené, než aby sa tam mohli ubytovať ostatní členovia rodiny. „Bolo by príjemné žiť [so svojou rodinou] celý rok,“ hovorí jeden otec, „ale musím to riešiť takto.“ „Sme na dne,“ hovorí ďalší. „Naša situácia sa už nemôže zhoršiť, len zlepšiť.“ A na dôvažok, mnohí z nich sú aj na najnižšej hranici mzdovej stupnice. Pre niektorých robotníkov je suma 10 000 dolárov ročne pre celú rodinu, ktorá pracuje, len ako sen a nedúfajú, že niekedy dosiahnu takýto plat. „Pestovatelia môžu vyplácať mzdy na úrovni tretieho sveta a jednoducho prepustiť každého robotníka, ktorý nerobí všetko presne tak, ako mu povedia,“ napísal časopis People Weekly. „Robotník je hoden svojej mzdy,“ povedal Ježiš. (Lukáš 10:7) Robotníci prisťahovalci sa určite pýtajú, kedy sa táto zásada uplatní v ich živote.

Tí, ktorí vyučujú naše deti

Uvažujme teraz o tých, ktorí majú v zamestnaní zodpovednosť vyučovať deti a dospelých čítanie, písanie, pravopis, aritmetiku, základy vedy, správanie na pracovisku — čo patrí k základnému vzdelaniu. V inštitúciách vyššieho vzdelávania pedagógovia vyučujú právo, medicínu, chémiu, strojárstvo a technologické postupy, oblasti, ktoré v tomto veku počítačov poskytujú najvýnosnejšie zamestnanie. Nemali by byť pedagógovia pre túto nesmiernu dôležitosť učiteľského povolania hodnotení vyššie, teda ako niekto, kto si zaslúži plat primeraný neoceniteľným službám, ktoré poskytujú? Keď to porovnáme s ľuďmi, ktorých platy sa zdajú úplne neprimerané práci, ktorú vykonávajú, javí sa to tak, že spoločnosť si len veľmi málo cení povolanie učiteľov.

V posledných rokoch tohto 20. storočia sa vyučovanie stalo na niektorých miestach veľmi riskantným zamestnaním, a to nielen na stredných školách, ale aj na základných. V niektorých oblastiach dostávajú učitelia pokyny, aby v triedach a na ihrisku chodili s palicou na ochranu pred nedisciplinovanými deťmi. Deti každého školského veku nosia pri sebe alebo v škatuľkách na desiatu pištole a nože.

Niektorým učiteľom, tak mužom, ako aj ženám, spôsobili študenti ublíženie na tele. V školách druhého stupňa sa v posledných rokoch stalo obeťami zločinov viac než 47 000 učiteľov a 2,5 milióna študentov. „Tento problém existuje všade,“ napísali učiteľské noviny NEA Today, „ale horšie je to v mestských oblastiach, kde je pravdepodobnosť napadnutia učiteľa v škole každý rok 1 k 50.“ Rozšírené užívanie drog a alkoholu v školách zvýšilo frustráciu učiteľov.

Aby bolo toto bremeno ešte ťažšie, v niektorých oblastiach sa od učiteľov očakáva, že budú vo svojom povolaní pokračovať v odbornom raste, využijúc čas prázdnin na to, aby sa zúčastnili kurzov ďalšieho vzdelávania, kongresov alebo seminárov v ich odbore vyučovania. No neprekvapilo by vás zistenie, že v niektorých veľkých mestách v Spojených štátoch môže výška platu školníka presiahnuť učiteľský plat o 20 000 dolárov?

Učiteľské platy sú odlišné v závislosti od krajiny, štátu a oblasti. V niektorých krajinách majú učitelia tú najnižšiu mzdovú stupnicu. Aj údaje z bohatších krajín ukazujú, že platy pedagógov sú vzhľadom na zodpovednosť, ktorá spočíva na ich pleciach, nespravodlivo nízke.

Podľa správy v The New York Times jeden kritik platovej stupnice učiteľov a pedagógov povedal: „V Spojených štátoch bolo zamestnanie, ktoré si vyžaduje celého človeka, ako je napríklad učiteľstvo... vždy veľmi slabo platené a odmeňované. Verejnosť si zakaždým povie: ‚Nuž, to je ich [vec]; veď robia to, čo ich baví.‘ Nemyslím si, že takéto uvažovanie je správne, a nemyslím, že je príliš inteligentné.“ Vezmime si napríklad túto správu uverejnenú v The New York Times: „Platy na fakultách vysokých škôl a univerzít v školskom roku 1991/92 mali najnižšie percento rastu za posledných 20 rokov,“ v priemere 3,5 percenta. „Keď zoberiete do úvahy infláciu,“ poznamenala istá výskumníčka, „v skutočnosti platy nevzrástli o 3,5 percenta, ale o nepatrných 0,4 percenta.“ Vzrastajú obavy, že pre nízke platy budú mnohí zodpovední pedagógovia donútení zanechať učiteľskú profesiu a vymeniť ju za inú, lepšie platenú prácu.

A potom je tu šport

Kontrastným príkladom nekontrolovateľných príjmov je svet športu. Ako sa pozerajú robotníci prisťahovalci žijúci na hranici chudoby a nespravodlivo nízko platení pedagógovia na prehnane vysoké čisté mzdy osobností športu?

Môže priemerný policajt, ktorý chodí na obchôdzky, a hasič, ktorého život ovplyvňujú poplachy — ľudia, ktorí v zamestnaní denne riskujú svoj život — s úsmevom schváliť fantastické platy profesionálnych športovcov, ktoré dostávajú preto, že sú oslavovaní ako hviezdy? V Spojených štátoch bolo za posledných desať rokov zabitých v službe vyše 700 policajtov. Aj úmrtnosť hasičov je vysoká. Ale všeobecne sa uznáva, že títo dobre školení odborníci sú veľmi slabo platení. Nebudú vyslovovať pochybnosti o tom, akú hodnotu spoločnosť prisudzuje ich práci a životu?

Vezmime si napríklad baseball — najväčší trhák pre športových fanúšikov v Spojených štátoch, Kanade a Japonsku. Vyše 200 prvoligových hráčov v Spojených štátoch zarába viac ako milión dolárov ročne. Na konci baseballovej sezóny v roku 1992 podpísalo 100 hráčov zmluvy, ktoré im zaručujú plat 516 miliónov dolárov. Dvadsaťtri týchto dohôd je uzavretých na sumu vyššiu ako 3 milióny dolárov ročne. Tieto ohromujúce platy menej známych hráčov sú zatienené zmluvami tých, ktorí sú viac v centre pozornosti a ktorí podpísali zmluvu na vyše 43 miliónov dolárov za šesť rokov hry a na 36 miliónov dolárov za obdobie piatich rokov. Platy každý rok prudko stúpajú a najvyššie platy dosahujú nové rekordy v histórii baseballu. Aj vo futbale stúpli platy hráčov na 500 000 dolárov na hráča.

Tieto sumy vyvolávajú otázku: ‚Dokáže si vôbec priemerný čitateľ predstaviť, čo to znamená vyzdvihnúť si týždenne šek na 62 500 dolárov?‘ „Práve to robia obrancovia Národnej futbalovej ligy každý týždeň počas 16-týždňovej sezóny,“ napísali The New York Times. „A čo baseballový hráč, ktorý zarába 2 milióny dolárov ročne a každý druhý týždeň dostane šek na 75 000 dolárov? Po odrátaní daní mu ostane 50 000 dolárov na to, aby s tým vydržal až do pätnásteho v mesiaci.“ Do tejto sumy nie sú započítané peniaze, ktoré dostávajú športové hviezdy za propagovanie výrobkov, za podpísané baseballové lopty, za autogramy pre fanúšikov a ako honorár za vystúpenie pred publikom, čo spolu môže ísť do miliónov. A tak znovu — čo si má myslieť slabo platený učiteľ, ak za rok zarobí menej než športovec za jednu hru?

Pre moc televízie sa aj profesionálom v golfe, tenise, basketbale a hokeji stalo ich povolanie zlatou baňou. Športové hviezdy v týchto oblastiach môžu počítať svoj príjem v miliónoch. Príkladom toho je kontrakt s popredným hokejovým hráčom podpísaný na 42 miliónov dolárov na obdobie šiestich rokov. Iný hokejový hráč dostane 22 miliónov dolárov za obdobie päť rokov, čo je v priemere 4,4 milióna dolárov za sezónu, a to dokonca aj vtedy, ak si pre zranenie alebo chorobu vôbec nedá na nohy korčule, aby hral za svoj tím.

Pri jednom tenisovom stretnutí medzi dvoma špičkovými profesionálmi, mužom a ženou, ktoré bolo ohlásené ako „zápas dvoch pohlaví“, títo dvaja viedli ostrý súboj na kurte o sumu 500 000 dolárov, a tú mal celú dostať víťaz. Hoci cenu vyhral muž, údajne obaja dostali „za vystúpenie poriadny honorár, ktorého výška nebola zverejnená, ale odhaduje sa na 200 000 až 500 000 dolárov pre každého z nich“.

V krajinách, ako je Británia, Taliansko, Japonsko a Španielsko, aby sme spomenuli aspoň niektoré, sú platy profesionálnych športovcov nesmierne vysoké — sú to neslýchané milióny dolárov. To všetko podnietilo jedného špičkového profesionálneho tenisového hráča k tomu, aby označil platy 90. rokov tohto storočia za „obscénne“.

Tým však nechceme povedať, že profesionálni športovci nesú za tieto vysoké platy nejakú vinu. Sú to majitelia tímov, ktorí vydražujú talenty. Hráči len berú to, čo sa im ponúkne. Hráči si môžu pripisovať zásluhu za prilákanie fanúšikov, ktorí majú podporiť družstvá. Napríklad v baseballovej a futbalovej sezóne roku 1992 bola na mnohých štadiónoch rekordná účasť. Táto účasť, ako aj televízne práva priniesli vlastníkom väčšie príjmy. Preto niektorí namietajú, že hráči len prijímajú svoj spravodlivý podiel.

Prehnané platy za odrážanie loptičky ponad sieť, do malej jamky alebo von z ihriska, v protiklade k nízkym platom robotníkov prisťahovalcov, ktorí sa dlhé hodiny lopotia na horúcom slnku, keď zberajú úrodu, aby sme my mali potravu, je smutnou vizitkou meradiel hodnôt bohatej spoločnosti.

Zamyslime sa nad ďalším kontrastným príkladom — nad osobnosťou iného známeho profesionála. Americký vedec Jonas Salk a jeho spolupracovníci vo výskume, ktorí mali k dispozícii menej než dva milióny dolárov na výskum vakcíny proti detskej obrne, sa dlhé hodiny namáhali v laboratóriu, keď vyvíjali vakcínu za vakcínou a robili nové a nové testy. V roku 1953 Salk oznámil vyvinutie skúšobnej vakcíny. Medzi prvými, ktorí podstúpili očkovací test, boli Salk, jeho manželka a ich traja synovia. Ukázalo sa, že vakcína je bezpečná a účinná. Dnes je detská obrna prakticky odstránená.

Salk dostal veľa vyznamenaní za svoj mimoriadny prínos k ochrane pred touto smrtiacou alebo mrzačiacou chorobou. Odmietol však prijať akúkoľvek peňažnú odmenu. Vrátil sa do svojho laboratória, aby vakcínu zdokonalil. Je zrejmé, že skutočnou odmenou preňho neboli peniaze, ale uspokojenie z toho, že videl deti a rodičov oslobodených od strachu z tohto vážneho nebezpečenstva.

Nakoniec si predstavme, že by nás niekto učil o vyhliadkach na večný život v pozemskom raji, kde budú navždy odstránené choroby a smútok. Predstavte si, aký pekný plat by mohli učitelia takého dobrého posolstva získať. Takíto učitelia skutočne existujú — a vyučujú zadarmo! Nedostávajú žiadnu peňažnú odmenu! Keď Ježiš hovoril, že ‚robotníci sú hodní svojej mzdy‘, nehovoril o platoch pre týchto učiteľov dobrého posolstva. (Lukáš 10:7) Povedal, že budú dostávať to, čo je pre nich nevyhnutné. Týmto ľuďom tiež povedal: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Matúš 10:8) Čo bude ich odmenou? Nuž, presne to, čo sľúbil Ježiš, najväčší človek, ktorý kedy žil: večný život na očistenej rajskej zemi. Tomu sa nemôžu vyrovnať ani mnohomiliónové platy!

[Rámček na strane 9]

Peniaze, sláva alebo drogy — čo z toho?

Lákadlo slávy a možnosť zarobiť si milióny dolárov v profesionálnom športe viedlo mladistvých k tomu, že sa uchýlili k užívaniu anabolických steroidov, a tak si vypestovali mohutné telo a masívne svaly za neobvykle krátke obdobie. Dr. William N. Taylor, člen U.S. Olympic Drug Control Program (Americký olympijský program na kontrolu drog), varoval, že užívanie týchto drog dosiahlo „epidemické rozmery“. Odhaduje sa, že len v Spojených štátoch užíva steroidy asi 250 000 dospievajúcich.

„Tlak, ktorý je vyvíjaný na mladých ľudí na vysokých školách, aby užívali steroidy, je neuveriteľný,“ povedal jeden profesionálny futbalový hráč. „Atléti nemyslia na to, aké problémy môžu mať o 20 rokov, keď užívajú steroidy. Nerozmýšľajú ani nad tým, čo bude o 20 dní, a to zvlášť na vysokej škole. Spôsob uvažovania atléta, najmä v mladom veku, je takýto: Urobím čokoľvek, aby som to dosiahol.“

„Ak chcem hrať,“ hovorí jeden futbalista, ktorý sa chce stať profesionálnym hráčom, „musím ich užívať... V posilňovniach je veľká súťaživosť. Rok čo rok chcete byť väčší a silnejší; vidíte iných chlapíkov, ako to dosahujú, a vy to chcete dosiahnuť tiež. Takéto zmýšľanie vás pohltí.“ Napriek takýmto názorom sa tento športovec stal bez pomoci steroidov tým, čím si zaumienil byť — profesionálnym futbalovým hráčom. Je presvedčený, že steroidy sú „v športe omnoho nebezpečnejšie než drogy predávané na ulici“.

Veľa o tom popísali nielen lekári, ale aj tí, ktorí boli vážne postihnutí škodlivými účinkami steroidov a iných drog používaných na posilnenie tela. Najvážnejšie reakcie viedli k smrti.

[Obrázok na strane 7]

Robotníci prisťahovalci zberajú cesnak v Gilroy (Kalifornia)

[Prameň ilustrácie]

Camerique/​H. Armstrong Roberts

[Obrázok na strane 8]

Nepatria učitelia k tým, ktorí sú hodní svojej mzdy?

[Obrázok na strane 10]

V Spojených štátoch zarába viac ako 200 baseballových hráčov prvej ligy vyše milióna dolárov ročne

[Prameň ilustrácie]

Focus On Sports