Čo o tom hovorí Biblia?

Mali by ste sa nechať viesť svojím svedomím?

KRÁČATE po rušnej ulici. Elegantne oblečenej žene, popri ktorej prechádzate, vypadne zväzok bankoviek bez toho, že by si to všimla. Keď sa zastavíte, aby ste ho zdvihli, vidíte, že náhlivo nastupuje do limuzíny. Čo urobíte? Zavoláte na ňu, alebo si rýchlo strčíte bankovky do vrecka?

Odpoveď bude závisieť od toho, aké je vaše svedomie. Čo vás podnieti urobiť? A čo je ešte dôležitejšie, môžete dôverovať tomu, čo vám hovorí? Môžete sa bezpečne nechať viesť svojím svedomím?

Čo je svedomie

Svedomie je charakterizované ako prirodzený zmysel pre to, čo je správne a nesprávne, čo je spravodlivé a nespravodlivé, mravné a nemravné. Biblia v liste Rimanom 2:14, 15 vysvetľuje, ako svedomie funguje: „Lebo kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú veci zákona, títo, hoci nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. Tí dokazujú, že majú obsah zákona napísaný v srdci, zatiaľ čo s nimi svedčí ich svedomie a ich vlastné myšlienky ich obviňujú alebo tiež ospravedlňujú.“ Úlohou vášho svedomia je teda umožniť vám, aby ste zhodnotili situáciu, urobili správnu voľbu a podľa voľby, ktorú ste urobili, posúdili sami seba. Ale môžete svojmu svedomiu dôverovať?

To závisí od mnohých okolností. Ostatne, je veľa dôkazov, že chybné svedomie môže viesť k nevhodnému správaniu. To, že človeku jeho svedomie dovolí určitý spôsob správania, nie je zárukou, že to Boh ospravedlňuje. Napríklad skôr než sa stal Saul z Tarzu kresťanom, viedol prenasledovanie kresťanov. Súhlasil dokonca s vraždou kresťanského mučeníka Štefana a mal na nej spoluvinu. V tom všetkom ho jeho svedomie neodsúdilo. — Skutky 7:58, 59; Galaťanom 1:13, 14; 1. Timotejovi 1:12–16.

V nacistickom Nemecku v priebehu druhej svetovej vojny veľa príslušníkov jednotiek SS hovorilo, že len poslúchajú rozkazy, keď mučia a zabíjajú milióny ľudí v hitlerovských koncentračných táboroch. Ich svedomie im dovoľovalo robiť to. Ale svetský súd — a čo je ešte dôležitejšie, Boží súd — neospravedlnil ich skutky. Právom boli odsúdení.

Prečo nepracuje správne?

Prečo by niečo, čo je vytvorené Bohom, nemalo pracovať správne? Biblia to vysvetľuje. Keďže pre neposlušnosť Adama ľudia upadli do hriechu, hriech takpovediac „vládne ako kráľ“ a núti ľudí, aby sa podvoľovali svojim túžbam. (Rimanom 5:12; 6:12) Pôvodne dokonalé svedomie ľudí sa pokrivilo; teraz s ním súperí sila podnecujúca k hriechu. (Rimanom 7:18–20) To spôsobuje rozpor, ktorý je nám taký dôverne známy: „Nachádzam teda v mojom prípade tento zákon: keď chcem konať to, čo je správne, je u mňa zlé... v svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.“ — Rimanom 7:21–23.

Okrem tejto zdedenej slabosti je naše svedomie ovplyvnené aj vonkajšími podnetmi. Napríklad tlak okolia očividne zdeformoval alebo potlačil svedomie nacistických esesákov, o ktorých sme sa zmienili skôr. (Porovnaj Príslovia 29:25.) Aj sýtenie mysle takými škodlivými vecami, ako je nemravnosť a násilie v televíznych programoch, vo filmoch a v knihách, má podobný účinok. Ak sa pravidelne vystavujeme takýmto veciam, nakoniec sa nám nebudú zdať také zlé a naše svedomie oslabne. Inými slovami, „zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“. — 1. Korinťanom 15:33.

Ak sa človek školí v tom, aby poznal a rešpektoval Božie zákony, jeho svedomie bude, pochopiteľne, spoľahlivejším vodcom, než keby sa neškolil. Ale aj človek s porozumením a silným ocenením pre Božie cesty môže pri nejakej príležitosti zistiť, že pre zdedený hriech a nedokonalosť, ako aj pre možné vonkajšie vplyvy, jeho svedomie nie je spoľahlivým vodidlom.

Čo môžeme robiť?

Môže sa svedomie zmeniť a stať sa vnímavejším na správne zásady? Áno. Pavol kresťanom radil, aby „cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. (Hebrejom 5:11–14) Takéto používanie a cvičenie zahŕňa štúdium Biblie a venovanie osobitnej pozornosti dokonalému vzoru, ktorý nám zanechal Ježiš Kristus. (1. Petra 2:21, 22) Keď potom používame svoju vnímavosť pri rozhodovaní, svedomie nás povedie stále ďalej od nesprávnych myšlienok a skutkov a bude nás pobádať, aby sme robili to, čo je čestné a správne.

Napriek tomu sa však nikdy nesmieme stať samospravodlivými ani si nesmieme myslieť, že ak niečo „naše svedomie netrápi“, tak je to v poriadku. Ako majú nedokonalí ľudia správne a bezpečne používať svedomie, sa môže znázorniť opatrným postupom pozorného vodiča auta. Keď sa chce vodič zaradiť do iného prúdu, inštinktívne sa najprv rýchlo pozrie do spätného zrkadla. Keď vidí nejaké auto, vie, že prejsť do druhého prúdu je nebezpečné. Ale opatrný vodič, aj keď nič nevidí, si uvedomuje, že sú určité slepé miesta. Keď sa spolieha len na zrkadlo, nemôže vždy všetko vidieť. Preto sa nepozerá len do zrkadla. Skôr než sa zaradí, obzrie sa, aby sa uistil, že prúd je voľný. To isté platí aj v prípade svedomia. Ak vás varuje, dbajte naň! Ale aj keď hneď nevyšle varovný signál, buďte ako múdry vodič — ďalej si overujte a uisťujte sa, že vám naozaj nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Preskúmajte svoje myslenie, aby ste videli, či je v súlade s Božím myslením. Použite Božie Slovo ako meradlo, aby ste posúdili svoje svedomie. Príslovia 3:5, 6 múdro hovoria: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“

Je teda múdre počúvať svoje svedomie. Ale ešte múdrejšie je stále porovnávať všetko, čo robíme, s Božou vôľou zjavenou v jeho Slove. Len vtedy môžeme s istotou povedať: „Veríme, že máme poctivé svedomie.“ — Hebrejom 13:18; 2. Korinťanom 1:12.

[Obrázok na strane 26]

„Obrátenie sv. Pavla“

[Prameň ilustrácie]

Maľba od Caravaggia: Scala⁄Art Resource, N. Y.