Mladí ľudia sa pýtajú...

Je snenie nesprávne?

Posledné, na čo si pamätáš, je hlas učiteľa monotónne vysvetľujúceho algebraické rovnice, ale ty už nie si v triede — tvoja myseľ je unášaná na pláž, kde si bol s rodinou minulé leto. Cítiš horúci piesok a teplé slnko. Počuješ zvuk vĺn trieštiacich sa o pobrežie, hlas hrajúcich sa detí, hlas... chichotajúcich sa spolužiakov? Áno, príjemné snenie sa rozplynulo a namiesto toho tu stojí podráždený učiteľ s rukami v bok a dožaduje sa odpovede na otázku, ktorú si nepočul.

SNÍVANIE s otvorenými očami — je to jav taký bežný u všetkých ľudí, mladých aj starých, že jeden význačný vedecký pracovník ho nazval „jedným z hlavných rysov ľudského života“. Niektorí si myslia, že až tretinu času, keď nespíme, v tej či onej forme snívame s otvorenými očami. Vedci nemajú jasno v tom, ako a prečo sa tvoria tieto prchavé myšlienky, ani sa nezhodujú v názore na to, čo je snenie. Jeden slovník definuje snenie ako „príjemný iluzórny... výtvor predstavivosti“. Veľa odborníkov však do všeobecnej charakteristiky snenia zahŕňa prakticky akýkoľvek druh predstavivosti alebo mimovoľných myšlienok v stave bdelosti — či už sú príjemné, alebo nepríjemné. V tomto článku budeme používať tento termín v jeho najširšom význame, zahrnujúcom nielen mimovoľný, ale aj zámerný rozlet predstavivosti.

Nie každé snívanie je nezvyklým, farbistým rozletom fantázie. Mnohé sny sú jednoducho príjemným výletom do minulosti. V jednom článku v časopise Parents hovorí Dr. James Comer o vlastnom zážitku so snívaním. Keď sa po ťažkom dni v úrade vracia autom domov, necháva sa unášať v spomienkach do minulosti, keď ako chlapec dal víťazný hod v basketbale. „Možno to nie je nič dôležité, ale stále mi to pomáha cítiť sa dobre,“ poznamenal. Iným zas snenie pomáha pripraviť sa na budúcnosť. „Veľa som sníval o tom, že sa stanem svetoznámym hudobníkom,“ spomína jeden muž, ktorý sa naozaj stal populárnym džezovým hudobníkom a skladateľom.

Zdá sa však, že väčšina snov sa sústreďuje na bežné každodenné záležitosti — na školu, spoločenské stretnutia, domáce práce. Niekedy si ľudia vyvolávajú takéto predstavy možno zámerne, aby zahnali nudu počas nezaujímavých prednášok v škole alebo si spestrili jednotvárnosť každodenných prác v domácnosti. Ďalšie sny vznikajú spontánne. Určité slovo, zvuk alebo nejaký výjav človeku náhle pripomenie dajakú súčasnú záležitosť, príjemný zážitok v minulosti alebo nejaký pozoruhodný čin v budúcnosti, a jeho myseľ začne blúdiť. Biblia hovorí: „Pretože sen prichádza v dôsledku hojnosti zamestnania.“ (Kazateľ 5:3) Áno, ten, kto sa príliš zamestnáva svojimi osobnými starosťami a želaniami, môže byť prakticky pohltený materialistickými snami.

Ale nech už je snenie akokoľvek príjemné, môže ti brániť v sústredení sa na kresťanských zhromaždeniach, v škole alebo v zamestnaní. Niektoré sny môžu byť dokonca nevhodné — alebo škodlivé. Je teda snívanie s otvorenými očami zvykom, ktorého sa potrebuješ zbaviť?

Je to hazard s duševným zdravím?

V minulosti sa pedagógovia, odborníci na duševné zdravie a lekári pozerali na snívanie s otvorenými očami pohŕdavo. Jednému mladému mužovi preto istý psychoterapeut povedal: „Musíme vám pomôcť zbaviť sa snívania.“ Podľa vedeckého pracovníka Dr. Erica Klingera boli takéto rady vo všeobecnosti založené na teóriách Sigmunda Freuda, označovaného za otca psychoanalýzy, ktorý sa na snívanie pozeral ako na niečo detinské a neurotické. V jednej učebnici psychológie sa preto nachádzalo tvrdenie: „Snívanie s otvorenými očami je často dôsledok nedostatku záujmu o okolie a je nepochybne únikom z reality.“ Celá generácia pedagógov a odborníkov na duševné zdravie bola vyučovaná, že každé snenie by sa malo potláčať. Tvrdilo sa, že nadmerné snenie môže dokonca viesť k schizofrénii.

Freudovské teórie však ustúpili faktom, ktoré vyplynuli z intenzívneho výskumu. Dr. Eric Klinger v knihe Daydreaming (Snívanie s otvorenými očami) poznamenáva, že výskumní pracovníci medziiným tvrdia toto:

Snenie je niečo bežné a normálne.

Ľudia, ktorí sa často oddávajú sneniu, sú v priemere psychicky rovnako dobre prispôsobiví ako tí, ktorí nesnívajú.

Snenie nevedie k halucináciám.

Snenie nevedie k schizofrénii. Schizofrenici nie sú náchylnejší na snenie než ktokoľvek iný.

Používaj svoju predstavivosť užitočne

Preto neprekvapuje, že Biblia nijako nezavrhuje zdravé využívanie predstavivosti. Schopnosť našej mysle v duchu vidieť a predstavovať si je v skutočnosti dôkazom toho, že sme, slovami žalmistu, „obdivuhodne vytvorení“. (Žalm 139:14) Pokiaľ sa táto schopnosť použije plodne, môže byť cenným prínosom. Kresťanom je povedané, aby ‚upierali zrak nie na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné‘. (2. Korinťanom 4:18) K tomu patrí i to, že sa pokúšame predstavovať si Boží spravodlivý nový svet. Biblický opis budúceho raja na zemi podnecuje našu predstavivosť v tomto ohľade! — Izaiáš 35:5–7; 65:21–25; Zjavenie 21:3, 4.

Predstavivosť môže byť užitočná aj vtedy, keď máš vykonať nejakú náročnú úlohu. Napríklad mladí Jehovovi svedkovia majú často pridelené ústne predvedenia v škole teokratickej služby. Okrem cvičenia nahlas snaž sa skúšať si svoju úlohu v mysli. Predstavuj si, ako budú poslucháči reagovať na tvoje informácie a na prednes. To ti pomôže urobiť potrebné úpravy v predvedení a dodá ti to viac sebadôvery.

Môžeš si v mysli skúšať aj riešenie zložitých situácií. Predstav si napríklad, že iný kresťan má niečo proti tebe a ty si s ním o tom chceš pohovoriť. (Matúš 5:23, 24) Miesto toho, aby si za ním išiel bez prípravy, môžeš si v hlavných obrysoch predstaviť situáciu a skúšať si rôzne prístupy k problému. To je v súlade s biblickou zásadou: „Srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať.“ — Príslovia 15:28.

Urazil ťa niekto alebo ťa niekto nahneval? Všimni si radu uvedenú v Žalme 4:4: „Buďte znepokojení, ale nehrešte. Vyrozprávajte sa vo svojom srdci, na lôžku, a mlčte.“ To neznamená donekonečna si v mysli opakovať bolestné scény alebo sa zaoberať živými predstavami, ako druhého ničíš v slovnom súboji. Ostatne, Ježiš varoval, že „každý, kto prechováva hnev voči svojmu bratovi, bude sa [za to] zodpovedať“, ako aj „ten, kto sa obráti na svojho brata so slovom nevýslovného pohŕdania“. (Matúš 5:22) Ale v duchu si skúšať možnosť voľby — čo môže zahŕňať aj jednoducho odpustiť tomu, kto ťa urazil — ti môže pomôcť vyriešiť záležitosť pokojne a rozumným spôsobom.

Snívanie môže naozaj zohrávať svoju úlohu pri riešení problémov. Dr. Klinger hovorí: „Snívanie je jeden zo spôsobov, ako nájsť konštruktívne riešenie problémov. Ľudia, ktorých snenie je podnetné, môžu niekedy prísť na riešenie, ktoré by ich nenapadlo, keby na probléme pracovali vedome.“

Je dokonca dokázané, že snenie ti môže pomôcť lepšie zvládnuť aj fyzické úlohy. Jeden inštruktor lyžovania napríklad učí svojich žiakov, aby si v mysli predstavovali, ako sa spúšťajú dolu svahom a zdolávajú každú zákrutu a strmý úsek. Vedeckí pracovníci sa domnievajú, že sa tým v skutočnosti aktivizuje tá časť mozgu, ktorá ovláda svalstvo, a sú presvedčení, že to podnecuje činnosť mozgu. Prirodzene, nie je možná žiadna náhrada za naozajstnú činnosť, ale psychické cvičenie ti môže pomôcť zlepšiť si hru na hudobnom nástroji alebo písanie na stroji. „Skrátka, snívanie s otvorenými očami nie je stratou času,“ hovorí Dr. James Comer, „je to úľava, ktorú naše telo potrebuje, aby mohlo lepšie pracovať.“

Nebezpečenstvá

Jednako len, „na všetko je ustanovený čas“. (Kazateľ 3:1) Zatiaľ čo snívanie môže byť dobré pri odpočívaní v tvojej izbe, sú situácie, keď by to bolo nevhodné, alebo dokonca nebezpečné. Riadiš auto? Potom musíš byť zvlášť ostražitý a dávať si pozor na možné nebezpečenstvá. Čo ak skladáš skúšku alebo počúvaš biblickú prednášku? Potom potrebuješ „schopnosť jasne premýšľať“. — 2. Petra 3:1.

Biblia nás varuje aj pred zbytočným zaoberaním sa negatívnymi myšlienkami. Je len prirodzené byť trochu znepokojený, keď stojíš pred dôležitou skúškou alebo pred prijímacím pohovorom do zamestnania, ale nič tým nedosiahneš, ak sa budeš v mysli strašiť predstavami o neúspechu a odmietnutí. (Porovnaj Kazateľa 11:4.) „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa,“ varujú Príslovia 12:25. Ježiš Kristus radil svojim poslucháčom: „Nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň, lebo nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti. Každý deň má dosť svojho vlastného zla.“ — Matúš 6:34.

Je zaujímavé, že nadmerné alebo nevhodné snívanie môže znamenať ešte ďalšie nebezpečenstvá. Niektorí mladí napríklad živia vo svojej mysli sexuálne predstavy. Iní zisťujú, že im snívanie bráni v tom, aby sa sústredili. Ďalší článok tohto seriálu poskytne niektoré návrhy, ktoré vám pomôžu zvládnuť takéto problémy.

[Obrázky na strane 24]

Predstavovať si niečo v mysli môže pomôcť lepšie zvládnuť úlohu