Pozorujeme svet
Zbrane, ktoré neusmrcujú
Podľa denníka The Wall Street Journal americká vláda skúma možnosť používať v boji zbrane, ktoré nezabíjajú. Moderná technika azda v budúcnosti umožní vojakom používať elektromagnetické impulzové generátory, ktorými by vyradili z činnosti nepriateľské radary, telefóny, počítače a iné životne dôležité zariadenia bez toho, žeby zabíjali ľudí. Laboratóriá pracujú aj na vývoji „‚spomaľovačov spaľovania‘, ktoré by zastavili motory pohybujúcich sa vozidiel, ako aj na vývoji chemikálií, ktoré kryštalizujú a zničia určité druhy pneumatík,“ píše Journal. Niektoré z týchto zbraní by však predstavovali vážne nebezpečenstvo pre ľudský život. Noviny dodávajú, že „mocné lasery skonštruované na zničenie optického zariadenia nepriateľských tankov by mohli roztrhnúť aj očné gule vojakov. Prenosné mikrovlnové zbrane, teraz testované americkými špeciálnymi jednotkami, môžu pokojne prerušiť nepriateľské komunikačné spoje, ale aj uvariť vnútorné orgány.“
Obriezka a aids
Ukazuje sa, že uskutočňovanie mužskej obriezky je výhodné v prevencii pohlavne prenášaných chorôb, ako je napríklad aids, píše francúzsky časopis La Revue Française du Laboratoire. Časopis cituje tri samostatné zdravotnícke štúdie, z ktorých vyplýva, že mužská obriezka (odstránenie predkožky) je určitým činiteľom pri obmedzovaní šírenia aidsu. Výskum na laboratórnych opiciach ukázal, že tkanivá samčej predkožky obsahujú väčšie množstvo buniek citlivých na infekciu vírusom aidsu než iné tkanivá. Kanadská štúdia, ktorá bola uskutočnená v 140 rôznych oblastiach Afriky, odhalila okrem toho častejší výskyt aidsu v skupinách, kde sa nerobí mužská obriezka, ako v skupinách, kde sa robí. Inou štúdiou sa zistilo menej prípadov nákazy u Američanov heterosexuálov, ktorí boli obrezaní.
Nevzdelané deti
Tisícom bolívijských detí sa nedostáva náležitého vzdelania. Podľa bolívijských novín Presencia sa pri sčítaní ľudu v roku 1992 ukázalo, že v Bolívii je 2 268 605 detí v školskom veku. Podľa záznamov ministerstva školstva bolo však v tom istom období prijatých do štátnych škôl iba 1 668 791 detí. To znamená, že 600 000 detí nedostáva náležité vzdelanie. Noviny dodávajú, že zo študentov, ktorí mali možnosť zapísať sa do škôl, prestalo v tom roku chodiť do školy 102 652.
„Vek trudnomyseľnosti“
Narodili ste sa po roku 1955? Potom pravdepodobnosť, že budete v určitom období života trpieť vážnymi depresiami, je u vás tri razy väčšia ako u vašich starých rodičov. To je záver medzinárodného prieskumu, ktorý zahŕňal 39 000 osôb z deviatich krajín. International Herald Tribune podáva správu o tomto prieskume a poukazuje na činitele, ktoré v našich dňoch prispievajú k depresii. Môže sem patriť stres z industrializácie, vplyv toxických látok, strata viery v Boha alebo v posmrtný život a u niektorých žien nedosiahnuteľný ideál ženskej krásy. Tribune píše, že ľudstvo môže byť svedkom „úsvitu veku trudnomyseľnosti“.
Mahagónová hrozba
Štvrtina milióna brazílskych Indiánov, ktorí žijú v amazonských pralesoch, je ohrozená stratou tradičného domova. Podľa predsedu vládnej správy pre Indiánov „najväčšou hrozbou“ je obchod s mahagónom. Následkom nepovoleného vytínania mahagónovníka bolo postavených asi 3000 kilometrov ilegálnych ciest vedúcich cez juh štátu Pará, oznamujú londýnske The Guardian. Zakaždým, keď sa vytne čo len jediný mahagónovník, utrpí tým škodu až 20 ďalších druhov stromov. Chamtiví obchodníci vytínaním pralesa otvárajú cestu plantážnikom a majiteľom zlatých baní, ako aj tisíckam píl. Pri súčasnom tempe spotreby vystačí zásoba mahagónu len na 32 rokov a budúcnosť mahagónovníka, podobne ako budúcnosť Indiánov, je neistá.
Export toxického odpadu
Pre vysoké náklady na spracovanie odpadu „vyvážajú bohaté krajiny svoj toxický odpad do chudobných krajín“, hovorí Sebastião Pinheiro z Brazílskeho inštitútu pre životné prostredie a obnovu prírodných zdrojov. Podľa správy v časopise Veja pri jednom prieskume vyšlo najavo, že „do krajín tretieho sveta sa každoročne exportuje asi jeden milión ton nebezpečného odpadu“. Čo tam robia s importovaným toxickým odpadom? Spaľujú ho napríklad ako palivo v nových elektrárňach. „Rozvojové krajiny zastávajú názor, že pracovné príležitosti je potrebné vytvoriť za každú cenu,“ píše istý poradca jedného brazílskeho úradu pre životné prostredie. V súvislosti s tým však na celom svete vznikajú otázky. Londýnske Financial Times sa pýtajú: „Mal by o umiestnení tovární rozhodovať odhad, kde je cena ľudského života nižšia?“ Veja ironicky dodáva: „Zdá sa, že odpoveď znie: Áno.“
Nedostatok vitamínu A
Každoročne oslepne až pol milióna detí predškolského veku len preto, že nejedia dostatok potravy obsahujúcej vitamín A. Dve tretiny týchto detí niekoľko mesiacov po strate zraku zomrú. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa to deje hlavne v niektorých častiach Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, kde ľudia jedia málo žltého ovocia, žltej zeleniny, tmavozelenej zeleniny, listovej zeleniny a iných potravín obsahujúcich vitamín A. Na celom svete je asi 40 miliónov detí, ktoré nemajú dostatok vitamínu A a 13 miliónov z nich už má nejakú poruchu zraku. Nedostatok vitamínu A spomaľuje aj telesný rast, zvyšuje závažnosť infekcií a pravdepodobnosť úmrtia dojčiat a malých detí.
Nečinný mozog hrdzavie
Sú dlhé obdobia nečinnosti pre mozog užitočné? Rozhodne nie, povedal profesor Bernd Fischer na Medicínskom veľtrhu v Düsseldorfe (Nemecko). Podľa jeho zistení „pokusy ukázali, že už po niekoľkých hodinách úplného nedostatku podnetov sa schopnosť premýšľať do istej miery znižuje“, oznámili noviny Der Steigerwald-Bote. Tým, pre ktorých ničnerobenie znamená ideálne prázdniny, profesor poradil, aby to opäť zvážili. „Podobne ako necvičený sval,“ uvádzajú noviny, „po dlhšej neaktívnej dovolenke potreboval mozog podľa okolností až tri týždne na dosiahnutie predchádzajúcej výkonnosti.“ Šport, hra a zaujímavé čítanie vraj zabraňujú tomu, aby mozog cez prázdniny zhrdzavel.
Zlý vzduch
„Znečistenie ovzdušia predstavuje v niektorých najväčších mestách sveta narastajúce vážne zdravotné problémy a teraz je všade v mestách súčasťou života, pred ktorou niet úniku.“ Tvrdí to nedávna správa, ktorú uverejnila Svetová zdravotnícka organizácia spoločne s Programom OSN pre životné prostredie. Správa založená na vedeckej štúdii 20 miest ukazuje, že hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia je premávka motorových vozidiel. Poukazuje aj na to, že počet motorových vozidiel na celom svete, v súčasnosti asi 630 miliónov, sa v ďalších 20 či 30 rokoch pravdepodobne zdvojnásobí. Znečistenie ovzdušia nepriaznivo pôsobí na dýchacie cesty a srdcovo-cievny systém, vedie k zvýšeniu chorobnosti, invalidite a smrti.
Misionári v Afrike
Podľa časopisu American Journal of Tropical Medical Hygiene sú v súčasnosti hlavnou príčinou úmrtia amerických misionárov v Afrike dopravné nehody, zhubné nádory a ateroskleróza. Spomedzi infekčných chorôb je najväčším zabijakom vírusová hepatitída, nasledujú také choroby, ako malária, besnota, týfus, horúčka Lassa a retrovírusové infekcie. Avšak prieskum, ktorý trval od roku 1945 do roku 1985, ukázal, že percento úmrtnosti amerických misionárov v subsaharskej Afrike je len asi polovičné v porovnaní s percentom úmrtnosti ich amerických kolegov v Spojených štátoch. Je to pravda i napriek tomu, že v Afrike je dvojnásobná pravdepodobnosť úmrtia na následky zranenia a štyri razy vyššie riziko zavraždenia.
Umývajte si ruky!
Hoci technický pokrok v modernej lekárskej vede urobil veľa na zdolanie chorôb, vedci hovoria, že umývanie rúk obyčajným mydlom a vodou je ešte stále najúčinnejší spôsob, ako predchádzať šíreniu mnohých nákazlivých chorôb. Francúzske noviny Le Figaro informujú o nedávnej štúdii hygienických návykov vo Francúzsku, Holandsku, Nemecku a vo Švajčiarsku, kde vo verejných záchodoch hotelov, reštaurácií, úradov, škôl a tovární výskumníci predstierali, že sú opravári alebo upratovačky. Zistili, že jedna zo štyroch osôb si po použití záchoda neumýva ruky a štvrtina tých, ktorá si ruky umýva, nepoužíva mydlo. Vedci hovoria, že ľudské ruky zrejme na celom svete zostanú jedným z najbežnejších prostriedkov šírenia chorôb.
Náboženstvo vo Fínsku
Spomedzi piatich miliónov občanov Fínska patrí deväť z desiatich k Luteránskej štátnej cirkvi, poznamenali noviny The European. Toto veľké percento fínskych luteránov platí cirkevnú daň vo výške 1,5 až 2,5 percenta z platu, ale cirkev tvrdí, že má vážny nedostatok peňazí, čo znemožní vysvätiť asi sto nových kňazov a spôsobí, že tento rok budú musieť zatvoriť niektoré kostoly. Nie je isté, či vyše štyri milióny luteránov vo Fínsku budú cirkev zachraňovať. The European píšu, že „väčšina Fínov nepociťuje silnú túžbu zúčastňovať sa cirkevného diania aktívnejšie, než sa zúčastniť sezónnych cirkevných obradov na Vianoce a Veľkú noc“. Noviny dodávajú, že pre „väčšinu Fínov zaplatením dane ich kontakt s organizovaným náboženstvom končí“.