1. časť

Veda — ľudstvo neustále hľadá pravdu

„SPOZNÁTE pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:32) Tieto často citované slová múdrosti vyslovil muž, ktorého milióny považujú za najväčšieho človeka, ktorý kedy žil.a A hoci tento rečník mal na mysli náboženskú pravdu, v určitom ohľade môže ľudí oslobodiť pravda v akejkoľvek oblasti ich činnosti.

Vedecká pravda okrem iného oslobodila ľudí od mnohých falošných predstáv, napríklad, že zem je plochá, že zem je stredom vesmíru, že teplo je tekutina nazývaná kalorické fluidum, že znečistený vzduch zapríčiňuje epidémie a že atóm je najmenšou časticou hmoty. Praktické využitie vedeckých právd v priemysle, ako aj v oblasti komunikácií a dopravy oslobodilo ľudí od zbytočnej driny a do určitej miery od obmedzení v čase a vzdialenosti. Vedecké pravdy využité v preventívnom lekárstve a v zdravotníckej starostlivosti pomohli oslobodiť ľudí od predčasnej smrti či od panického strachu z ochorenia.

Veda — čo to je?

Podľa diela The World Book Encyclopedia „veda zahŕňa široké pole ľudského poznania zaoberajúceho sa skutočnosťami, ktoré sú navzájom prepojené zákonmi (pravidlami)“. Pochopiteľne, sú rôzne druhy vedy. Kniha The Scientist tvrdí: „Teoreticky by sa mohla takmer každá oblasť poznania stať vedeckou, pretože podľa definície sa odvetvie poznania stáva vedou vtedy, keď sa poznanie nadobúda v duchu vedeckých metód.“

Je ťažké presne definovať, kde sa jeden vedný odbor začína a iný končí. Podľa diela The World Book Encyclopedia „v niektorých prípadoch sa môžu vedné odbory natoľko prekrývať, že spojením častí dvoch alebo viacerých vedných odborov vznikli interdisciplinárne odvetvia“. Väčšina odborných diel sa však zmieňuje o štyroch hlavných smeroch: o fyzikálnych vedách, o biologických vedách, o sociálnych vedách a o matematike a logike.

Matematika vedou? Áno, bez určitých jednotných metód merania, bez možnosti určiť, aké je niečo veľké, aké malé, ako mnoho, ako málo, ako ďaleko, ako blízko, ako teplo a ako chladno, by plodný vedecký výskum nebol možný. A tak nie bezdôvodne bola matematika nazvaná „kráľovnou a služobníčkou vedy“.

Medzi fyzikálne vedy patrí chémia, fyzika a astronómia. Hlavnými vednými odbormi biológie sú botanika a zoológia, kým medzi sociálne vedné odbory patrí antropológia, sociológia, ekonomika, politológia a psychológia. (Pozri tabuľku na strane 8.)

Musí sa rozlišovať medzi čistou vedou a aplikovanou vedou. Tá prvá sa zaoberá výhradne vedeckými faktami a pravidlami, tá druhá sa zaoberá ich praktickou aplikáciou. Dnes je aplikovaná veda známa aj ako technológia.

Učenie metódou pokusov a omylov

Náboženstvo i veda sú príkladmi ľudskej túžby poznať pravdu. Ale je významný rozdiel v tom, ako sa hľadá náboženská pravda a ako sa hľadá vedecká pravda. Hľadač náboženskej pravdy sa pravdepodobne obráti k Svätej Biblii, ku Koránu, k Talmudu, k Védam alebo k Tripitake, čo závisí od toho, či je kresťan, moslim, žid, hinduista alebo budhista. Tam nájde to, čo jeho náboženstvo považuje za zjavenie náboženskej pravdy, pochádzajúcej možno z božského zdroja, a preto považovanej za konečnú autoritu.

Ten, kto hľadá vedeckú pravdu, však nemá takúto konečnú autoritu, ku ktorej by sa mohol obrátiť — nemá ani knihu, ani jedinca. Vedecká pravda nie je zjavená, je objavená. Tu prichádza nutne na rad metóda pokusov a omylov, pri ktorej hľadač vedeckej pravdy často zistí, že jeho úsilie je neplodné. Ale keď sa systematicky riadi štyrmi krokmi, uskutočňuje plodný výskum. (Pozri tabuľku „Hľadanie pravdy vedeckou cestou“.) Vedecké víťazstvá sú však oslavované na ruinách vedeckých porážok, keď sa skôr prijímané názory odmietajú, aby uvoľnili cestu novým, ktoré sú považované za bližšie názorom správnym.

Napriek nevýhodám tejto metódy vedci počas stáročí zhromaždili úžasné množstvo vedeckých poznatkov. A hoci sa často mýlili, boli schopní opraviť mnoho nepresných záverov skôr, než mohlo dôjsť k vážnej škode. Pokiaľ chybné poznanie zostáva v oblasti čistej vedy, nebezpečenstvo, že spôsobí vážne škody, je minimálne. Ale keď dôjde k pokusom preniesť veľmi chybnú čistú vedu do aplikovanej vedy, výsledky môžu byť katastrofálne.

Zoberme si napríklad vedecký know-how, ktorý umožnil vývoj insekticídov. Insekticídy boli vysoko hodnotené, až kým ďalší vedecký výskum neodhalil, že po niektorých z nich zostávajú zvyšky poškodzujúce ľudské zdravie. U určitých skupín obyvateľov pri Aralskom jazere, ktoré leží v Uzbekistane a Kazachstane, sa dokázala súvislosť medzi rozšíreným používaním takýchto insekticídov a výskytom rakoviny pažeráka, sedemkrát vyšším ako celoštátny priemer.

Vďaka jednoduchému používaniu sa stali veľmi populárnymi aerosolové spreje — až kým vedecký výskum neukázal, že prispievajú k ničeniu ochrannej ozónovej vrstvy zeme, a to ešte rýchlejšie, než sa kedysi predpokladalo. Hľadanie vedeckej pravdy je teda nepretržitý proces. Vedecké „pravdy“ dneška môžu byť zajtrajšími omylmi, a možno aj nebezpečnými nápadmi včerajška.

Prečo by nás veda mala zaujímať

Veda a technológia veľmi prispeli k vytvoreniu štruktúry nášho moderného sveta. Frederick Seitz, bývalý prezident americkej Národnej akadémie vied, povedal: „Veda, ktorá prvé kroky urobila predovšetkým ako dobrodružstvo mysle, sa teraz stáva jednou z hlavných opôr nášho spôsobu života.“ Vedecký výskum sa stal dnes synonymom pokroku. Ktokoľvek pochybuje o najnovšom vedeckom vývoji, vystavuje sa nebezpečenstvu, že bude označený za „spiatočníka“. Koniec koncov to, čo niektorí nazývajú vedeckým pokrokom, je pre nich tým, čo oddeľuje civilizované od necivilizovaného.

Preto nie div, že W. H. Auden, britský básnik dvadsiateho storočia, poznamenal: „Pravými mužmi činu v našej dobe, tými, ktorí premieňajú svet, nie sú politici a štátnici, ale vedci.“

Len málo ľudí by poprelo, že svet potrebuje premenu. Ale stačí na túto úlohu veda? Môže objaviť vedecké pravdy nevyhnutne potrebné na to, aby si vedela rady s nebývalými problémami, ktoré so sebou prináša 21. storočie? A môžu sa ľudia tieto pravdy dozvedieť dosť zavčasu, aby sa oslobodili od strachu z hroziacej globálnej katastrofy?

Dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny Linus Pauling povedal: „Každý človek na svete potrebuje mať nejaké porozumenie, pokiaľ ide o podstatu vedy a jej účinky.“ Aby sme našim čitateľom poskytli niečo z tohto potrebného porozumenia, uvádzame seriál „Veda — Ľudstvo neustále hľadá pravdu“. Rozhodne si prečítajte 2. časť v našom budúcom čísle.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 7]

HĽADANIE PRAVDY VEDECKOU CESTOU

1. Pozoruj, čo sa deje.

2. Na základe pozorovaní vypracuj teóriu o tom, čo by mohlo byť pravdou.

3. Overuj teóriu ďalšími pozorovaniami a pokusmi.

4. Pozoruj, či sa plnia predpovede založené na tejto teórii.

[Rámček/obrázky na strane 8]

CHARAKTERISTIKA VEDNÝCH ODBOROV

ANTROPOLÓGIA sa zaoberá štúdiom človeka z hľadiska biologického, sociálneho a kultúrneho.

ASTRONÓMIA sa zaoberá štúdiom hviezd, planét a iných prírodných objektov vo vesmíre.

BIOLÓGIA sa zaoberá štúdiom činnosti živých organizmov a triedením rastlín a živočíchov.

BOTANIKA, jedno z dvoch hlavných odvetví biológie, sa zaoberá štúdiom rastlinného života.

CHÉMIA sa zaoberá štúdiom vlastností a zloženia látok a spôsobu ich vzájomnej reakcie.

MATEMATIKA sa zaoberá štúdiom čísel, kvantity, foriem a vzťahov.

FYZIKA sa zaoberá štúdiom síl a javov, ako je svetlo, zvuk, tlak a gravitácia.

PSYCHOLÓGIA sa zaoberá štúdiom ľudskej mysle a príčin ľudského správania.

ZOOLÓGIA, druhé hlavné odvetvie biológie, sa zaoberá štúdiom živočíšneho života.