Môže veda zvládnuť problémy 21. storočia?
„Pribúdajúce vedecké doklady svedčia o tom, že Matka Zem si onedlho nebude môcť dať rady so svojím nedbalým, neposlušným potomstvom.“ — The European, 19.–25. marca 1992.
STÁLE viac ekológov je presvedčených, že ohrozenie zeme je vážne, vyžaduje si pozornosť a vôbec to nie je iba veľa kriku pre nič. V skutočnosti hovoria, že ak sa má predísť pohrome, je nutné konať okamžite. Prezident ustanovizne Worldwatch Institute koncom osemdesiatych rokov povedal: „Nemáme už generácie. Máme len roky na to, aby sme sa pokúsili súčasný stav zvrátiť.“
Vydavatelia knihy 5000 Days to Save the Planet (5 000 dní na záchranu planéty) boli v roku 1990, keď knihu vydali, konkrétnejší. Odvtedy ich odpočítavanie pokračuje. Podľa termínu, ktorý stanovili, zostáva na záchranu planéty asi 4 000 dní. A keď sa začne 21. storočie — pokiaľ sa medzitým nestane niečo výnimočné — toto číslo sa zmenší na asi 1 500 dní.
Aká neobyčajná zhoda okolností dala zrod tejto očividnej kríze? Aké problémy prinesie nadchádzajúce storočie?
Problémov je viac ako dosť
Ľudia milujúci pokoj sa tešia, že sa skončila studená vojna. Ale dosiahnutie a zachovanie svetového mieru zostáva jednako vážnym problémom. Keď francúzsky prezident Mitterrand hovoril v januári 1990 o problémoch európskeho zjednotenia, povedal: „Opúšťame nespravodlivý, ale stabilný svet pre svet, ktorý, ako dúfame, bude spravodlivejší, ale ktorý bude určite nestabilnejší.“ A noviny The European napísali: „Cenou slobody [v bývalom sovietskom bloku národov] je rastúca nestabilita, čím sa zvýšilo riziko jadrovej vojny, ktoré je síce malé, ale je.“
Keď sa studená vojna začala, niektoré z problémov, pred ktorými teraz svet stojí, boli prakticky neznáme. Je to tak, ako hovorí kniha 5000 Days to Save the Planet: „Ani nie pred päťdesiatimi rokmi bolo životné prostredie zeme do veľkej miery v rovnováhe... Svet bol rozľahlým a krásnym miestom plným energie; ako by sme mu vôbec mohli uškodiť? Dnes počúvame, že naša planéta je v kríze, že si jej ničením a znečisťovaním dláždime cestu ku globálnej katastrofe.“
K takzvaným prírodným pohromám — k záplavám, víchriciam, zemetraseniam, sopečným erupciám — dochádza všade. Môže byť diskutabilné, do akej miery je to spôsobené zásahmi človeka do prírodného prostredia. Existujú doklady, že ochranná ozónová vrstva zeme sa na niektorých miestach nebezpečne stenčila. Niektorí vedci teraz varujú, že klimatické zmeny, ktoré môžu spôsobiť tragédiu, by mohli nastať náhle, nemusia sa vyvíjať postupne.
Rakovina, srdcové choroby, poruchy krvného obehu a iné početné ochorenia sú už dlho výzvou pre lekársku profesiu. Napriek rokom pokroku v medicíne tieto choroby stále zabíjajú. Podľa odhadu zomrie ročne na rakovinu len v samotnej Európe 1 200 000 osôb, o takmer 65 percent viac ako pred desaťročím. Toto obrovské číslo zostáva väčšinou nepovšimnuté pre strach z novej metly — z aidsu, ktorý zabíja zatiaľ oveľa menej ľudí.
Ďalší problém: Za menej ako 200 rokov vzrástla svetová populácia z jednej miliardy ľudí na asi päť a pol miliardy. Napriek nedávnemu poklesu ročného prírastku niektorí odhadujú, že v roku 2025 svetová populácia pravdepodobne prekročí osem miliárd a v roku 2050 sa bude približovať k desiatim miliardám. Kde budú všetci títo ľudia žiť? Čo budú jesť? V správe OSN z roku 1991 bol uvedený odhad, že miliarda ľudí žije už teraz v úplnej chudobe. Ich život „sa vyznačuje podvýživou, negramotnosťou a chorobami v takom rozsahu, že je pod akúkoľvek rozumnú definíciu ľudskej dôstojnosti“.
Paul R. Ehrlich, profesor v odbore populácie, pôsobiaci na Stanfordovej univerzite v Spojených štátoch, ktorý si všíma obludnosť tohto problému, hovorí: „Zatiaľ čo preľudnenie v chudobných krajinách ich drží v zajatí chudoby, preľudnenie v bohatých krajinách podkopáva možnosti celej planéty na uchovanie života.“
Možnosť, že faktory, ktoré boli uvedené — či ďalšie, ako napríklad zneužívanie drog, neprimerané bývanie, zločinnosť a rasové konflikty — by v blízkej budúcnosti mohli byť príčinou globálnej katastrofy, je dôvodom na ozajstné znepokojenie. Problém je jasný. No nie je jasné, ako ho zvládnuť.
Hľadanie spôsobov, ako problémy zvládnuť
Vzhľadom na závažnosť týchto problémov hľadajú vlády, s rôznou mierou naliehavosti, riešenie. Napríklad v oblasti životného prostredia sa v júni minulého roku v Riu de Janeiro konalo doteraz najväčšie ekologické zhromaždenie. Summit Zeme, sponzorovaný OSN, bol druhým svojho druhu. Prvý sa konal roku 1972 v Štokholme (Švédsko). Istý významný nemecký politik vtedy povedal: „Táto konferencia môže znamenať obrat v osude planéty.“
Schôdzka v roku 1972 očividne nesplnila očakávania. Maurice F. Strong, hlavný organizátor oboch konferencií v roku 1972 i v roku 1992, pripustil: „Za tých dvadsať rokov od Štokholmu sme sa poučili, že zákony na ochranu životného prostredia, ktoré sú jedinou skutočnou pákou v rukách agentúr životného prostredia, sú dôležité, ale nie postačujúce. Musia byť sprevádzané dôležitými zmenami v základných pohnútkach nášho ekonomického správania.“
Ukáže sa však, že konferencia v roku 1992 bola úspešnejšia, pokiaľ ide o uskutočnenie týchto „dôležitých zmien“, ako tá v roku 1972? A ak nie, dal by sa na našej planéte o ďalších dvadsať rokov, v roku 2012, usporiadať prípadne ešte tretí summit Zeme?
Tvárou v tvár najťažšej úlohe
Ľudia všeobecne sú stále viac skeptickí, pokiaľ ide o schopnosť náboženstva a politiky riešiť svetové problémy. Ale ak nie náboženstvo, ak nie politika, kto môže zvládnuť vážne problémy 21. storočia?
Na túto otázku sa zameriava brožúra vydaná nemeckým federálnym ministerstvom pre výskum a technológiu. „Riešenie týchto problémov vyžaduje politickú stratégiu, ktorá môže pomôcť nielen vyhnúť sa ďalším zmenám spôsobeným človekom, ale aj zabrániť negatívnym následkom globálnych zmien. Vzhľadom na zložitosť problémov, pred ktorými stojíme, zmysluplné politické rozhodnutia budú musieť byť založené na solídnych vedeckých poznatkoch a spoľahlivých prognostických modeloch. Zdá sa, že je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť nákladnému, či dokonca nežiaducemu a katastrofálnemu vývoju. Poskytnúť takéto informácie je pre vedeckú obec v súčasnosti najťažšou úlohou.“
Veda stála pred ťažkými úlohami aj v minulosti a prinajmenšom do určitej miery ich zvládla. Predsa však nie je nevhodné spýtať sa, či veda môže zvládnuť nebývalé problémy, ktoré so sebou prináša nadchádzajúce 21. storočie. Existuje nejaký dôvod na optimizmus?
S potešením oznamujeme, že Prebuďte sa! bude rozoberať tieto závažné otázky v sérii článkov, ktorá sa začína v tomto čísle. Nasleduje prvá časť.
[Obrázky na strane 4]
Čo môže veda robiť so znečistením, chorobami a preľudnením?
[Pramene ilustrácií]
WHO photo od P. Almasyho
WHO photo od P. Almasyho