Najväčšia jama na svete, akú človek vyhĺbil
JEDEN priateľ mi povedal: „Ak pôjdeš do Salt Lake City, určite navštív kennecottskú medenú baňu v Binghamskom kaňone. Budeš prekvapený tým, čo uvidíš.“ A táto príležitosť sa mne a mojej manželke naskytla v auguste roku 1992. Zistili sme, že náš priateľ vôbec nepreháňal.
V sálajúcej, suchej horúčave Utahu sme sa vydali na pomalú jazdu smerom na juhozápad od Salt Lake City. Ako sme sa približovali k neďalekému horskému hrebeňu Oquirrh, čoskoro sme uvideli cieľ našej cesty — obrovský bledookrový zárez do terénu, ktorý sa objavil na horizonte, kontrastujúci s tmavosfarbenými okolitými vrchmi. Boli to obrovské výkopy a terasy kennecottskej medenej bane. Ale ani tento pohľad nás dostatočne nepripravil na to, čo sme ešte len mali uvidieť.
Strmým úbočím sme začali vystupovať hore kľukatou cestou. Stretávali sme obrovské vyklápacie nákladné autá, veľké ako malý dom, z ktorých to najväčšie môže naraz odviezť až 240 ton horniny. Sú také veľké, že ich kolesá s priemerom 3,7 metra sa vysoko týčia i nad tým najvyšším človekom. Nakoniec sme sa dostali na vyhliadkové miesto pre verejnosť. A vtedy sme ju uvideli — najväčšiu jamu vyhĺbenú človekom, akú sme kedy videli.
Keď sme sa pozerali ponad okraj na dno jamy, zdali sa nám tie obrovské nákladné autá ako detské hračky. S úžasom sme hľadeli do výkopu hlbokého vyše 800 metrov s priemerom 4 kilometre. Dno jamy je viac ako 1 500 metrov nad hladinou mora a horné okraje jamy siahajú až do výšky 2 400 metrov. Je taká hlboká, že najvyššia budova sveta Sears Tower v Chicagu, ktorá má 440 metrov, by siahala iba do polovice výšky tejto bane. Spoločnosť však zamýšľa kopať do hĺbky ešte ďalších 260 metrov, čo by podľa výpočtov trvalo prinajmenšom do roku 2020.
Baňa vyzerá ako obrovský amfiteáter s 15 metrov vysokými terasami, nazývanými lavice, ktoré postupne klesajú do hlbín tejto priepasti. Bolo nám povedané, že túto medenú baňu vidno i z raketoplánu. Toto všetko však malo skromný začiatok pred 130 rokmi, keď mal vrch výšku ešte viac ako 2 400 metrov.
Ťažba vyvolala posmech
Ťažba sa začala prvý raz v roku 1863, keď o to požiadal plukovník Patrick Connor z tábora pechoty Fort Douglas. Bola to však ťažba v malom rozsahu a nebola výnosná. Vlastná baňa Bingham Canyon začala svoju činnosť prvý raz v roku 1906, keď Utahská spoločnosť pre ťažbu medi Daniela Jacklinga a jedna konkurenčná spoločnosť začali ťažiť rudu, ktorá obsahovala iba 2 percentá medi. V jednej oficiálnej brožúrke je uvedené, že „sa stali predmetom posmechu vtedajších baníkov tej oblasti, ktorí si mysleli, že z ťažby rudy s takým nízkym obsahom kovu nemôžu mať nikdy zisk“. Čo by však povedali dnes, keď ruda obsahuje iba 0,6 percenta medi? A pritom „baňa v kaňone Bingham vyprodukovala viac medi ako ktorákoľvek iná baňa v celých dejinách. Odvtedy, ako sa prvý raz začalo s výkopom jamy, bolo odtiaľ vyvezených päť miliárd ton horniny.“
Meď však nie je jediným výsledným produktom — získava sa tiež zlato, striebro a molybdén (kov, ktorý sa používa na dosiahnutie väčšej pevnosti ocele). Za jediný rok sa ako vedľajší produkt získa až 14 000 kg zlata a 110 000 kg striebra. Nie div, že túto baňu nazývajú najbohatšou jamou na zemi.
A ak si kladiete otázku, prečo je meď taká dôležitá, predstavte si, čo by sa stalo, keby meď zmizla zo všetkých elektrických káblov, zo všetkých generátorov, transformátorov a iných zariadení na elektrický prúd. Do tohto zoznamu by sa mohli doplniť chladničky, lietadlá, autá a tak ďalej. Meď je základom pre chod moderného života takisto, ako to bolo i v staroveku. V Biblii sa vyskytuje zmienka o medi 166-krát. — 1. Mojžišova 4:22; 2. Mojžišova 27:1, 2.
Získavanie medi nie je jednoduchý proces
To, čo vidíme v tejto obrovskej jame, je iba začiatok procesu, ktorého výsledkom je cenná meď. V bani sa vŕta, uvoľňuje pomocou trhavín, nakladá a odváža. Ruda potom ide do drvičov priamo v jame, odkiaľ sa rozdrvená ruda transportuje dopravníkovým systémom do huty vzdialenej osem kilometrov na obohacovanie a plavenie. Systémom obohacovania sa zvyšuje obsah medi v rude z 0,6 percenta na 28 percent tak, že sa odstraňujú nepotrebné materiály.
Potom nasleduje taviaci proces, ktorým sa odstraňujú nečistoty, ako je železo a síra, a tak sa získava roztavená meď s čistotou 98 percent. Tá sa odleje do obdĺžnikových foriem nazývaných anódy a nechá sa vychladnúť. Posledným krokom je rafinácia. V brožúrke sa vysvetľuje: „Anódy prechádzajú elektrolýzou, čím sa meď rafinuje na čistotu 99,98 percenta.“ A práve týmto procesom sa získavajú aj vedľajšie produkty, zlato a striebro. Pri tejto transformácii vznikajú z medi veľké katódy, 150-kilogramové medené platne, ktoré sa potom predávajú výrobcom medených, mosadzných a bronzových výrobkov.
To všetko znie celkom jednoducho. Ale v skutočnosti je celý tento proces veľmi komplikovaný a zaberá veľký priestor. Veď na výrobu iba piatich kilogramov medi je potrebná jedna tona rudy. A tak keď najbližšie uvidíte medený drôt alebo medenú panvicu či kotlík, pripomeňte si, že možno pochádza z najväčšej jamy, akú kedy človek vyhĺbil. — Poslané.
[Obrázky na stranách 24, 25]
Hore: Jama vyše 800 metrov hlboká a štyri kilometre široká
Vpravo hore: Huta, ktorej súčasťou je jeden z najvyšších komínov sveta
Vložený obrázok: Medená 150-kilogramová katóda, na ktorej je percentuálne vyznačené, na čo sa meď používa
Vpravo dole: Dieselové nákladné auto, ktoré odvezie až 240 ton rudy
[Prameň ilustrácie]
Foto (hore a na strane 25 hore) s láskavým dovolením Kennecott Utah Copper
[Prameň ilustrácie na strane 23]
Foto s láskavým dovolením Kennecott Utah Copper