Ľudské panovanie zvážené na váhach

6. časť: Čierne košele a hákový kríž

Fašizmus: Diktátorská vláda, ktorá sa vyznačuje štátnym riadením ekonomiky, riadenou spoločnosťou a ideológiou bojového nacionalizmu. Nacizmus: Fašizmus praktizovaný národnosocialistickou nemeckou robotníckou stranou za Hitlera.

SLOVO „fašizmus“ zvyčajne vyvolá predstavu talianskych vojenských jednotiek v čiernych košeliach a nemeckých prepadových oddielov v hnedej uniforme s hákovým krížom. Ale aj iné krajiny majú skúsenosti s fašizmom.

V tridsiatych rokoch získal fašizmus popredné postavenie v Maďarsku, Rumunsku a Japonsku. Počas španielskej občianskej vojny pomohla fašistická podpora Franciscovi Francovi ovládnuť Španielsko, hoci väčšina historikov nehodnotí Francovu diktatúru (1939–75) ako naozaj fašistickú. Argentínska diktatúra ustanovená Juanom D. Perónom (1943–55) však fašistickou bola.

Uctievanie štátu

„Fašizmus“ súvisí s talianskym slovom fascio a poukazuje na staroveký rímsky symbol autority. Po latinsky sa volal fasces a bol to zväzok prútov, z ktorého vyčnievala čepeľ sekery, teda vhodný symbol jednoty ľudu pod najvyššou autoritou štátu.

Hoci niektoré korene fašizmu siahajú až do čias Niccola Machiavelliho, až roku 1919, čiže 450 rokov po jeho narodení, prvýkrát použil toto slovo Benito Mussolini. Machiavelli tvrdil, že politickú korupciu jeho doby by mohol prekonať iba autoritársky vládca, ktorý by používal moc nemilosrdne, ale prezieravo.

Ak má byť fašistická vláda účinná, potrebuje práve takého silného, oportunistického vodcu s osobným šarmom. A je priliehavé, že Mussolini i Hitler boli známi jednoduchým označením „vodca“. — Il Duce a der Führer.

Fašizmus povyšuje štát nad každú inú náboženskú a občiansku autoritu. Francúzsky právnik Jean Bodin zo 16. storočia, anglický filozof Thomas Hobbes zo 17. storočia a nemeckí filozofi 18. a 19. storočia, Johann Gottlieb Fichte, Georg Wilhelm Friedrich Hegel a Heinrich von Treitschke – tí všetci oslavovali štát. Hegel učil, že štát zaujíma najvyššie postavenie a najvyššou povinosťou jednotlivca je byť jeho lojálnym podporovateľom.

V povahe každej vlády je, že uplatňuje autoritu. Ale fašistické štáty sú tak usporiadané, aby ju uplatňovali až do krajnosti a žiadali slepú poslušnosť. Treitschke videl v ľuďoch prakticky iba otrokov štátu, keď povedal: „Nezáleží na tom, čo si myslíš, hlavne, že poslúchaš.“ Typické je, že fašizmus nahradil heslá Francúzskej revolúcie „Voľnosť, rovnosť, bratstvo“ talianskym „Veriť, poslúchať, bojovať“.

Fašizmus oslavuje vojnu

Bojovať? Áno. „Jedine vojna vybičováva všetku ľudskú energiu k najvyššiemu vypätiu a kladie pečať na národy, ktoré majú odvahu ísť jej v ústrety,“ povedal raz Mussolini a dodal: „Vojna je pre muža to, čo materstvo pre ženu.“ Povedal, že trvalý mier je „skľučujúci a je negáciou všetkých základných ľudských cností“. Týmito slovami Mussolini jednoducho odzrkadľoval názory Treitschkeho, ktorý vyhlasoval, že „vojna je nutnosť, a zapudiť ju zo sveta by vraj bolo hlboko nemravné a navyše by znamenalo zakrpatenie mnohých podstatných a vznešených síl ľudskej duše“.

Asi nás na tomto pozadí vojny a diktatúry neprekvapí, že mnohí historici hľadajú začiatok moderného fašizmu u francúzskeho Napoleona I. Na začiatku 19. storočia bol diktátorom, ale rozhodne nebol fašistom. No aj tak fašisti neskôr prebrali mnohé črty jeho politiky, napríklad vytvorenie systému tajnej polície a obratné využívanie propagandy a cenzúry na ovládanie tlače. Aj jeho zámer obnoviť slávu Francúzska je typický pre posadnutosť národnou veľkosťou, ktorou sa stali známi fašistickí vodcovia.

V roku 1922 boli fašisti v Taliansku dosť silní na to, aby dosadili Mussoliniho ako ministerského predsedu, a ten svoje postavenie využil ako odrazový mostík k nastoleniu diktatúry. V otázke miezd, pracovného času a výrobných programov bol priemysel v súkromnom vlastníctve podriadený tvrdej kontrole štátu. Súkromné podnikanie sa podporovalo iba do tej miery, aby to slúžilo štátnym záujmom. Politické strany okrem fašistickej boli postavené mimo zákon. Odbory boli zakázané. Vláda obratne ovládala oznamovacie prostriedky a odporcov umlčovala cenzúrou. Zvláštnu pozornosť venovala ideovej výchove mládeže a osobná sloboda bola značne obmedzená.

Fašizmus po nemecky

„Napriek náhodnej zhode svojich ciest k moci,“ hovorí sa v knihe Fašizmus Od A. Casselsa, „taliansky fašizmus a nemecký nacizmus sa výrazne líšili temperamentom a videním budúcnosti.“

Okrem spomenutých nemeckých filozofov, ktorí slúžili ako predchodcovia fašistického myslenia, pomohli aj ďalší – napríklad nemecký filozof Friedrich Nietzsche – vytvoriť jedinečne nemeckú odrodu fašizmu. Nie že by bol Nietzsche fašistom. Volal však po vládnucej elite, rase nadľudí. Pritom ale nemal na mysli nijakú konkrétnu rasu ani národ, najmä nie Nemcov, ku ktorým neprejavoval zvláštne sympatie. Niektoré jeho myšlienky sa však približovali k tomu, čo národnosocialistickí ideológovia pokladali za ideálne nemecké. Privlastnili si teda tieto myšlienky, kým iné, ktoré sa nezhodovali s nacistickým učením, zavrhli.

Aj nemecký skladateľ Richard Wagner silne ovplyvnil Hitlera. Wagner ako extrémny nacionalista a vlastenec pokladal Nemecko za osudom predurčené zohrať vo svete veľkú úlohu. „Pre Hitlera a nacistických ideológov bol Wagner dokonalým hrdinom,“ hovorí Encyklopédia Tretej ríše. Vysvetľuje: „Skladateľ vystihol veľkosť Nemecka. Podľa Hitlerovho názoru Wagnerova hudba ospravedlňovala nemecký nacionalizmus.“

„Spisovateľ William L. Shirer dodáva: „Neboli to však jeho [Wagnerove] politické spisy, ale jeho veľkolepé opery vytvárajúce živú predstavu sveta nemeckého dávnoveku s jeho hrdinskými bájami, s jeho bojovnými pohanskými bohmi a hrdinami, démonmi a drakmi, s jeho krvnou pomstou a primitívnymi kmeňovými zákonmi, vedomím osudovosti, nádhery, lásky a života a ušľachtilosti smrti, ktoré inšpirovali mýty novodobého Nemecka a dodali mu germánsky Weltanschauung [svetonázor], ktorý Hitler a nacisti s istým oprávnením prijali za vlastný.“

Nietzscheho i Wagnerove myslenie ovplyvňoval gróf Joseph Arthur de Gobineau, francúzsky diplomat a etnológ, ktorý v rokoch 1853–1855 napísal Esej o nerovnosti ľudských rás. Dokazoval, že rasové zloženie rozhoduje o osude civilizácií. Varoval, že riedenie rasového charakteru árijských spoločností by nakoniec spôsobilo ich pád.

Z týchto myšlienok sa vyvinul rasizmus a antisemitizmus príznačný pre fašizmus nemeckého typu. V Taliansku im prikladali menší význam. Dokonca mnohí Taliani považovali antisemitizmus v Taliansku za skutočnosť, že sa Hitler presadzuje v Mussoliniho fašizme. Časom Hitlerov vplyv na politiku talianskeho fašizmu naozaj vzrástol.

V úsilí o národnú veľkosť využíval taliansky a nemecký fašizmus rozdielne zdroje. Spisovateľ A. Cassels vysvetľuje, že „kým Mussolini vyzýval svojich krajanov, aby napodobnili činy starovekých Rimanov, nacistická revolúcia ducha smerovala k povzbudzovaniu Nemcov, aby nielen robili to, čo robili dávnovekí teutónski obri, ale aby tiež boli takými istými kmeňovými hrdinami znovu vtelenými do dvadsiateho storočia.“ Inými slovami, taliansky fašizmus sa snažil obnoviť bývalú slávu tým, že vlastne dotiahne priemyselne zaostalé Taliansko do dvadsiateho storočia. Nemecko sa naopak snažilo obnoviť bývalú slávu návratom do bájnej minulosti.

Čo to umožnilo

Vo väčšine krajín sa fašisti chopili moci po národnej pohrome, hospodárskom bankrote alebo vojenskej porážke. To sa týka Talianska i Nemecka. Hoci stáli v 1. svetovej vojne na opačných stranách, oba štáty vyšli z boja veľmi oslabené. Krajiny trápili národnostné nepokoje, hospodársky rozvrat a vzrast triedneho boja. Nemecko prežívalo nezvládnuteľnú infláciu a nezamestnanosť prudko rástla. Demokratický princíp bol tiež slabý, stále ho ohrozovala vojenská a autoritárska pruská tradícia. Ale všade sa vynáral prízrak obávaného sovietskeho boľševizmu.

Ďalším významným predpokladom vzniku fašizmu bola Darwinova teória evolúcie a prirodzeného výberu. Kolumbijské dejiny sveta hovoria o „novom oživení sociálneho darwinizmu v ideológiách fašistov, tak Mussoliniho ako Hitlera“.

Encyklopédia Tretej ríše s týmto hodnotením súhlasí a vysvetľuje, že sociálny darwinizmus bol „ideológiou stojacou za Hitlerovou politikou genocídy“. V súlade s učením Darwinovej evolúcie „nemeckí ideológovia dokazovali, že namiesto toho, aby moderný štát venoval energiu na ochranu slabých, mal by túto podradnú populáciu zavrhnúť v prospech silných, zdravých živlov“. Dokazovali, že vojna je v zápase o prežitie najschopnejších normálnym javom, že „víťazstvo patrí silným, a slabí musia byť odstránení“.

Vzali si poučenie?

Minula doba talianskych vojenských jednotiek v čiernych košeliach a členov nemeckých prepadových oddielov v hnedej uniforme s hákovým krížom. Ale aj v deväťdesiatych rokoch sa stretávame so stopami fašizmu. Pred dvoma rokmi varoval časopis Newsweek, že prakticky v každom západoeurópskom národe „sily extrémnej pravice opäť dokazujú, že takmer nezaobalený rasizmus a príťažlivosť nacionalistických a autoritárskych hodnôt stále dokáže získať prekvapivú podporu“. Jedným z najdynamickejších takýchto hnutí je istotne Národný front Jean–Marie Le Pena vo Francúzsku s myšlienkami v podstate „rovnakými ako mal národný socializmus“.

Je rozumné vkladať dôveru do neofašistického hnutia? Tvoria korene fašizmu — Darwinova evolúcia, rasizmus, militarizmus a nacionalizmus – zdravý základ, na ktorom by bolo možné založiť dobrú vládu? Alebo pripustíš, že fašizmus bol zvážený na váhach a nájdený nedostatočný tak ako všetky ostatné druhy ľudských vlád?

[Rámček na strane 14]

Fašizmus — má zdravý základ?

Darwinova evolúcia: „Čoraz väčší počet vedcov a najmä evolucionistov... dokazuje, že Darwinova evolučná teória vôbec nie je ozajstná vedecká teória.“ New Scientist, 25. júna 1981, Michael Ruse.

Rasizmus: „Ak existuje priepasť medzi ľudskými rasami a národmi, je psychologická a sociologická, ale nie genetická!“ — Gény a človek, profesor Bentley Glass.

„Ľudské bytosti všetkých rás... pochádzajú z toho istého prvého človeka“ — Dedičnosť a ľudia, vedecký autor Amram Scheinfeld.

Militarizmus: „Vynachádzavosť, námaha a prostriedky vyplytvané na toto... šialenstvo sú skutočne omračujúce. Keby sa už národy neučili vojne, nebolo by nič, čo by ľudstvo nedokázalo.“ — Americký spisovateľ, nositeľ Pulitzerovej ceny, Herman Wouk.

Nacionalizmus: „Nacionalizmus rozdeľuje ľudstvo do vzájomne neznášanlivých skupín. Preto ľudia myslia na prvom mieste ako Američania, Rusi, Číňania, Egypťania alebo Peruánci, a ako ľudské bytosti až na druhom mieste — ak vôbec.“ — Konflikty a spolupráca medzi národmi, Ivo Duchacek.

„Množstvo problémov, ktorým dnes čelíme, je spôsobených alebo vyplýva z falošných postojov – z ktorých niektoré boli prijaté takmer nevedomky. Medzi ne patrí koncepcia úzkoprsého nacionalizmu — ‚či právom alebo neprávom, je to moja vlasť‘.“ — Bývalý generálny tajomník OSN U Thant.

[Obrázky na strane 13]

Staroveké náboženské symboly ako hákový kríž (svastika) a heslo „Boh s nami“ Hitlerovo panstvo nezachránili.

Zväzky prútov so sekerou, Mussoliniho symbol fašizmu, sa vyskytujú na niektorých amerických desaťcentoch.