Nacistické zlo odhalené
V 20. ROKOCH nášho storočia, keď sa Nemecko snažilo spamätať z porážky v prvej svetovej vojne, boli Jehovovi svedkovia zaneprázdnení rozširovaním obrovského množstva biblickej literatúry. Táto literatúra ponúkala nemeckému ľudu nielen útechu a nádej, ale ich aj varovala pred vzrastajúcou mocou militarizmu. Od roku 1919 až do roku 1933 svedkovia rozšírili v priemere osem kníh, brožúr alebo časopisov do každej z 15 miliónov rodín v Nemecku.
Časopisy Zlatý vek a Útecha často vystríhali ľudí pred militaristickými tendenciami v Nemecku. V roku 1929, viac ako tri roky predtým, než sa Hitler dostal k moci, nemecké vydanie časopisu Zlatý vek dôrazne vyhlásilo: „Národný socializmus je... hnutie, ktoré je zapojené... priamo do služieb nepriateľa človeka, Diabla.“
Tesne pred nástupom Hitlera k moci sa Zlatý vek v čísle zo 4. januára 1933 vyjadril: „Hrozivý útes hnutia národného socializmu sa vynára stále viac. Zdá sa neuveriteľné, že politická strana, taká bezvýznamná, pokiaľ ide o pôvod, a taká neortodoxná, pokiaľ ide o metódy, sa mohla v priebehu niekoľkých rokov rozrásť do rozmerov, ktoré zatieňujú štruktúru národnej vlády. Avšak Adolfovi Hitlerovi a jeho národno-socialistickej strane (nacistom) sa takýto výnimočný čin podaril.“
Žiadosť o porozumenie
Dňa 30. januára 1933 bol Hitler vymenovaný za ministerského predsedu Nemecka a o niekoľko mesiacov neskôr, 4. apríla 1933, bola skonfiškovaná kancelária odbočky Jehovových svedkov v Magdeburgu. Tento príkaz bol však 28. apríla 1933 zrušený a majetok vrátený. Čo sa dialo ďalej?
Napriek očividnému nepriateľstvu hitlerovského režimu zorganizovali Jehovovi svedkovia 25. júna 1933 v Berlíne zjazd. Zišlo sa asi 7000 osôb. Svedkovia verejne objasnili svoje zámery týmito slovami: „Naša organizácia nie je v žiadnom zmysle politická. Trváme iba na tom, aby sme mohli vyučovať ľudí Slovo Jehovu Boha, a to bez prekážok.“
Takýmto spôsobom Jehovovi svedkovia vyvinuli úprimné úsilie, aby predniesli svoj prípad. Čo nasledovalo?
Začína sa útok
Neoblomný neutrálny postoj svedkov spolu s ich lojálnosťou Božiemu Kráľovstvu bol pre Hitlerovu vládu neprijateľný. Nacisti nemali v úmysle tolerovať žiadne odopieranie podpory svojej ideológie.
Dňa 28. júna 1933, hneď po skončení zjazdu v Berlíne, nacisti opäť zabavili kanceláriu odbočky v Magdeburgu. Prepadali zhromaždenia svedkov a zatýkali ich. Zakrátko začali svedkov prepúšťať z práce. Svedkovia museli strpieť domové prehliadky, bitie a zatýkanie. Do začiatku roku 1934 nacisti skonfiškovali 65 ton biblickej literatúry a spálili ju pri Magdeburgu.
Rozhodný postoj svedkov
Napriek týmto počiatočným útokom ostali Jehovovi svedkovia pevní a verejne odsudzovali útlak a nespravodlivosť. Strážna veža z 1. novembra 1933 uverejnila článok „Nebojte sa ich“. Bol pripravený hlavne pre nemeckých svedkov a nabádal ich, aby boli pri zväčšujúcom sa tlaku odvážni.
J. F. Rutherford, prezident spoločnosti Watch Tower, poslal 9. februára 1934 Hitlerovi protestný list, v ktorom sa písalo: „Môžete úspešne odporovať ktorýmkoľvek a všetkým ľuďom, nemôžete však úspešne odporovať Jehovovi Bohu... V mene Jehovu Boha a Jeho pomazaného Kráľa, Krista Ježiša, Vás žiadam, aby ste všetkým vedúcim predstaviteľom a úradníkom Vašej vlády nariadili, aby Jehovovým svedkom v Nemecku povolili pokojné zhromažďovanie a neprekážali im v uctievaní Boha.“
Rutherford stanovil ako posledný dátum 24. marec 1934. Povedal, že ak dovtedy nepríde nemeckým svedkom úľava, fakty o ich prenasledovaní budú uverejnené po celom Nemecku a ostatnom svete. Na Rutherfordovu požiadavku nacisti odpovedali tak, že so svedkami zaobchádzali ešte horšie a mnohých z nich poslali do koncentračných táborov, ktoré založili krátko predtým. Tak sa svedkovia stali jednými z prvých väzňov v táboroch.
Svedkovia odhaľujú nacistické zverstvá
Ako Jehovovi svedkovia sľúbili, začali odhaľovať zverstvá páchané v Nemecku. Svedkovia z celej zemegule opakovane posielali protesty Hitlerovej vláde.
Dňa 7. októbra 1934 sa zišli všetky zbory Jehovových svedkov v Nemecku, aby si vypočuli text listu, ktorý bol zaslaný vedúcim predstaviteľom Hitlerovej vlády. Hovorilo sa v ňom: „Medzi Vaším zákonom a Božím zákonom je priamy rozpor... Týmto Vás teda upozorňujeme, že budeme poslúchať Božie prikázania za každú cenu, budeme sa zhromažďovať k štúdiu Božieho Slova a budeme Boha uctievať a slúžiť mu, ako prikázal.“
V ten istý deň sa Jehovovi svedkovia v ďalších 49 krajinách stretli na zvláštnom zjazde a poslali Hitlerovi telegram nasledujúceho znenia: „Vaše zlé zaobchádzanie s Jehovovými svedkami šokuje všetkých dobrých ľudí na zemi a potupuje Božie meno. Prestaňte prenasledovať Jehovových svedkov; ináč Boh zničí Vás aj Vašu národnú stranu.“
Nacisti takmer okamžite odpovedali stupňujúcim sa prenasledovaním. Sám Hitler reval: „Táto háveď bude v Nemecku vyhladená!“ Úmerne so silnejúcim odporom sa zväčšovalo aj odhodlanie svedkov.
V roku 1935 Zlatý vek vyniesol na svetlo metódy mučenia uplatňované nacistickým režimom podobné praktikám inkvizície a jeho špionážny systém. Odhalil aj to, že cieľom organizácie Hitlerova mládež bolo vymazať zo sŕdc nemeckej mládeže vieru v Boha. Nasledujúci rok celoštátna kampaň gestapa vyústila do zatýkania tisícok svedkov. Krátko nato, 12. decembra 1936, odpovedali svedkovia svojou kampaňou, pričom Nemecko zaplavili desiatkami tisícok kópií rezolúcie, v ktorej protestovali proti prenasledovaniu Jehovových svedkov.
Tí svedkovia, ktorí boli ešte stále na slobode, 20. júna roku 1937 rozšírili ďalšie posolstvo, v ktorom sa o ich prenasledovaní uvádzalo nemálo detailov. Uviedli v ňom mená vládnych úradníkov, dátumy a miesta. Gestapo bolo z tohto odhalenia a zo schopnosti svedkov niečo také vykonať šokované.
Svedkovia, poháňaní láskou k blížnemu, varovali ľudí v Nemecku, aby sa nenechali obalamutiť grandióznou víziou veľkolepej tretej ríše, ktorá má vládnuť tisíc rokov. „Musíme povedať pravdu a varovať ich,“ hovorila brožúrka Hľaďte skutočnostiam do tváre, vydaná v roku 1938. „Totalitnú vládu považujeme... za výtvor Satana predkladaný ako náhrada za Božie Kráľovstvo.“ Jehovovi svedkovia sa stali jedným z prvých terčov krutého nacistického zaobchádzania, nahlas však odsudzovali aj zverstvá páchané na Židoch, Poliakoch, postihnutých a iných ľuďoch.
Rezolúcia „Výstraha!“, ktorú Jehovovi svedkovia prijali v roku 1938 na zjazde v Seattle (Washington, USA), hovorila: „Fašisti a nacisti, radikálne politické organizácie, uchvátili moc nad mnohými krajinami v Európe... Všetkých ľudí budú kontrolovať, zbavia ich práv a budú ich nútiť, aby uznali vládu tyranského diktátora, a tak sa úplne obnoví dávna inkvizícia.“
Rutherford pravidelne vysielal do rozhlasu burcujúce prednášky o satanskej podstate nacizmu. Tieto prednášky boli prenášané do celého sveta a boli vytlačené v miliónoch exemplárov na rozširovanie. Dňa 2. októbra 1938 predniesol prejav „Fašizmus, alebo sloboda“, kde Hitlera jednoznačne odhalil.
Rutherford vyhlásil: „V Nemecku sú ľudia vo všeobecnosti mierumilovní. Diabol im do čela dosadil svojho zástupcu Hitlera, choromyseľného, krutého, zákerného a nemilosrdného človeka... Hitler kruto prenasleduje Židov, pretože boli kedysi Jehovovým zmluvným ľudom, niesli Jehovovo meno a preto, že Kristus Ježiš bol Žid.“
Ako zúrivosť nacistov voči Jehovovým svedkom nadobúdala nové rozmery, zostrovali sa aj odsudzujúce vyjadrenia svedkov. Vo vydaní časopisu Útecha z 15. mája 1940 bolo napísané: „Hitler je také dokonalé Diablovo dieťa, že jeho prejavy a rozhodnutia cez neho pretekajú ako cez dobre vybudovaný kanál.“
Hrôzy koncentračných táborov odhalené
Hoci veľká časť verejnosti až do roku 1945 o koncentračných táboroch nevedela, v publikáciách spoločnosti Watch Tower sa v 30. rokoch často objavovali ich detailné opisy. Napríklad časopis Útecha v roku 1937 informoval o experimentoch s otravným plynom v Dachau. Do roku 1940 sa publikácie svedkov zmienili o 20 rôznych táboroch a priniesli správu o otrasných podmienkach v nich.
Prečo Jehovovi svedkovia tak dobre poznali koncentračné tábory? Keď sa v roku 1939 začala druhá svetová vojna, v táboroch a väzniciach už bolo zavretých 6000 svedkov. Nemecký historik Detlef Garbe odhaduje, že svedkovia tvorili v tom čase asi 5 až 10 percent celkovej populácie v táboroch!
Pán Garbe sa na seminári o svedkoch a holokauste vyjadril takto: „Z 25 000 ľudí, ktorí sa na začiatku existencie tretej ríše hlásili k Jehovovým svedkom, asi 10 000 uväznili na rôzne dlhé obdobia. Z nich vyše 2000 poslali do koncentračných táborov. To znamená, že okrem Židov príslušníci SS prenasledovali Jehovových svedkov zo všetkých nábožensky orientovaných skupín najviac.“
V časopise Útecha z júna 1940 sa hovorilo: „Keď Nemecko začalo blitzkrieg, v Poľsku bolo 3 500 000 Židov... a ak sú správy, ktoré sa dostali do uší západného sveta, pravdivé, potom sa zdá, že záhuba Židov je v plnom prúde.“ V roku 1943 sa v časopise Útecha objavila takáto poznámka: „Celé národy, ako Gréci, Poliaci a Srbi, sú systematicky vyhladzované.“ Do roku 1946 Zlatý vek a Útecha identifikovali 60 rôznych väzníc a koncentračných táborov.
Svedkovia ničia sebadôveru nacistov
Hoci sa nacisti pokúšali zastaviť prúd literatúry spoločnosti Watch Tower, jeden vládny úradník z Berlína pripustil: „Je ťažké nájsť tajné miesta v Nemecku, kde sa ešte stále tlačí literatúra bádateľov Biblie; nikto pri sebe nenosí mená ani adresy a nikto nikoho nezradí.“
Napriek horúčkovitému úsiliu, ktoré gestapo vynaložilo, nebolo nikdy schopné chytiť v žiadnom období viac ako polovicu zo všetkých svedkov v Nemecku. Predstavte si to sklamanie pre dôkladne premyslený špionážny systém nacistov — túto malinkú armádu nemohli pochytať a umlčať, ba ani zastaviť prílev literatúry. Literatúra si našla cestu na ulice a dostala sa dokonca aj cez ostnaté ploty koncentračných táborov!
Víťazstvo nad barbarizmom
Nacisti, považovaní za odborníkov v lámaní ľudskej vôle, sa zúfalo snažili prinútiť Jehovových svedkov, aby sa vzdali svojej kresťanskej neutrality, ale biedne zlyhali. V knihe The Theory and Practice of Hell (Peklo v teórii a praxi) sa hovorí: „Keď sa na to pozriete z psychologickej stránky, nemôžete sa ubrániť dojmu, že SS neboli nikdy schopné poradiť si s výzvou, ktorú im Jehovovi svedkovia predložili.“
Skutočne, Jehovovi svedkovia tento boj s podporou Božieho ducha vyhrali. Historička Christine Kingová, rektorka Staffordshirskej univerzity v Anglicku, opísala protivníkov v tomto konflikte takto: „Na jednej strane [nacisti] — v obrovskom počte, mocní a zdanlivo nepremožiteľní. Na druhej strane [svedkovia], veľmi, veľmi maličkí... iba so svojou vierou, s nijakou inou zbraňou... Jehovovi svedkovia položili moc gestapa morálne na lopatky.“
Jehovovi svedkovia boli malou, mierumilovnou enklávou v rámci nacistickej ríše. Napriek tomu viedli a vyhrali boj svojím vlastným spôsobom — boj za právo uctievať svojho Boha, boj, aby mohli milovať svojho blížneho, a boj, aby mohli hovoriť pravdu.
[Rámček na strane 9]
Svedkovia odhalili existenciu táborov
HOCI Osvienčim, Buchenwald, Dachau a Sachsenhausen boli pre väčšinu ľudí až do obdobia po druhej svetovej vojne neznámym pojmom, čitatelia časopisov Zlatý vek a Útecha ich poznali veľmi dobre. Správy Jehovových svedkov, ktoré boli s veľkým rizikom prepašované z táborov a uverejnené v literatúre spoločnosti Watch Tower, odhalili vražedné úmysly tretej ríše.
V roku 1933 priniesol Zlatý vek prvé z mnohých správ o existencii koncentračných táborov v Nemecku. V roku 1938 vydali Jehovovi svedkovia vo francúzskom, nemeckom a poľskom jazyku knihu Križiacka výprava proti kresťanstvu. Táto kniha dôkladne zdokumentovala zlomyseľné nacistické útoky proti svedkom a priniesla i náčrtky koncentračných táborov Sachsenhausen a Esterwegen.
Nositeľ Nobelovej ceny Dr. Thomas Mann napísal: „Čítal som vašu knihu a je to desivá dokumentácia, ktorá zanecháva hlboký dojem. Neviem ani opísať zmiešané pocity hrôzy a hnusu, ktoré napĺňali moje srdce, keď som si čítal správy o ľudskom úpadku a ohavných ukrutnostiach... Ostať mlčať by iba poslúžilo morálnej indiferentnosti sveta... Vydaním tejto knihy ste si splnili svoju povinnosť a vyniesli ste tieto fakty na svetlo.“ — Kurzíva od nás.
[Rámček na strane 10]
Svedkovia boli v táboroch medzi prvými
MADAME Geneviève de Gaulle, neter niekdajšieho francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, bola členkou francúzskeho odboja. Jehovových svedkov stretla krátko po tom, ako ju v roku 1944 zatkli a uväznili v koncentračnom tábore Ravensbrück. Po druhej svetovej vojne madame de Gaulle prednášala po celom Švajčiarsku a často hovorila o rýdzosti a odvahe svedkov. V interview z 20. mája 1994 sa o nich vyjadrila:
„Patrili k prvým deportovaným osobám v tábore. Mnohé už zomreli... Rozoznávali sme ich podľa typického označenia... Mali absolútne zakázané rozprávať o svojej viere alebo vlastniť akékoľvek náboženské knihy, zvlášť Bibliu, ktorá sa považovala za knihu najsilnejšej protištátnej agitácie... Sama viem o jednej z Jehovových svedkýň, a ako som sa dozvedela, boli tam aj ďalšie, ktoré popravili za to, že vlastnili niekoľko strán biblického textu...
To, čo som u svedkov veľmi obdivovala, bola skutočnosť, že mohli kedykoľvek odísť — stačilo, aby podpísali, že sa vzdávajú svojej viery. Napokon tieto ženy, ktoré sa zdali také slabé a vyčerpané, boli silnejšie než príslušníci SS, ktorí mali moc a prostriedky. [Jehovovi svedkovia] mali svoju silu, a tou bola sila ich vôle, ktorú nemohol nikto zničiť.“
[Rámček na strane 11]
Ako sa svedkovia správali v táboroch
SVEDKOVIA sa z lásky k blížnemu — k spoluväzňom v cele, k spoluväzňom v barakoch, k spoluväzňom v tábore — delili nielen o duchovnú potravu, ale aj o akúkoľvek telesnú potravu, ktorú mali k dispozícii.
Jeden Žid, ktorý prežil koncentračný tábor v Buchenwalde, vysvetľuje: „Stretol som tam Bibelforscher. Neustále vydávali svedectvo o svojej viere. Skutočne, nič ich nezastavilo pred tým, aby o svojom Bohu nerozprávali. Ostatným väzňom boli veľkou pomocou. Keď po pogrome 10. novembra 1938 nastal masový prísun Židov do tábora, ,Jehovah‘s schwein‘, ako ich strážcovia nazývali, sa so starými a vyhladovanými Židmi podelili o svoj prídel chleba, pričom sami zostali bez jedla až štyri dni.“
Podobne sa o Jehovových svedkoch vyjadrila aj jedna židovská žena, ktorú uväznili v tábore Lichtenburg: „Boli to odvážni ľudia, ktorí svoj údel trpezlivo znášali. Hoci väzni nežidovského pôvodu mali s nami zakázané hovoriť, tieto ženy tento príkaz nebrali nikdy na vedomie. Modlili sa za nás, akoby sme patrili do ich rodiny, a prosili nás, aby sme sa nevzdávali.“
[Rámček na strane 12]
Predpovedaná snaha o zatajenie holokaustu
VO VYDANÍ časopisu Útecha z 26. septembra 1945 sa spomenulo, že v budúcnosti sa môžu objaviť pokusy upraviť históriu a zaprieť, čo sa stalo. Článok „Bol nacizmus zničený?“ poznamenal:
„Propagandisti si myslia, že ľudia majú krátku pamäť. Ich zámerom je vymazať minulosť, schovať sa za masku dobrodincov a inkriminujúci záznam utajiť.“
Časopis uviedol takéto varovné upozornenie: „Kým Jehova nevybojuje Armagedon, nacizmus bude stále dvíhať svoju ohavnú hlavu.“
[Nákres na strane 11]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Tieto náčrtky koncentračných táborov sa objavili v publikáciách svedkov v roku 1937
[Obrázok na strane 7]
150 pracovníkov kancelárie odbočky Jehovových svedkov v Magdeburgu v roku 1931
[Obrázky na strane 8]
Publikácie Jehovových svedkov odhalili kolaboráciu cirkvi s nacizmom