Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ
Mekɛ boni a maanle maanle ne mɔ babɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo a?
Yɛzuzu nwo wɔ “Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ” mɔɔ rale Ɛzinzalɛ Aranea bie anu kenlensa ye ala la anu kɛ, ɔnrɛhyɛ Gyihova bava “ye nzuzulɛ” awula “mɛne bulu ne” (arane mɔɔ wɔ ewiade la amuala) ahonle nu. Ɛhye kile kɛ bɛbava bɛ tumi nee bɛ anwosesebɛ ne bɛamaa “nane kɔkɔlɛ anwo ɛzulolɛ ne,” mɔɔ yemɔ a le Maamgbole Koyɛlɛ Eku ne la. Eza bɛfɛlɛ nane ɛhye “nane ne ananze ne.” (Yek. 13:14, 15; 17:3, 16, 17) Akee “mɛne bulu ne” nee nane anwo ɛzulolɛ ne mɔɔ bɛmaa ye tumi fofolɛ la baye adalɛ ɛzonlenlɛ mɔɔ wɔ ewiade amuala la avi ɛkɛ. Asoo maanle maanle ne mɔ babɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ”b nolo kolaa na bɛazɛkye adalɛ ɛzonlenlɛ anzɛɛ saa bɛsɛkye adalɛ ɛzonlenlɛ bɛwie a yɛɛ bɛbabɔ ye nolo ɔ?—1 Tɛs. 5:3.
Ye sikalɛ nu, yɛnze mekɛ fɔɔnwo mɔɔ maanle maanle ne mɔ babɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo ne a. Saa yɛze nwolɛ edwɛkɛ ne amuala a, anrɛɛ nwolɛ ɛnrɛhyia kɛ yɛmaa yɛ nye da ɛkɛ na yɛsinza. Noko Gyisɛse dule ye ɛdoavolɛma folɛ fane dɔɔnwo kɛ “bɛhɔ zo bɛzinza.” (Mat. 24:42; 25:13; 26:41) Akee maa yɛnleɛnlea ngapezo mɔɔ Gyihova maanle ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle wɔ ye kɛlata ne mɔɔ ɔhɛlɛle ɔhɔmaanle Tɛsalonaekama ne anu la anu kpalɛ.
Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Mekɛ mɔɔ bɛlɛka kɛ, ‘Anzodwolɛ nee banebɔlɛ!’ la, arɛlevilɛ nu ala ɛzɛkyelɛ bara bɛ nwo zo.” (1 Tɛs. 5:2, 3) Ɛnee bɛta bɛkilehile Pɔɔlo edwɛkɛ ne anu wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu kɛ: Bɛbabɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo kolaa na anwongyelelɛ kpole ne abɔ ɔ bo, na Babelɔn Kpole ne—adalɛ ɛzonlenlɛ kɔsɔɔti ɛzɛkyelɛ a babɔ anwongyelelɛ kpole ne abo a. Eza yɛhanle kɛ saa bɛbɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo a, ɔbamaa yɛanwu kɛ anwongyelelɛ kpole ne ɛlɛba arabɔ ɔ bo.
Noko akee, mɔɔ yɛnleɛnleanle edwɛkɛ ne anu bieko kpalɛ la, ɔzɔho kɛ ndelebɛbo bieko wɔ edwɛkɛ ne anu mɔɔ yɛnrɛhola yɛnrɛbu yɛ nye yɛnrɛgua zo a. Bie a bɛsɛkye adalɛ ɛzonlenlɛ bɛwie a, yɛɛ bɛbabɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo ne a. Duzu ati a ɛhye bahola ayɛ zɔ a? Wɔmɔ suzu kpuya ɛhye mɔ anwo.
Duzu a adalɛ ɛzonlenlɛ yɛ ye wɔ konle konle mɔɔ kɔ zo wɔ maanle maanle ne mɔ anu la anu a? Baebolo ne kilehile nu kɛ: “Ye nuhua [“tuutuunli kpole ne,” Babelɔn Kpole ne] a bɛnwunle . . . bɛdabɛ mɔɔ bɛhunle bɛ wɔ azɛlɛ ye azo la amuala mogya a.” (Yek. 17:1, 5; 18:24) Ɔvi tete, tuutuunli kpole ne ɛgyinla maanle maanle ne mɔ anzi wɔ konle nu yɛɛ ɔta ɔsi menli adua ɔmaa bɛyɛ basabasa. Ɔti adalɛ ɛzonlenlɛ a fa konle nee basabasayɛlɛ ba a, bɛngulo anzodwolɛ nee banebɔlɛ. Ɛhye maa yɛbiza yɛ nwo kɛ: Saa maanle maanle ne mɔ ye Babelɔn Kpole ne fi ɛkɛ ne wie a yɛɛ akee bɛbabɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo ɔ? Ɔbahola yeayɛ zɔ, noko yɛngola yɛnzi ye pi.
Bɛbɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo bɛwie a, duzu bieko a bazi a? Pɔɔlo hanle kɛ: “Arɛlevilɛ nu ala ɛzɛkyelɛ bara bɛ nwo zo.” (1 Tɛs. 5:3) Saa ewiade arane ne mɔ bɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo kolaa na bɛazɛkye adalɛ ɛzonlenlɛ a, ɔkile kɛ mekɛ bagua nu kolaa na bɛazɛkye bɛdabɛ noko. Noko kɛmɔ Pɔɔlo hanle kɛ arane ne mɔ ɛzɛkyelɛ bayɛ “arɛlevilɛ nu” la ati, ɔbahola yeara ye kɛ bɛye adalɛ ɛzonlenlɛ bɛfi ɛkɛ ne bɛwie a, yɛɛ bɛbabɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo a. Na akee bɛ ɛzɛkyelɛ ɛdeɛ ne badoa zolɛ ndɛndɛ mɔɔ bɛnrɛnwu nu a.
Kɛzi Gyihova menli bayɛ bɛ nyɛleɛ wɔ edwɛkɛ ɛhye mɔɔ bɛha bɛdo ɛkɛ la anwo ɛ? Pɔɔlo hanle kɛ: “Mediema, bɛnle awozinli nu, bɛnle kɛ nwule mɔɔ kenle zɔhane barado bɛ arɛlevilɛ nu” a. (1 Tɛs. 5:4) Maa yɛnlea: Saa bɛsɛkye adalɛ ɛzonlenlɛ bɛwie na bɛbɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo a, Gyihova menli banwu kɛ maanle maanle ne mɔ ɛzɛkyelɛ mekɛ ɛdwu bɔkɔɔ. Noko akee, wɔ maanle maanle ne mɔ mɔɔ bɛsuzu kɛ bɛnyia anzodwolɛ la afoa nu, bɛ nye ɛnla kɛ bɛbazɛkye bɛ. Ɔti bɛ ɛzɛkyelɛ ne bara kɛ awule la—ɔbayɛ arɛlevilɛ nu, ɔnrɛbɔ bɛ kɔkɔ.
Debie ko a yɛze ye wienyi kɛ ɔbazi a. Ɔnrɛhyɛ, “mɛne bulu ne” nee nane anwo ɛzulolɛ ne mɔɔ bɛmaa ye tumi kpole la bazɛkye adalɛ ɛzonlenlɛ. Ɛhye a babɔ anwongyelelɛ kpole ne abo a. Eza yɛze kɛ ɔbadwu mekɛ bie la, maanle maanle ne mɔ babɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo. Mekɛ boni a bɛbayɛ ɛhye a? Yɛzuzu mekɛ ngakyile nwiɔ mɔɔ ɛhye bahola azi la anwo. Mɔɔ limoa la: Bɛbabɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo kolaa na bɛazɛkye adalɛ ɛzonlenlɛ. Debie mɔɔ tɔ zo nwiɔ mɔɔ bahola azi la: Saa ewiade arane ne mɔ sɛkye adalɛ ɛzonlenlɛ bɔkɔɔ wie a, yɛɛ akee bɛbabɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo a. Ɔwɔ kɛ yɛkendɛ na yɛnea mɔɔ bazi la. Fane dɔɔnwo ne ala, saa Baebolo ngapezo ɛlɛba nu anzɛɛ bɛba nu a, yɛɛ yɛte ɔ bo bɔkɔɔ a.—Fa toto Dwɔn 12:16 anwo.
Noko kɛkala ɛdeɛ, kɛ ɔkɛyɛ na yɛahɔ zo yɛali nɔhalɛ yɛamaa Nyamenle la a hyia kpalɛ a, na tɛ mekɛ mɔɔ bɛbabɔ “anzodwolɛ nee banebɔlɛ” nolo la ɔ. Ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo ‘yɛsinza na yɛmaa yɛ nye da ɛkɛ’ amaa yɛaziezie yɛ nwo bɔkɔɔ ɔnva nwo kɛzi ninyɛne basisi la.—1 Tɛs. 5:6.
a Nea “Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ” mɔɔ wɔ November 2025 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la.
b Kɛzi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle edwɛkɛ ne la kile kɛ bie a bɛbabɔ nolo ɛhye ko ala, anzɛɛ bɛbabɔ ye fane dɔɔnwo.