Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w26 February m. 26-29
  • Ngakula “Le Agyapadeɛ Mɔɔ Vi Gyihova Ɛkɛ”

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Ngakula “Le Agyapadeɛ Mɔɔ Vi Gyihova Ɛkɛ”
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • NGYEGYELƐ NE
  • DUZU A GYIHOVA KPONDƐ AVI AWOVOLƐ ƐKƐ A?
  • GYIHOVA KPONDƐ KƐ ƆWIE WƆ BOƐ
  • Awovolɛ—Bɛtete Bɛ Mra Bɛmaa Bɛhulo Gyihova
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2019
  • Awovolɛ​—Bɛboa Bɛ Mra Bɛmaa Bɛhulo Gyihova
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2022
  • Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔ Abusua Ne Anye Alie Ɛ?—Foa 2
    Nyia Anyelielɛ Dahuu!—Sukoa Baebolo Ne
  • Tete Ɛ Ra Fi Ye Ngakula Nu
    Mɔɔ Fa Abusua Anyelielɛ Ba La
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
w26 February m. 26-29
Awovolɛ bie ɛdwu bɛ ra raalɛ na bɛ nye ɛlie.

Ngakula “Le Agyapadeɛ Mɔɔ Vi Gyihova Ɛkɛ”

SAA ɛte edwɛkɛkpɔkɛ “agyapadeɛ” a, duzu a ba wɔ adwenle nu a? Bie a mɔɔ ba ɛ ti anu la a le ezukoa, sua anzɛɛ debie bie mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ wɔ busuanli bie vale gyakyile wɔ la. Kɛzi agyapadeɛ ne de biala la, ɛbanlea ye boɛ ɔluakɛ ɔsonle bolɛ ɔmaa wɔ.

Baebolo ne fɛlɛ ngakula “agyapadeɛ mɔɔ vi Gyihova ɛkɛ.” (Edw. 127:3) Nɔhalɛ nu, Kilisiene awovolɛ bu bɛ mra kɛ bɛle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ mɔɔ vi yɛ anwuma Selɛ ne ɛkɛ a. Bɛkpondɛ kɛ bɛyɛ biala mɔɔ bɛbahola la bɛmaa bɛ mra asa ka ninyɛne mɔɔ bɛhyia nwo amaa bɛadɛnla ngoane nu, bɛanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ, bɛ nye alie na bɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la.

Noko mɔɔ yɛ alɔbɔlɛ la a le kɛ ɛnɛ, awovolɛ dɔɔnwo ɛmbu ngakula kɛ bɛle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ a. (Aye. 49:15; 2 Tim. 3:​1-3) Bie mɔ noko kulo kɛ bɛfi bɛ ahonle nu bɛnea bɛ mra ne mɔ noko bɛngola bɛnyɛ zɔ ɔlua ngyegyelɛ bie mɔ ati. Ngyegyelɛ ɛhye mɔ bie a le boni? Duzu a Gyihova kpondɛ avi awovolɛ ɛkɛ a? Na kɛ ɔkɛyɛ na Kilisiene awovolɛ ahola atete bɛ mra boɛ ɛ?

NGYEGYELƐ NE

  • Mɔɔ bɛ mbusuafoɔ nee awie mɔ gyɛne kpondɛ kɛ bɛyɛ la. Wɔ ewiade ɛleka bie mɔ, menli bu awovolɛ mɔɔ bɛwo dɔɔnwo la. Ɔlua ɛhye ati, agyalɛma bie mɔ mbusuafoɔ anzɛɛ menli mɔɔ wɔ ɛleka mɔɔ bɛde la tinlitinli bɛ kɛ bɛwo dɔɔnwo—mɔɔ bie a bɛdabɛ mumua ne bɛnrɛhola bɛ nea la.

  • Kenle bie nwo adwenleadwenle. Wɔ ewiade ɛleka bie mɔ, aleɛ kpalɛ mɔɔ bɛnnyia bɛnli, ewule ngakyile yɛɛ dɔketa anzɛɛ asopiti dɔɔnwo mɔɔ ɛnle ɛkɛ la ati ɔmaa mbɔdɔma ta wu. Ɛhye ati, agyalɛma bie mɔ wo dɔɔnwo mɔɔ bɛ adwenle a le kɛ bie wu a bie badɛnla aze. Agyalɛma bie mɔ noko kpa kɛ bɛbawo dɔɔnwo amaa bɛyɛ mrelera a bɛ mra ne mɔ anlea bɛ. Ɛhye ta si wɔ maanle mɔɔ arane ne ɛtɛyɛle ngyehyɛleɛ biala mɔɔ bɛfa bɛnea mrelera la anu.

  • Awolɛ nwo ngyehyɛleɛ. Wɔ maanle bie mɔ anu, bɛnlɛ nyile mɔɔ boa agyalɛma ne amaa bɛannrenzɛ anzɛɛ amaa bɛahwehwe bɛ awolɛ nu la dɔɔnwo. Bie mɔ nyia nyile ne mɔ bie ɛdeɛ, noko kɛmɔ nyile ne mɔ ɛnle kpalɛ la ati, bɛsulo kɛ ɔbagyegye bɛ. Yɛɛ kɛmɔ nyile ɛhye mɔ bolɛ yɛ se la ati bie mɔ ɛngola ye tɔ.a

DUZU A GYIHOVA KPONDƐ AVI AWOVOLƐ ƐKƐ A?

Abusua bie ɛlɛdielie bɛ nye wɔ paake zo. Bɛ papa ɛlɛtie edwɛkɛ mɔɔ bɛ ra raalɛ ne ɛlɛka la kpalɛ yɛɛ bɛ mame nee bɛ ra nrenyia ekyi ne ɛlɛbɔ bɔlo.

Nyia mekɛ maa ɛ mra ne mɔ anu ko biala

Bɛva mɔɔ bɛ mra hyia nwo la bɛmaa bɛ. Gyihova kulo kɛ awovolɛ yɛ gyima ɛsesebɛ amaa bɛahola bɛamaa bɛ mra asa aha aleɛ, adɛladeɛ nee dabelɛ kɔkpula kɛ bɛbanyi la. Eza Gyihova anye la kɛ awovolɛ bahilehile bɛ mra. Ɔti Kilisiene awovolɛ ɛnva bɛ mra ɛngɔ boarding school (sukulu mɔɔ bɛda ɛkɛ). Emomu bɛ nee bɛ mra tɛnla amaa saa bɛlɛnyi a bɛahola bɛahɔ sukulu mɔɔ fɛta la na bɛamaa bɛ nye ahɔ bɛ nwo, na ɛhye bamaa bɛade nganeɛ kɛ bɛlɛ banebɔlɛ yɛɛ bɛkulo bɛ. Noko akee, Gyihova ɛmkpondɛ kɛ awovolɛ yɛ sukoavolɛma kolaa na bɛahola bɛnlea bɛ mra. Gyihova kpale awovolɛ mɔɔ bɔ mɔdenle noko ɛnee bɛnlɛ ezukoa la ɔmaanle bɛtetele ye kulovolɛ Ralɛ ne.—Mat. 13:​55, 56; Luku 2:24.

Baebolo ngyinlazo: “Nɔhalɛ nu, saa awie ɛnnea ɔdaye ye menli, titili ye sua nu amra a, ɛnee yekpo diedi ne na ɔle ɛtanevolɛ ɔtɛla sonla mɔɔ ɛnlɛ diedi la.”—1 Tim. 5:8.

Gyihova ze kɛ saa awovolɛ ne mɔ ɛlɛyɛ mgbanyinli a bie a bɛbahyia moalɛ. Nɔhalɛ nu, adenle ko mɔɔ ngakula bɛahola alua zo ali bɛ awovolɛ eni la a le kɛ saa bɛ awovolɛ ɛlɛyɛ mrelera a, bɛbava mɔɔ bɛhyia nwo la bɛamaa bɛ. (Ɛzɛ. 20:12; 1 Tim. 5:4) Noko akee, saa awovolɛ dimoa dwenle kɛzi bɛbanlea bɛ mra na tɛ kɛzi bɛ mra ne mɔ banlea bɛ la anwo a, ɔmaa Gyihova anye die kpalɛ.—2 Kɔl. 12:14.

Kilehile ɛ mra Gyihova anwo debie. Eza ɔle Kilisiene awovolɛ ɛzonlelilɛ kɛ bɛbatete bɛ mra bɛamaa bɛahulo Gyihova na bɛazonle ye. Gyihova bu ɛhye kɛ yemɔ a le debie mɔɔ nwolɛ hyia kpalɛ wɔ ngakula ne mɔ ɛtetelɛ nu a.—Dit. 6:​6, 7.

Baebolo ngyinlazo: “Bɛhɔ zo bɛva Gyihova folɛdulɛ nee ye ngilehilelɛ bɛtete bɛ” mra.—Ɛfɛ. 6:4.

GYIHOVA KPONDƐ KƐ ƆWIE WƆ BOƐ

Agyalɛma bie ɛlɛdi adwelie wɔ bɛ sua nu. Bɛbuke Baebolo nu bɛto ɛkponle ne mɔɔ gyi bɛ nyunlu ɛkɛ la azo.

Bɛlimoa bɛzuzu ngakula dodo mɔɔ bɛkulo kɛ bɛwo bɛ la anwo

Bɛziezie bɛ nwo bɛmaa kenle bie. Saa bɛlɛdwenle nwo kɛ bɛbawo a, bɛzuzu tɛnlabelɛ mɔɔ bɛwɔ nu la anwo kpalɛ. Kɛ neazo la, asoo bɛlɛ ezukoa mɔɔ bɛbava bɛadɔ aleɛ nee adɛladeɛ bɛamaa ngakula dɔɔnwo na bɔbɔ bɛava bie bɛnlea bɛ sukulu ɔ? Saa bɛnlɛ bie a, ɛ nee ɛ hu anzɛɛ ɛ ye ɛzuzu nwo saa bɛbade ngakula dodo mɔɔ bɛbawo bɛ la azo a, amaa bɛahola bɛava moalɛ mɔɔ bɛ nuhua ko biala hyia la bɛamaa ye kɛ mɔɔ Gyihova kpondɛ la. Nɔhalɛ nu, Gyihova te ɔ bo kɛ tɛ debie biala a yɛbahola yɛayɛ nwolɛ ngyehyɛleɛ. (Nol. 9:11) Noko Gyihova bayila mɔdenle mɔɔ bɛlɛbɔ kɛ ɛbayɛ awovolɛ kpalɛ la azo.

Baebolo ngyinlazo: “Sonla mɔɔ bɔ mɔdenle yɛ gyima la ngyehyɛleɛ bawie boɛ, noko bɛdabɛ mɔɔ bɛpele bɛ nwo bɛyɛ debie la kɔsɔɔti bali ehyia.”—Mrɛ. 21:5.

“Bɛ nuhua boni a kpondɛ kɛ ɔsi tawa a ɔnlimoa ɔndɛnla aze ɔnsese ye bolɛ ɔnnea kɛ saa ɔlɛ dɔɔnwo mɔɔ ɔbava yeawie la a?”—Luku 14:28.

Bɛva Gyihova bɛlimoa wɔ bɛ abusua ne anu. Bɛmaa Gyihova ɛzonlenlɛ ɛyɛ debie mɔɔ anwo hyia bɛ kpalɛ wɔ bɛ abusua ne anu a. Saa bɛlɛ ngakula a, bɛbɔ kpɔkɛ kɛ bɛbahilehile bɛ nuhua biala bɛamaa yeahulo Gyihova. Bɛboa bɛ bɛmaa bɛyɛ koonwu wɔ debiezukoalɛ bo amaa bɛade mɔɔ bɛlɛsukoa la abo. Bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbayɛ bɛ Abusua Ɛzonlenlɛ ne dapɛne biala. Bɛtete bɛ mra ne mɔ bɛmaa bɛyɛ ɛzonlenlɛ gyima ne bie. Bɛmmafa bɛ ɛzonlelilɛ ɛhye bɛmaa bɛ mra mgbanyinli anzɛɛ bɛ mbusuafoɔ gyɛne. Ɔhyia mekɛ nee mɔdenlebɔlɛ na bɛahola bɛatete bɛ mra bɛamaa bɛahulo Gyihova ɛdeɛ, noko bɛbanyia nwolɛ ahatualɛ kpole.

Baebolo ngyinlazo: “Debie biala ɛnyɛ me anyelielɛ ɛndɛla ɛhye: kɛ mekɛde kɛ me mra ne mɔ kɔ zo dua nɔhalɛ ne anu.”—3 Dwɔn 4.b

Bɛva bɛ nwo bɛdo Gyihova anwo zo. Saa ɔwɔ bɛ adwenle nu kɛ bɛbawo anzɛɛ bɛwo a, bɛnwu ye kɛ Gyihova ngyinlazo ne mɔ kpogya tɛla sonla mɛla anzɛɛ amaamuo.

Nvoninli ngakyile: 1. Awovolɛ bie nee bɛ ra de ɛleka ko wɔ debiezukoalɛ bo. Bɛ ra ne ɛmaa ɔ sa zo kɛ ɔmaa mualɛ. 2. Abusua bie ɛlɛbɔ nu ahɔ daselɛlilɛ. Bɛ papa nee bɛ ra raalɛ ne lua yɛɛ bɛ mame nee bɛ mra ngakula nwiɔ ne noko lua.

Ɔhyia mekɛ nee mɔdenlebɔlɛ na bɛahola bɛaboa bɛ mra ne mɔ wɔ sunsum nu

Saa bɛsi kpɔkɛ kɛ bɛnrɛwo dɔɔnwo a, bɛnyia anwodozo kɛ Gyihova banlea bɛ wɔ bɛ mrelera nu. Ɔnva nwo mɔɔ awie mɔ ka la, bɛmmanyia adwenle kɛ bɛwo amaa bɛ mra ne mɔ ayɛ kɛ asɛɛ bɛ “pɛnhyɛne nwo ngyehyɛleɛ.” Bɛmmamaa bɛ ahonle tu kɛ bie a bɛyɛ mrelera a bɛnrɛnyia awie ɛnrɛnlea bɛ. Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbanlea bɛ, na ɔdi ye ɛwɔkɛ zo dahuu.—Dwɔh. 23:14.

Baebolo ngyinlazo: “Fi wɔ ahonle muala anu fa ɛ nwo to Gyihova anwo zo, na mmafa ɛ nwo ɛto wɔ ndelebɛbo zo. Nwu ye wɔ wɔ ndenle kɔsɔɔti anu, na ɔbamaa wɔ ndenle adenrɛ fɔɔnwo.”—Mrɛ. 3:​5, 6.

“Ɛnee mele kakula, na kɛkala meyɛ kpanyinli; na metɛnwunle tenlenenli mɔɔ bɛkpo ye, anzɛɛ ɔ mra kɛ bɛlɛsɛlɛzɛlɛ aleɛ.”—Edw. 37:25.

“Yemɔti, bɛhɔ zo bɛlimoa bɛkpondɛ Belemgbunlililɛ ne nee Nyamenle tenleneyɛlɛ ne, na ɔbava ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ ɛha la amuala yeaboka nwo yeamaa bɛ.”—Mat. 6:33.

Ngakula le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ bɛsonle bolɛ mɔɔ Gyihova ɛva bɛ ɛmaa awovolɛ a. Saa awovolɛ kola nea bɛ mra kɛ mɔɔ Gyihova kulo la a, nea kɛzi ɔbamaa ɔ nye alie a! Bɛfi ɛlɔlɛ nu bɛfa ninyɛne mɔɔ bɛ mra ne mɔ hyia la bɛmaa bɛ, bɛnea kɛ bɛ mra ne mɔ anye balie na bɛahulo Gyihova; bɛsuzu ngakula dodo mɔɔ bɛbawo bɛ la anwo; yɛɛ bɛbu mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ bɛyɛ la kɛ nwolɛ hyia tɛla amaamuo mɔɔ wɔ ɛleka mɔɔ bɛde la. Saa awovolɛ yɛ ye zɔ a, bɛmaa ɔda ali kɛ bɛ mra ne mɔ le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ sonle bolɛ—“agyapadeɛ mɔɔ vi Gyihova ɛkɛ.”

Bɛtɛnunle Bɛ Nwo

Selɛ bie nee ɔ ye yɛɛ bɛ mra ngakula nwiɔ ɛlɛyɛ abusua ɛzonlenlɛ.

Saa awovolɛ kpa kɛ bɛnrɛwo dɔɔnwo a, asoo ɔmaa bɛ nwo kyele bɛ? Kpuya mɔɔ awovolɛ mɔɔ bɛde ɛleka dɔɔnwo mɔɔ bɛdi ehyia la dwenle nwolɛ la ɛne. Tie mɔɔ mbusua tile bie mɔ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ mɔɔ bɛde maanle zɛhae mɔ bie anu la ɛha ye wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo la.

Awie mɔ tinlitinlinle bɛ kɛ bɛwo dɔɔnwo ɔ?

“Ɛhɛe, mediema mɔɔ wɔ asafo ne anu la bie mɔ bɔbɔ hanle bie. Agyalɛma bie hanle hilele yɛ kɛ, ‘Duzu ati a bɛwole kakula nrenyia kokye a? Africa ɛke ɛdeɛ, saa ɛwo kokye a, ɔle kɛ asɛɛ wɔanwo bie fee la. Saa ɛwo nwiɔ a, ɔle kɛ asɛɛ wɔwo kokye ala la.’ Mɔɔ yɛwole yɛ ra mɔɔ tɔ zo nwiɔ la, yemɔ le raalɛ, noko ɛnee eza kɛ bɛgyi yɛ nwo zo ala ɛne.”—Jeremias

Kɛmɔ bɛanwo dɔɔnwo la ati ɔmaa bɛ nwo kyele bɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu ɔ?

“Kyɛkyɛ. Yɛ nwo ɛngyele yɛ fee. Kɛmɔ yɛkpale kɛ yɛnrɛwo dɔɔnwo la ati, me nee me ye holale vale debie biala mɔɔ awie biala mɔɔ wɔ abusua ne anu la hyia nwo la yɛmaanle ye, na mɔɔ tɛla biala la, ɔmaanle yɛnyianle Gyihova anu diedi kpole. Wɔ me ngakula nu, ɛnee yɛ nwo zonle a yɛwɔ abusua ne anu a, na menwunle kɛzi ɛnee ɔyɛ se ɔmaa yɛ papa nee yɛ mame kɛ bɛbanyia ninyɛne mɔɔ yɛhyia nwo la bɛamaa yɛ na eza bɛado yɛ sukulu la.”—Jeremias

Kɛzi bɛ mra ne mɔ nwu kpɔkɛ mɔɔ bɛzile la ɛ?

“Ɔmaa bɛ anwosesebɛ ɔluakɛ bɛ nwo angyele bɛ kɛ ngakula gyɛne mɔɔ bɛ awovolɛ wole dɔɔnwo la.”—Filipe

“Mɔɔ yɛ mra ne mɔ ɛlɛnyi la, bɛ nye liele ɔluakɛ bɛdele nganeɛ kɛ yɛbɔle bɛ nwo bane yɛɛ yɛkulo bɛ. Ɛnee yɛta yɛfa mediema mɔɔ bɛnyi sunsum nu la agɔnwolɛ na bɛmaanle yɛ anwosesebɛ kɛ yɛva sunsum nu bodane ngakyile yɛzie yɛ nye zo. Ɛnɛ, yɛnwu kɛ yɛ mra ne mɔ ɛlɛsukoa bɛ neazo kpalɛ ne.”—Carlos

Ngakula dɔɔnwo mɔɔ bɛanwo la ɛboa bɛ ɔ?

“Kɛmɔ yɛanwo dɔɔnwo la ati, ɔmaanle yɛholale yɛnleanle yɛ abusua ne kpalɛ. Kɛyɛ ɛvolɛ nsa mɔɔ ɛze ɛhɔ la, gyima bie mɔɔ ɛnee meyɛ mɔɔ bɛtua me kakɛ kpalɛ la vile me sa. Kɛmɔ yɛ abusua ne le ekyi yɛɛ ɛnee yɛngyia ninyɛne dɔɔnwo na yɛahola yɛanlea yɛ nwo la ati, yeammaa tɛnlabelɛ ɛhye mɔɔ hakyile la anyɛ ngyegyelɛ dɔɔnwo.”—Jeremias

“Kpɔkɛ ɛhye mɔɔ yɛzile la maanle yɛholale yɛnleanle yɛ mra ne mɔ kpalɛ na eza yɛboale bɛ wɔ sunsum nu. Eza yɛhola yɛhɔbɔ edwɛkpa ne nolo wɔ ɛleka mɔɔ bɛhyia moalɛ kpole la. Ɔnyɛ se kɛ yɛbava mɔɔ kakula ko biala hyia nwo la yɛamaa ye. Yɛ mra ne mɔ amuala ɛlɛsonle Gyihova yɛɛ bɛva sunsum nu bodane bɛzie bɛ nye zo.”—Lenadi

Duzu edwɛkɛ a ɛkulo kɛ ɛka ɛkile awovolɛ a?

“Menwu nɔhalɛ mɔɔ wɔ edwɛkɛ mɔɔ wɔ Edwɛne 34:10b anu la, ɔse: ‘Bɛdabɛ mɔɔ bɛkpondɛ Gyihova la ɛnrɛhyia debie kpalɛ biala anwo.’ Gyihova fa debie biala mɔɔ me nee me abusua ne hyia nwo la maa yɛ.”—Rafael

a Agyalɛma ne a bazi ngakula dodo mɔɔ bɛbawo, mekɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛwo nee ayile mɔɔ bɛnva bɛnye bɛ ko noko ɔsi ɛnrenzɛlɛ adenle la anwo kpɔkɛ a. Ɔnle kɛ awie biala bua bɛ ndɛne wɔ kpɔkɛ mɔɔ bɛbazi la anwo. (Wlo. 14:​4, 10-13) Eza saa Kilisienema mɔɔ bɛgya la ɛlɛsisi kpɔkɛ ɛhye mɔ a, ɔwɔ kɛ bɛkakye folɛdulɛ mɔɔ wɔ 1 Kɔlentema 7:​3-5 la.

b Mralɛ mɔɔ bɛha bɛ nwo edwɛkɛ wɔ Baebolo ngyɛnu ɛhye anu la kile Kilisiene ɛdoavolɛma ɛdeɛ, noko awovolɛ te nganeɛ ko ne ala mɔɔ Dwɔn dele la bie wɔ bɛ mra ne mɔ anwo.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie