TILE KO
Nyamenle A Le Nwane?
1, 2. Kpuya boni mɔ a menli ta biza a?
NGAKULA biza edwɛkɛ dɔɔnwo. Bie a ɛbahilehile edwɛkɛ bie anu wɔahile bɛ, noko ɔyɛ a bɛbiza wɔ kɛ, ‘Duzu ati ɔ?’ Saa ɛlɛye ɔ nloa bɔbɔ a, bie a bɛbabiza wɔ kɛ, ‘Na duzu ati ɔ?’
2 Mgbanyinli nee ngakula kɔsɔɔti biza edwɛkɛ. Bie a yɛbabiza aleɛ mɔɔ yɛkulo kɛ yɛdi anzɛɛ tɛladeɛ mɔɔ yɛbawula anzɛɛ debie mɔɔ yɛbadɔ la anwo edwɛkɛ. Anzɛɛ bie a yɛbiza yɛ ɛbɛlabɔlɛ nee kenle bie nwo edwɛkɛ. Noko saa yɛannyia kpuya ɛhye mɔ anwo mualɛ kpalɛ a, bie a yɛbaye yɛ adwenle yeavi zolɛ.
3. Duzu ati a menli dɔɔnwo dwenle kɛ bɛnrɛhola bɛnrɛnyia kpuya mɔɔ hyia bɛ kpalɛ la anwo mualɛ ɛ?
3 Asoo Baebolo ne bua edwɛkɛ mɔɔ hyia mɔɔ yɛbiza la ɔ? Bie mɔ adwenle yɛ bɛ zɔ, noko bɛte nganeɛ kɛ ɔyɛ se kɛ bɛbade Baebolo ne anu edwɛkɛ ne abo. Bie a bɛdwenle kɛ kilehilevolɛma anzɛɛ ɛsɔfoma a ze mualɛ ne a. Eza ɔyɛ bie mɔ noko nyiane kɛ awie mɔ banwu kɛ bɛnze mualɛ ne la. Na ɛdawɔ noko ɛ?
4, 5. Kpuya mɔɔ hyia la boni mɔ a ɛkpondɛ kɛ ɛbiza a? Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ ɛkɔ zo ɛkpondɛ nwolɛ mualɛ ɛ?
4 Bie a ɛkpondɛ kɛ ɛnyia kpuya mɔɔ le kɛ ɛhye mɔ la anwo mualɛ: Duzu ati a mede aze a? Saa mewu a, mebahɔ ni? Kɛzi Nyamenle de ɛ? Gyisɛse, Kilehilevolɛ mɔɔ ɛlie duma la hanle kɛ: “Bɛhɔ zo bɛbiza, na bɛ sa baha ye; bɛhɔ zo bɛkpondɛ, na bɛbanwu ye; bɛhɔ zo bɛbɔ nu, na bɛbabuke bɛ.” (Mateyu 7:7) Mmamaa ɛ sa nu to kɔkpula kɛ ɛbanyia mualɛ mɔɔ tɔ ɛzonlɛ nu la.
5 Saa “ɛkɔ zo ɛkpondɛ” mualɛ ne a, ɛbanwu ye wɔ Baebolo ne anu. (Mrɛlɛbulɛ 2:1-5) Ɔnyɛ se kɛ ɛbade ɔ bo. Mɔɔ ɛbanwu ye la bamaa ɛ nye alie kɛkala na wɔanyia kenle bie anyelazo kpalɛ. Maa yɛha kpuya ko mɔɔ gyegye menli dɔɔnwo la anwo edwɛkɛ.
ASOO NYAMENLE DWENLE YƐ NWO ANZƐƐ Ɔ TI YƐ SE?
6. Duzu ati a menli bie mɔ dwenle kɛ Nyamenle ɛndwenle bɛ amaneɛnwunlɛ nwo ɛ?
6 Menli dɔɔnwo dwenle kɛ Nyamenle ɛndwenle yɛ nwo. Bɛsuzu kɛ saa Nyamenle dwenle yɛ nwo a, anrɛɛ ewiade ye ɛnle zɛhae. Kɛkala konle, ɛkpɔlɛ nee ninyɛndane a ɛlɛkɔ zo a. Menli nwo to bɛ, bɛnwu amaneɛ na bɛwu. Bie mɔ ka kɛ, ‘Saa Nyamenle dwenle yɛ nwo a, kɛmɔti a ɔnzi amaneɛnwunlɛ ɛhye mɔ amuala adenle ɛ?’
7. (a) Kɛzi ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ɛmaa menli ɛnyia adwenle kɛ Nyamenle ati yɛ se ɛ? (b) Duzu ati a yɛbahola yɛalie yɛali kɛ tɛ Nyamenle a maa ninyɛndane sisi ɛ?
7 Ɔyɛ a ɛzonlenlɛ nu mgbanyima maa menli die di kɛ Nyamenle ati yɛ se. Saa esiane bie si a, bɛse ɔle Nyamenle ngyehyɛleɛ na ɔkpondɛ kɛ ɔba ye zɔ. Saa bɛka ye zɔ a, ɛnee bɛlɛkile kɛ ɔvi Nyamenle. Noko Baebolo ne kilehile kɛ, tɛ Nyamenle a maa edwɛkɛ ɛtane to yɛ a. Gyemise 1:13 se Nyamenle ɛnva ninyɛndane ɛnzɔ awie biala ɛnnea. Ɔka kɛ: “Saa awie kɔ sɔnea nu a, ɔmmaka kɛ: ‘Nyamenle ɛlɛsɔ me anlea.’ Ɔluakɛ bɛngola bɛnva ninyɛndane bɛnzɔ Nyamenle bɛnnea, yɛɛ ɔdaye noko ɔnzɔ awie biala ɔnnea.” Ɛhye kile kɛ, ɔnva nwo kɛ Nyamenle ɛtɛsile ninyɛndane adenle kɛ bɛmmasisi la, tɛ ɔdaye a ɔmaa bɛsisi a. (Kenga Dwobu 34:10-12.) Maa yɛnlea neazo bie.
8, 9. Duzu ati a ɔnle kpalɛ kɛ yɛbado Nyamenle ɛzonle wɔ yɛ ngyegyelɛ ne mɔ anwo ɛ? Maa neazo.
8 Fa kpavolɛ bie mɔɔ nee ye awovolɛ de la kɛ neazo. Ye papa kulo ye edwɛkɛ kpalɛ yɛɛ yehile ye kɛzi bɛsi kpɔkɛ kpalɛ la. Akee kpavolɛ ne te ye papa anwo atua na ɔfi sua nu. Ɔyɛ ninyɛndane na edwɛkɛ to ye. Kɛmɔ ye papa anzi ye adenle kɛ ɔmmakɔ la ati, asoo ɛbaha kɛ ɔdaye a ɔmaanle edwɛkɛ dole ɔ ra ne ɔ? Kyɛkyɛ! (Luku 15:11-13) Kɛ mɔɔ selɛ ne yɛle la, Nyamenle noko anzi alesama adenle wɔ mekɛ mɔɔ bɛkpale kɛ bɛbade atua na bɛayɛ ɛtane la. Yemɔti saa edwɛkɛ ɛtane bie si a, ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ tɛ Nyamenle a maanle ɔzile a. Ɔnle kpalɛ kɛ yɛbado Nyamenle ɛzonle wɔ nwolɛ.
9 Adwenle kpalɛ bie ati a Nyamenle ɛtɛsile ninyɛndane nwo adenle kɛkala a. Ɛbanwu mɔɔ Baebolo ne ka ye wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo la wɔ Tile 11 ne anu. Noko ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ Nyamenle kulo yɛ na ɔnli yɛ ngyegyelɛ ne mɔ anwo ɛzonle fee. Nɔhalɛ nu, ɔ ngomekye a ɔbahola yeali yɛ ngyegyelɛ ne mɔ anwo gyima a.—Ayezaya 33:2.
10. Duzu ati a yɛdie yɛdi kɛ Nyamenle bayɛ debie biala mɔɔ ɛtanevolɛma ɛzɛkye ye la boɛ a?
10 Nyamenle le nwuanzanwuanza. (Ayezaya 6:3) Debie biala mɔɔ ɔyɛ la anwo te yɛɛ ɔle kpalɛ. Yemɔti yɛbahola yɛava yɛ nwo yɛado ɔ nwo zo. Alesama ɛnle zɔ. Ɔyɛ a bɛyɛ ninyɛndane. Na tumivolɛ mɔɔ di nɔhalɛ kpalɛ bɔbɔ la ɛnlɛ tumi mɔɔ ɔbava yeayɛ ninyɛne kɔsɔɔti mɔɔ ɛtanevolɛma ɛzɛkye bɛ la boɛ a. Nyamenle lɛ tumi kpole tɛla awie biala. Ɔbahola yeayɛ debie biala mɔɔ ɛtanevolɛma ɛzɛkye ye la boɛ yɛɛ ɔbayɛ noko. Ɔbaye ɛtane kɔsɔɔti yeavi ɛkɛ ne bɔkɔɔ.—Kenga Edwɛne 37:9-11.
SAA MENLI ƐLƐNWU AMANEƐ A KƐZI ƆKA NYAMENLE Ɛ?
11. Saa Nyamenle nwu kɛ ɛlɛnwu amaneɛ a, kɛzi ɔka ye ɛ?
11 Saa Nyamenle nwu mɔɔ ɛlɛsisi wɔ ewiade ye anu nee wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la a, kɛzi ɔka ye ɛ? Baebolo ne kilehile kɛ Nyamenle “kulo pɛlepɛlelilɛ.” (Edwɛne 37:28) Ɔti ɔkulo mɔɔ le kpalɛ la na ɔngulo ɛtanelilɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo la. Saa menli ɛlɛnwu amaneɛ a, ɔyɛ ye nyane kpole. Baebolo ne ka kɛ, mɔɔ amumuyɛyɛlɛ yɛle kpole wɔ ewiade ye wɔ tete ne la, “ɔlile nyane wɔ ye ahonle nu.” (Gyɛnɛsese 6:5, 6) Nyamenle ɛtɛkakyile. (Malakae 3:6) Baebolo ne ka kɛ Nyamenle dwenle ɛ nwo kpalɛ.—Kenga 1 Pita 5:7.
Baebolo ne kilehile kɛ Gyihova a le anwuma nee aze Bɔvolɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ a
12, 13. (a) Duzu ati a yɛkulo awie mɔ na yɛdwenle bɛ nwo ɛ, na kɛzi amaneɛnwunlɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔ ewiade ye anu la ka yɛ ɛ? (b) Duzu ati a yɛbahola yɛalie yɛali kɛ Nyamenle baye amaneɛnwunlɛ nee nzisi kɔsɔɔti avi ɛkɛ a?
12 Baebolo ne eza ka kɛ Nyamenle bɔle yɛ kɛ ye ɛsaso. (Gyɛnɛsese 1:26) Ɛhye kile kɛ Nyamenle vale subane kpalɛ mɔɔ ɔlɛ la bie a bɔle yɛ a. Yemɔti saa menli mɔɔ ɛnze nwolɛ bie la ɛlɛnwu amaneɛ a ɔgyegye wɔ a, ɔkile kɛ Nyamenle ɛdeɛ, ɔgyegye ye kpole kpalɛ! Kɛzi yɛnwu ɛhye ɛ?
13 Baebolo ne kilehile yɛ kɛ “Nyamenle le ɛlɔlɛ.” (1 Dwɔn 4:8) Ɛlɔlɛ a ka Nyamenle maa ɔyɛ debie biala a. Ɔti yɛlɛ ɛlɔlɛ ɔluakɛ Nyamenle kulo menli. Dwenle ɛhye anwo: Saa ɛlɛ tumi a, asoo anrɛɛ ɛbaye amaneɛnwunlɛ nee nzisi kɔsɔɔti wɔavi ewiade ye anu ɔ? Ɛhɛe, anrɛɛ ɛbayɛ ɔluakɛ ɛkulo menli. Na Nyamenle noko ɛ? Ɔlɛ tumi, yɛɛ kɛzi ɔkulo yɛ la ati, ɔbaye amaneɛnwunlɛ nee nzisi kɔsɔɔti yeavi ɛkɛ. Nyia anwodozo kɛ Nyamenle ɛwɔkɛ ne mɔ mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ buluku ɛhye mɔlebɛbo la anu ko biala bara nu! Noko saa ɛbahola wɔalie ɛwɔkɛ ɛhye mɔ wɔali a, ɔwɔ kɛ ɛsukoa Nyamenle anwo debie dɔɔnwo.
NYAMENLE KULO KƐ ƐNWU YE
Saa ɛkpondɛ kɛ ɛfa awie agɔnwolɛ a, ɛbɔ wɔ duma ɛkile ye. Nyamenle ɛbɔ ye duma ɛhile yɛ wɔ Baebolo ne anu
14. Kɛ bɛfɛlɛ Nyamenle ɛ, na duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛfa duma ne yɛfɛlɛ ye ɛ?
14 Saa ɛkpondɛ kɛ ɛfa awie agɔnwolɛ a, duzu a ɛdimoa ɛyɛ a? Ɛbɔ wɔ duma ɛkile ye. Asoo Nyamenle lɛ duma? Ɛzonlenlɛ ngakyile dɔɔnwo se bɛfɛlɛ ye Nyamenle anzɛɛ Awulae, noko ɛhye mɔ ɛnle aluma. Bɛle amodinli kɛ “belemgbunli” anzɛɛ “maanle kpanyinli” ala la. Nyamenle se ye duma a le Gyihova. Edwɛne 83:18 ka kɛ: “Maa menli ɛnwu ye kɛ wɔmɔ, mɔɔ wɔ duma a le Gyihova la, ɛ ngomekye ala a ɛle Anwuma Anwumanli wɔ azɛlɛ ye kɔsɔɔti azo a.” Baebolo kɛlɛvoma vale Nyamenle duma ne lile gyima fane dɔɔnwo. Gyihova kpondɛ kɛ ɛnwu ye duma ne na ɛfa ɛfɛlɛ ye. Yebɔ ye duma yehile wɔ amaa wɔahola wɔayɛ ɔ gɔnwo.
15. Duma Gyihova abo kile duzu?
15 Nyamenle duma Gyihova ne ndelebɛbo kɔ moa. Ɔkile kɛ Nyamenle kola di ɛwɔkɛ biala mɔɔ ɔkɛbɔ la azo yɛɛ ɔkola ɔmaa ye bodane biala ba nu. Debie biala ɛngola ɛnzi ye adenle. Gyihova angomekye a lɛ duma ɛhye a.a
16, 17. Duzu a ɛhye mɔ kile a? (a) “Tumivolɛ Bedevinli,” (b) “Dahuu Belemgbunli,” (d) “Bɔvolɛ.”
16 Kɛ mɔɔ yɛlimoale yɛgengale la, Edwɛne 83:18 ka Gyihova anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɛ ngomekye a ɛle Anwuma Anwumanli” ne a. Eza Yekile 15:3 ka kɛ: “Gyihova Nyamenle, Tumivolɛ Bedevinli, wɔ gyima le mgbole nee nwanwane. Dahuu Belemgbunli, wɔ ndenle le fɔɔnwo nee nɔhalɛ.” Duzu a amodinli “Tumivolɛ Bedevinli” ne kile a? Ɔkile kɛ Gyihova lɛ tumi tɛla awie biala mɔɔ wɔ anwuma nee aze la. Yɛɛ amodinli “Dahuu Belemgbunli” kile kɛ ɔwɔ ɛkɛ ne dahuu. Edwɛne 90:2 kilehile nuhua kɛ Gyihova wɔ ɛkɛ ne ɔvi tete kɔdwu mekɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ. Asoo ɛhye ɛnyɛ nwanwane!
17 Gyihova angomekye a le Bɔvolɛ ne a. Yekile 4:11 ka kɛ: “Gyihova yɛ Nyamenle, ɛfɛta kɛ ɛdie anyunlunyia nee enililɛ nee tumi, ɔluakɛ ɛdawɔ a ɛbɔle ninyɛne kɔsɔɔti a, na wɔ ɛhulolɛ zo a bɛwɔ ɛkɛ na ɛbɔle bɛ a.” Ɛhɛe, Gyihova a bɔle debie biala a—ɔvi anwumabɔvolɛ ne mɔ anwo zo kɔdwu nwɔlɔra, mbakama nee fɛlɛ nwo zo!
ƐBAHOLA WƆAYƐ GYIHOVA AGƆNWO Ɔ?
18. Kɛmɔti a bie mɔ dwenle kɛ bɛnrɛhola bɛnrɛyɛ Nyamenle agɔnwo ɛlɛ a? Boni a Baebolo ne ka ye wɔ nwolɛ a?
18 Saa menli kenga Gyihova subane ngɛnlɛma ne mɔ anwo debie a, ɛzulolɛ ka bɛ na bɛka kɛ, ‘Nyamenle lɛ tumi kpole, ɔkpogya kpalɛ yɛɛ ɔwɔ moamoa, duzu ati a ɔwɔ kɛ ɔdwenle me nwo a?’ Noko asoo kɛ Nyamenle kpondɛ kɛ yɛte nganeɛ la ɛne? Kyɛkyɛ. Gyihova kpondɛ kɛ ɔbikye yɛ. Baebolo ne ka kɛ ‘Nyamenle nee yɛ nuhua ko biala avinli anwa.’ (Gyima ne 17:27) Nyamenle kpondɛ kɛ ɛbikye ye, na yebɔ ɛwɔkɛ kɛ ‘ɔbabikye wɔ.’—Gyemise 4:8.
19. (a) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔayɛ Nyamenle agɔnwo ɛ? (b) Gyihova subane boni a ɛ nye die nwolɛ kpalɛ a?
19 Kɛ ɔkɛyɛ na wɔayɛ Nyamenle agɔnwo ɛ? Gyisɛse hanle kɛ: “Ɛhye a le dahuu ngoane a, kɛ bɛkɛnwu wɔ, nɔhalɛ Nyamenle kokye ne, nee mɔɔ ɛzoanle ye la, Gyisɛse Kelaese.” (Dwɔn 17:3) Kɔ zo sukoa na ɛbanwu Gyihova nee Gyisɛse. Na ɛhye bahola amaa wɔanyia dahuu ngoane. Kɛ neazo la, yɛlimoa yɛzukoa kɛ “Nyamenle le ɛlɔlɛ.” (1 Dwɔn 4:16) Noko eza ɔlɛ subane ngɛnlɛma dɔɔnwo. Baebolo ne ka kɛ Gyihova le “anwunvɔnezelɛ nee ahunluyelɛyelalɛ Nyamenle, ɔkyɛ na yeava ɛya yɛɛ ɛlɔlɛ kpundii nee nɔhalɛlilɛ ɛyi ye tɛkɛɛ.” (Ɛzɛdɔso 34:6) Gyihova ‘le kpalɛ yɛɛ ɔlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbava ɛtane yeahyɛ.’ (Edwɛne 86:5) Gyihova lɛ abotane yɛɛ ɔle nɔhavo. (2 Pita 3:9; Yekile 15:4) Mekɛ mɔɔ ɛlɛkenga ɔ nwo edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu la, ɛbanwu ye subane ngɛnlɛma ne mɔ anwo ninyɛne dɔɔnwo.
20, 21. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛabikye Nyamenle wɔ mekɛ mɔɔ yɛnnwu ye la ɛ?
20 Kɛ ɔkɛyɛ na wɔabikye Nyamenle wɔ mekɛ mɔɔ ɛnnwu ye la ɛ? (Dwɔn 1:18; 4:24; 1 Timote 1:17) Saa ɛkenga Gyihova anwo edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu a, ɛbanwu ye kɛ ɔle Awie mɔɔ ɔwɔ ɛkɛ ne amgba a. (Edwɛne 27:4; Wulomuma 1:20) Mekɛ mɔɔ ɛlɛsukoa Gyihova anwo ninyɛne dɔɔnwo la, ɛbahulo ye kpole na eza wɔabikye ye kpalɛ.
Selɛ kulo ɔ mra, noko yɛ anwuma Selɛ ne kulo yɛ kpalɛ
21 Ɛbanwu kɛ Gyihova le yɛ Ze. (Mateyu 6:9) Ɔmaanle yɛ ngoane yɛɛ ɔkulo kɛ yɛ ɛbɛlabɔlɛ wie yɛ boɛ. Ɛhye a selɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la kulo kɛ ɔ mra nyia a. (Edwɛne 36:9) Ɛhɛe, Baebolo ne kilehile kɛ ɛbahola wɔayɛ Gyihova agɔnwo amgba. (Gyemise 2:23) Dwenle nwolɛ nea. Gyihova, anwuma nee aze Bɔvolɛ ne kulo kɛ ɛyɛ ɔ gɔnwo!
22. Saa awie mɔ kpondɛ kɛ ɛgyakyi Baebolo ne ɛzukoalɛ a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a?
22 Bie a awie mɔ baha kɛ ɛgyakyi Baebolo ne ɛzukoalɛ. Bie a bɛsulo kɛ ɛbagyakyi asɔne mɔɔ ɛkɔ la. Noko mmamaa awie biala si wɔ adenle kɛ ɛbayɛ Gyihova agɔnwo. Ɔle Agɔnwolɛ kpalɛ ɔtɛla agɔnwolɛ biala.
23, 24. (a) Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ ɛkɔ zo ɛbiza kpuya ɛ? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ tile bieko anu a?
23 Ɛlɛsukoa Baebolo ne a, bie a ɛnrɛde ninyɛne bie mɔ abo. Mmase nyiane kɛ ɛbabiza nwolɛ kpuya anzɛɛ ɛbamaa bɛaboa wɔ. Gyisɛse hanle kɛ ɔwɔ kɛ yɛbɛlɛ yɛ nwo aze kɛ ngakula la. (Mateyu 18:2-4) Ngakula biza edwɛkɛ dɔɔnwo. Na Nyamenle kulo kɛ ɛnwu mualɛ ne mɔ. Ɔti sukoa Baebolo ne kpalɛ na nwu ye kɛ mɔɔ ɛlɛsukoa la le nɔhalɛ.—Kenga Gyima ne 17:11.
24 Adenle kpalɛ mɔɔ tɛla biala mɔɔ ɛbalua zo wɔazukoa Gyihova anwo debie la a le kɛ ɛbazukoa Baebolo ne. Wɔ tile bieko anu, yɛbanwu deɛmɔti Baebolo ne le ngakyile fi buluku biala anwo la.
a Saa duma Gyihova ne ɛnle wɔ Baebolo ne anu anzɛɛ ɛkpondɛ Nyamenle duma ne nee kɛzi bɛbɔ ye la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo a, yɛsɛlɛ wɔ nea Awieleɛdwɛkɛ 1.