Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • ijwbq edwɛkɛ 149
  • “Ɛnyelɛ Ɛzie Ɛnyelɛ Bo Zo” Abo Kile Duzu?

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • “Ɛnyelɛ Ɛzie Ɛnyelɛ Bo Zo” Abo Kile Duzu?
  • Baebolo Kpuya Mɔɔ Bɛbua
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • Baebolo ne bua kɛ
  • “Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne bodane a le boni?
  • Asoo Kilisienema wɔ “ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne abo?
  • “Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne anwo adalɛ edwɛkɛ bie mɔ
  • Asoo Ɛnee Nyamenle Mɛla Maa Yizilayɛma Le Kpalɛ Na Ɔfɛta?
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2014
  • Ɛ Nye Le Kpalɛ Ɔ?
    Yɛ Belemgbunlililɛ Gyima—2010
Baebolo Kpuya Mɔɔ Bɛbua
ijwbq edwɛkɛ 149
Ɛnyelɛ

“Ɛnyelɛ Ɛzie Ɛnyelɛ Bo Zo” Abo Kile Duzu?

Baebolo ne bua kɛ

Nyamenle a luale Mosisi anwo zo vale Mɛla mɔɔ se “ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” la maanle tete Yizilayɛma a, na Gyisɛse hwenle adwenle hɔle zo wɔ ye Boka Zo Ɛdendɛlɛ ne anu. (Mateyu 5:​38; Adendulɛ 21:24, 25; Mɛla ne 19:21) Ɛnee ɔkile kɛ, saa awie yɛ ɛtane na bɛlɛtwe ɔ nzo a, ɔwɔ kɛ ye ɛtane ne nee ye anzohwenlɛ ne yɛ ko.a

Ɛnee mɛla ɛhye wɔ ɛkɛ ne maa awie mɔɔ ɔ nye fuu ɔbayɛ debie ɛtane yeatia ɔ gɔnwo la. Mosisi Mɛla ne hanle awie mɔɔ anye fuu baboda ɔ gɔnwo la anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɛbu awie bowule a, ɔwɔ kɛ bɛbu ɛdawɔ wɔ bowule nu, ɛtu awie anye a, ɔwɔ kɛ bɛtu ɛ nye, yɛɛ ɛtu egyele a, ɔwɔ kɛ bɛtu ɛ gye. Kɛ ɛkɛzi ɛkɛboda ahenle la, zɔhane ala yɛɛ ɔwɔ kɛ bɛboda ɛdawɔ noko a.”​—Sɛlɛvolɛma 24:20.

  • “Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne bodane a le boni?

  • Asoo Kilisienema wɔ “ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne abo?

  • “Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne anwo adalɛ edwɛkɛ bie mɔ

  • Gyisɛse denrɛle adwenle ɛtane bie

“Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne bodane a le boni?

Ɛnee “ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne ɛngile kɛ saa awie yɛ wɔ ɛtane a, ɔwɔ kɛ ɛdi ye nzenralɛ. Emomu, ɔboale menli mɔɔ bɛkpale bɛ kɛ ndɛnebuavolɛma la ɔmaanle bɛvale anzohwenlɛ mɔɔ fɛta la bɛmaanle.

Mɛla ne yɛle kɔkɔbɔlɛ maanle menli mɔɔ ɛnee bɛ nye fuu anzɛɛ ɛkpɔlɛ ti bɛbaboda awie mɔ la. Mɛla ne hilele nu kɛ, ‘ɔba ye zɛhae a, menli mɔɔ ɛha [menli mɔɔ banwu anzohwenlɛ mɔɔ Nyamenle bava amaa] la bazulo, na bɛambɔ munzule ɛbɛla zɛhae bieko wɔ bɛ avinli.’​—Mɛla ne 19:20.

Asoo Kilisienema wɔ “ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne abo?

Kyɛkyɛ, Kilisienema ɛnle mɛla ɛhye abo. Ɔboka Mosisi Mɛla ne mɔɔ Gyisɛse afɔlebɔlɛ ne maanle ɔrale awieleɛ la anwo.​—Wulomuma 10:4.

Noko mɛla zɔhane maa yɛnwu Nyamenle adwenle. Kɛ neazo la, ɔmaa yɛnwu kɛ Nyamenle kulo pɛlepɛlelilɛ. (Edwɛndolɛ 89:14) Eza ɔmaa yɛnwu ye pɛlepɛlelilɛ ngyinlazo ne​—kɛ neazo la, ɔka kɛ ɔwɔ kɛ bɛtwe ɛtanevolɛma anzo ‘kɛ mɔɔ ɔfɛta la.’​—Gyɛlɛmaya 30:11.

“Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne anwo adalɛ edwɛkɛ bie mɔ

Adalɛ edwɛkɛ: “Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne anloa yɛ se somaa.

Nɔhalɛ edwɛkɛ: Ɛnee mɛla ne anloa ɛnyɛ se yɛɛ ɔnle adesoa. Emomu, ɛnee ɔmaa ndɛnebuavolɛma mɔɔ fɛta la nyia mekɛ neɛnlea edwɛkɛ bie anu kpalɛ kolaa na bava nwolɛ anzohwenlɛ bɛamaa; kɛzi ɛtane ne kpole de yɛɛ saa ahenle anye fuu a. (Adendulɛ 21:28-30; Ɛdianlɛ 35:22-25) Yemɔti “ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne ammaa bɛanva anzohwenlɛ mɔɔ anloa yɛ se somaa la bɛammaa.

Adalɛ edwɛkɛ: “Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” mɛla ne maanle menli lile nzenralɛ.

Nɔhalɛ edwɛkɛ: Mosisi Mɛla mumua ne hanle kɛ: “Bɛmmadi nzenralɛ anzɛɛ bɛmmafa bɛdabɛ bɛ menli ne mɔ amra mrenyia anwo edwɛkɛ bɛsie bɛ kunlu.” (Sɛlɛvolɛma 19:18) Kɛ anrɛɛ Mɛla ne bamaa bɛali nzenralɛ la, ɔmaanle menli nyianle Nyamenle nee ndɛnebuavolɛma mɔɔ yekpa bɛ la anu anwodozo kɛ bɛbali ninyɛne nwo gyima kɛ mɔɔ ɔfɛta la.​—Mɛla ne 32:35.

Gyisɛse denrɛle adwenle ɛtane bie

Ɛnee Gyisɛse ze kɛ menli bie mɔ ɛhakyi adwenle mɔɔ wɔ mɛla mɔɔ se “ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo” anu la anye. Ɔhanle edwɛkɛ ɛhye ɔvale ɔdenrɛle bɛ adwenle: “Bɛde kɛ bɛhanle kɛ: ‘Ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo na egyele ɛzie egyele bo zo.’ Noko, meka meahile bɛ kɛ: Bɛmmadwazo bɛtia ɛtanevolɛ, na awie biala mɔɔ kɛbɔ ɛ nzo fema ne anu la, kakyi ko ne noko maa ye.”​—Mateyu 5:38, 39.

Yɛ edwɛkɛ, “bɛde kɛ bɛhanle kɛ” mɔɔ Gyisɛse vale lile gyima la nzonlɛ. Ɔda ali kɛ ɛnee ɔlɛka Dwuu ɛzonlenlɛ nu mgbanyima mɔɔ hilehilele kɛ ɔwɔ kɛ bɛdi nzenralɛ la anwo edwɛkɛ. Baebolo nwo abɔlɔba Adam Clarke hanle kɛ: “Ɔzɔho kɛ Dwuuma gyinlanle [ɛnyelɛ ɛzie ɛnyelɛ bo zo] mɛla ne azo lile awie biala mɔɔ bayɛ bɛ ɛtane la nzenralɛ na ɔlua zo menli vale ɛya lile bɛ gɔnwo mɔ ɛtane.” Nzenralɛlilɛ mɔɔ ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ne mɔ zile ye adua la maanle adwenle mɔɔ wɔ Nyamenle Mɛla ne anu la minlinle.​—Maake 7:​13.

Mɔɔ nee ɛhye le ngakyile la, Gyisɛse zile zo kɛ Nyamenle Mɛla ne gyi ɛlɔlɛ zo titili. Ɔhanle kɛ: “Kulo Gyihova wɔ Nyamenle ne. Ɛhye a le mɛla kpole kpalɛ nee mɔɔ limoa a. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ mɔɔ le kɛ ɔdaye la a le ɛhye: ‘Kulo ɛ gɔnwo kɛ ɛ nwo.’ Mɛla nwiɔ ɛhye mɔ azo a Mɛla ne amuala nee Ngapezoma ne gyi a.” (Mateyu 22:37-​40) Gyisɛse hilehilele kɛ ɛlɔlɛ a bamaa bɛanwu ye nɔhalɛ ɛdoavolɛma a, tɛ nzenralɛlilɛ ɔ.​—Dwɔn 13:34, 35.

a Ɔyɛ a bɛfa Latɛn edwɛkɛkpɔkɛ lex talionis bɛka mɛla adenle zo ngyinlazo ɛhye anwo edwɛkɛ, na bɛkile kɛ, maanle bie mɔ vale lile gyima wɔ tete ne.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie