Asoo Baebolo Ngyinlazo Mɔɔ Fale Kpalɛ Nee Ɛtane Nwo La Hyia Ɛnɛ?
Menli dɔɔnwo mɔɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛka kɛ bɛle Kilisienema boka nwo la ka kɛ Baebolo ngyinlazo mɔɔ fale nla nee agyalɛ nwo la ɛkpa nwo. Asɔne bie mɔ ɛyɛ nzenzaleɛ wɔ mɔɔ bɛkilehile ye wɔ kpalɛ anzɛɛ ɛtane nwo la anu amaa menli anye alie nwo. Asoo Baebolo ngyinlazo mɔɔ fale kpalɛ nee ɛtane nwo la hyia ɛnɛ? Ɛhɛe. Ninyɛne mɔɔ kile kɛ nwolɛ hyia la a doa zo la.
Alesama hyia Nyamenle kpalɛ nee ɛtane nwo ngyinlazo ne mɔ anwo
Bɛbɔle alesama kɛ bɛkpondɛ adehilelɛ bɛvi bɛ Bɔvolɛ ne ɛkɛ. Baebolo ne ka kɛ: “Ɔnle sonla mɔɔ ɛlɛtia la ɛdeɛ kɛ ɔbahile ɔ gyakɛ mɔɔ ɔtu bɔbɔ la adenle.” (Gyɛlɛmaya 10:23) Ɔle nɔhalɛ kɛ Gyihovaa Nyamenle bɔle yɛ mɔɔ yɛkola yɛsi yɛ ti anwo kpɔkɛ, noko yeammaa yɛ tumi kɛ yɛhile debie mɔɔ le kpalɛ anzɛɛ ɛtane la. Ɔkulo kɛ yɛgyakyi kpɔkɛzilɛ zɔhane yɛmaa ye.—Mrɛlɛbulɛ 3:5.
Nyamenle ɛva ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ nwo adehilelɛ ɛmaa yɛ wɔ Baebolo ne anu. Suzu deɛmɔti ngyinlazo zɔhane mɔ azo lɛ nvasoɛ la nwiɔ anwo nea.
Nyamenle a bɔle yɛ a. (Edwɛne 100:3) Kɛmɔ Gyihova Nyamenle a le yɛ Bɔvolɛ la ati, ɔdaye a ɔze mɔɔ yɛhyia anwo amaa yɛanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ na yɛ nye alie wɔ nwonane nu, adwenle nu nee nganeɛdelɛ nu a. Eza ɔze mɔɔ saa yɛkpo ye ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ nwo ngyinlazo ne mɔ a ɔbavi nu yeara la. (Galeehyeama 6:7) Bieko, Gyihova kpondɛ yɛ boɛyɛlɛ. Ɔti, Baebolo ne ka kɛ Nyamenle a le “Ahenle mɔɔ kilehile wɔ ɔmaa ɔwie wɔ boɛ, Ahenle mɔɔ kile wɔ adenle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛdua nu la.”—Ayezaya 48:17.
Yɛ atiakunluwɔzo kola bɛlɛbɛla yɛ. Menli dɔɔnwo te nganeɛ kɛ saa bɛdi bɛ ahonle nzi a, kile kɛ bɛdi bɛ atiakunluwɔzo nzi a bɛbahola bɛanwu mɔɔ le kpalɛ anzɛɛ ɛtane la. Noko, Baebolo ne ka kɛ “ahonle le mɛlɛbɛla tɛla debie biala yɛɛ ɔ nwo yɛ ɛvɛlɛ.” (Gyɛlɛmaya 17:9) Saa yɛammaa Nyamenle nrɛlɛbɛ ne angile yɛ ahonle ne adenle a, ɔbamaa yɛayɛ debie mɔɔ nzinlii yɛbanlu yɛ nwo la.—Mrɛlɛbulɛ 28:26; Nolobɔvo 10:2.
Ɔwɔ kɛ ɛzonlenlɛ nu mgbanyima bu bɛ nye gua mɔɔ Baebolo ne ka kɛ ɔle kpalɛ nee ɛtane la azo ɔ?
Kyɛkyɛ! Baebolo ne maa yɛnwu nɔhalɛ mɔɔ fale Nyamenle anwo nee kɛzi ɔkulo kɛ yɛbɔ yɛ ɛbɛla la. (1 Kɔlentema 6:9-11; Galeehyeama 5:19-23) Ɔkulo kɛ menli nwu nɔhalɛ zɔhane. (1 Timote 2:3, 4) Ɔti ɔwɔ kɛ menli mɔɔ fɛlɛ bɛ nwo Kilisienema la kilehile mɔɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne ka la.—Taetɛse 1:7-9.
Menli dɔɔnwo mɔɔ ɛngulo kɛ bɛdi ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ nwo ngyinlazo mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la azo la kpondɛ ɛzonlenlɛ nu kilehilevolɛma mɔɔ “bɛaha mɔɔ bɛkulo kɛ bɛte” la ahile bɛ la. (2 Timote 4:3, ɔbodwɛkɛ) Noko, kɔkɔbɔlɛ ɛhye mɔɔ anwo hyia la wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu: ‘Bɛdabɛ mɔɔ bɛka kɛ kpalɛ le ɛtane yɛɛ ɛtane le kpalɛ la gyakɔ.’ (Ayezaya 5:20) Nɔhalɛ nu, Nyamenle bahwe ɛzonlenlɛ nu mgbanyima mɔɔ ɛngilehile menli ne mɔɔ Nyamenle ka ye wɔ kpalɛ nee ɛtane nwo la anzo.
Yɛdi Baebolo ngyinlazo zo a asoo ɔkile kɛ ɔnle kɛ yɛdie awie mɔ yɛto nu?
Kyɛkyɛ. Bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛsɔ Nyamenle anye la di Gyisɛse Kelaese neazo nee ye ngilehilelɛ zo. Ɔhanle kɛ ɔnle kɛ yɛbua awie mɔ ndɛne, emomu yɛhulo menli kɔsɔɔti na yɛbu bɛ.—Mateyu 5:43, 44; 7:1.
Ɔwɔ kɛ Gyisɛse ɛdoavolɛma fa Nyamenle ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ nwo ngyinlazo ne yɛ gyima wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. Noko, bɛdie bɛto nu kɛ menli bie mɔ bakpa kɛ bɛbava ngyinlazo gyɛne babɔ bɛ ɛbɛla. (Mateyu 10:14) Gyisɛse anga angile ye ɛdoavolɛma kɛ bɛlua maanyɛlɛ anzɛɛ ndenle gyɛne zo bɛtinlitinli menli bɛmaa bɛli Nyamenle ngyinlazo ne mɔ azo.—Dwɔn 17:14, 16; 18:36.
Menli fa Baebolo ngyinlazo bɔ bɛ ɛbɛla a nvasoɛ mɔɔ bɛnyia la bie mɔ a le boni?
Bɛdabɛ mɔɔ bɛfa Nyamenle ngyinlazo mɔɔ fale kpalɛ nee ɛtane nwo bɛyɛ gyima la banyia zolɛ nvasoɛ ɛnɛ nee kenle bie. (Edwɛne 19:8, 11) Bie mɔ ɛne:
a Baebolo ne maa yɛnwu kɛ Nyamenle duma a le Gyihova.—Edwɛne 83:18.