JULY 27–AUGUST 2, 2026
EDWƐNE 56 Fa Nɔhalɛ Ne Yɛ Wɔ Ɛdeɛ
Mmafi Gyihova Anwo Wɔ Mekɛ Mɔɔ Ɛlɛtoa Wɔ Sukulu Zo La
“Ɛleka mɔɔ yɛnyia anyuhɔlɛ yɛhɔdwu la, bɛmaa yɛhɔ zo yɛbɔ yɛ ɛbɛla pɛpɛɛpɛ wɔ adenle ɛhye ala azo.”—FEL. 3:16.
BODANE
Yɛbazuzu Baebolo ngyinlazo nna mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔabikye Gyihova wɔ mekɛ mɔɔ bie a ɛbazi kpɔkɛ kɛ ɛtoa wɔ sukulu zo la anwo.
1-2. (a) Saa ɛsi kpɔkɛ kɛ ɛbadoa wɔ sukulu zo a, duzu a ɔhyia kɛ ɛkɔ zo ɛyɛ a? (b) Duzu a edwɛkɛ “bɛmaa yɛhɔ zo yɛbɔ yɛ ɛbɛla pɛpɛɛpɛ wɔ adenle ɛhye ala azo” abo kile a? (Felepaema 3:16)
GYIHOVA azonvolɛ bie mɔ mɔɔ bɛwie mɔlebɛbo sukulu la ɛzi kpɔkɛ kɛ bɛbadoa zo. Bɛsuzu kɛ yemɔ baboa bɛ yeamaa bɛanyia gyima bɛayɛ bɛanlea bɛ nwo wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛsonle Gyihova la. Ɔti saa wɔzi kpɔkɛ zɛhae bie a, duzu a baboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔabikye Gyihova a? (Gye. 4:8a) Nɔhalɛ nu, bie a ɛyiale ngyegyelɛ wɔ sukulu mɔɔ ɛlimoale ɛhɔle la anu, noko wɔangyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ. Yemɔti ɔwɔ kɛ ‘ɛkɔ zo ɛbɔ wɔ ɛbɛla pɛpɛɛpɛ wɔ adenle ɛhye ala azo,’ mɔɔ kile kɛ ɔwɔ kɛ ɛkɔ zo ɛsonle Gyihova nɔhalɛ nu kɛ mɔɔ ɛyɛle ye wɔ dɛba ne la.—Kenga Felepaema 3:16.
2 Wɔ Giliki aneɛ nu, mɔɔ edwɛkɛ “bɛmaa yɛhɔ zo yɛbɔ yɛ ɛbɛla pɛpɛɛpɛ wɔ adenle ɛhye ala azo” maa ɔba menli adwenle nu la a le sogyama mɔɔ bɛlɛfa koyɛlɛ bɛamakye bɛahɔ bɛ nyunlu fɔɔnwo la, bɛngyinla anzɛɛ bɛnzia bɛ nzi. Zɔhane ala a saa ɛdawɔ noko wɔzi kpɔkɛ kɛ ɛbadoa wɔ sukulu zo a, ɔhyia kɛ ɛmakye ɛkɔ ɛ nyunlu fɔɔnwo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu a. Edwɛkɛ ɛhye bahilehile Baebolo ngyinlazo nna mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔayɛ zɔ la anu. Ɔnle debie fofolɛ ɔluakɛ ɛvale ɛlile gyima dɛba na ɔwɔ kɛ ɛtoa zo ɛfa ɛdi gyima wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ sukulu ne nee mekɛ bɔbɔ mɔɔ ɛbawie la.
KƆ ZO YƐ NINYƐNE MƆƆ ƆBAMAA WƆABIKYE GYIHOVA
3. Saa ɛlɛtoa wɔ sukulu zo a, ngyegyelɛ boni mɔ a ɛbahola wɔayia ye kenle ko biala a?
3 Ngyegyelɛ mɔɔ ɛbahola wɔayia. Saa ɛlɛtoa wɔ sukulu ne azo a, bie a ɔwɔ kɛ ɛyɛ ninyɛne dɔɔnwo alehyenlɛ biala na ɛhye ɛnrɛmaa ɛnrɛnyia alagye fee. Na kɛmɔ ɛkulo kɛ ɛbɔ mɔdenle wɔ sukulu la ati, bie a ɔnrɛmaa ɛ nye ɛnrɛbolo ninyɛne mɔɔ ɛyɛ ye wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la anwo kpalɛ. Bie bɔbɔ a akee ɛbatoto debiezukoalɛ ɛhɔlɛ, daselɛlilɛ, asɔneyɛlɛ yɛɛ bɛtianwo debiezukoalɛ nu.—Yek. 2:4.
4. Duzu a baboa wɔ yeamaa wɔayɛ “dɔɔnwo wɔ Awulae gyima ne anu” a? (1 Kɔlentema 15:58)
4 Kenga 1 Kɔlentema 15:58. Wɔmɔ maa yɛyɛ neazo bie. Saa awie de basekɛ zo na ɔkulo kɛ ɔkɔ ɔ nyunlu fɔɔnwo a, ɔwɔ kɛ ɔkɔ zo ɔka, tɛ ye zɔhane a ɔbadɔ aze. Zɔhane ala a amaa wɔahɔ zo wɔabikye Gyihova la, ɔwɔ kɛ ɛyɛ “dɔɔnwo wɔ Awulae gyima ne anu” a. Tɛ mɔɔ ɛhye kile la ala a le mekɛ dodo mɔɔ ɛbava wɔayɛ sunsum nu ninyɛne la. Emomu eza ɔkile kɛ ɛbanwu ninyɛne ɛhye mɔ kɛ nwolɛ hyia kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛfa ɛdimoa a. Ɔti fa ɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne dimoa kolaa na wɔ sukulu ɛhɔlɛ ne adoa ye. (Mat. 22:37) Zɔhane a adiema bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Samantha la yɛle a. Ɔhanle kɛ: “Menzile kpɔkɛ kɛ saa me sukulu ɛhɔlɛ ne ɛlɛmaa yeayɛ se kɛ mebazonle Gyihova a, yemɔ mebagyakyi.”
5. Duzu a ɛbahola wɔayɛ amaa wɔabikye Gyihova a?
5 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ kolaa na wɔabɔ sukulu ne abo la. Ɔwɔ kɛ ɛdimoa ɛbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbava Gyihova wɔalimoa. Ɔti biza ɛ nwo kɛ, ‘Ngyehyɛleɛ boni a meyɛ amaa meahɔ debiezukoalɛ, daselɛlilɛ na meayɛ me ti anwo debiezukoalɛ dahuu a?’ (Dwɔh. 1:8; Mat. 28:19, 20; Hib. 10:25) Akee dwenle mɔɔ ɛyɛle ye dɛba la anwo na biza ɛ nwo kɛ: Kɛ ɔyɛle mɔɔ menyianle mekɛ menyɛle ninyɛne ɛhye mɔ wɔ sukulu mɔɔ menlimoale mengɔle la anu ɛ? Saa ɛte nganeɛ kɛ ninyɛne bie mɔ angɔ boɛ wɔ dɛba ne a, duzu a ɛbahola wɔayɛ amaa wɔatoto ninyɛne boɛ kɛkala a? Bɔ kpɔkɛ ɛsesebɛ kɛ ɛbamaa ɛ nye abolo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛtoa wɔ sukulu zo la. Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ ɛmaa ɛ nye kɔ wɔ sukulu ɛhɔlɛ ne anwo ɛdeɛ, noko mmamaa yemɔ si wɔ adenle kɛ ɛbazonle Gyihova.a—Mat. 6:24.
6. Duzu a ɛbahola wɔayɛ wɔava wɔanleɛnlea wɔ nu a? (Eza nea nvoninli ne.)
6 Saa ɛbɔ wɔ sukulu ɛhɔlɛ ne abo a, anrɛɛ nyia mekɛ siane biala fa neɛnlea wɔ nu nea saa Gyihova anwo tɛkyia wɔ a. Amaa wɔahola wɔayɛ ɛhye la biza ɛ nwo kɛ: Asoo menda mengɔ debiezukoalɛ anzɛɛ mendwu ɛkɛ ne ndɛ ɔ? Asoo medwenle me sukulu gyimalilɛ nwo wɔ mekɛ mɔɔ mede debiezukoalɛ bo la ɔ? Asoo vidio conference anzɛɛ fonu zo ala a medua metie debiezukoalɛ ne mɔ ɔ? Asoo menda menyɛ asɔne anzɛɛ mengenga Baebolo ne kɛ dɛba ne la ɔ? Kɛmɔ meangɔ daselɛlilɛ a bɛbabiza me la ati a mekɔ ɔ, yɛɛ mekɔ noko a me nwo pele me kɛ mebakpɔne meahɔ sua nu ɔ? Saa ɛnwu kɛ ɛtɔ sinli wɔ ninyɛne ɛhye mɔ bie anu a, yɛ nzenzaleɛ ndɛndɛ. Mmamaa wɔ sukulu ɛhɔlɛ ne si wɔ adenle kɛ ɛbava Gyihova wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu ɛlɛ.
Mmamaa wɔ sukulu ɛhɔlɛ ne si wɔ adenle kɛ ɛbava Gyihova wɔalimoa (Nea ɛdendɛkpunli 6)
‘BƆ WƆ ADWENLE NWO BANE’
7. Kɛzi sukulu ɛhɔlɛ bieko kola ka adwenle mɔɔ ɛlɛ wɔ ninyɛne nwo la ɛ?
7 Ngyegyelɛ mɔɔ ɛbahola wɔayia. Ninyɛne mɔɔ ɛbazukoa wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛtoa wɔ sukulu ne azo la bahola amaa wɔazukoa “ewiade nrɛlɛbɛ nee mɛlɛbɛla mgbane” nwo debie. Ninyɛne ɛhye mɔ bie a le kɛ Nyamenle ɛnle ɛkɛ yɛɛ tɛ ɔdaye a ɔbɔle ninyɛne a. (Kɔl. 2:8) Eza ninyɛne mɔɔ ɛbazukoa la bie bahola amaa wɔava wɔ adwenle wɔazɔ mɔɔ ɛdawɔ mumua ne ɛkola ɛyɛ la na tɛ Gyihova ɔ. Maa yɛnlea adiema kpavolɛ ko edwɛkɛ mɔɔ ɔhanle la. Ɔse: “Tɛ kɛzi yɛbanwu debie fofolɛ bie yɛ la ala a bɛhilele yɛ o, emomu eza bɛhilele yɛ adwenle mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛnyia wɔ ninyɛne nwo la na ɔ nee adwenle mɔɔ Gyihova kulo kɛ yɛnyia la ɛnle ko fee. Adwenle ɛhye bie a le kɛ, saa yɛ ɛbɛla bawie yɛ boɛ a, ɔgyi yɛ nwo zo. Na yemɔ maanle menyianle adwenle kɛ saa me nye balie a ɔngyi Gyihova anwo zo, ɔti ɔmaanle ɔyɛle se kpalɛ kɛ mebava me nwo meado ɔ nwo zo.”
8. Duzu ati a ɔhyia kɛ ‘ɛbɔ wɔ adwenle nwo bane’ a? (Mrɛlɛbulɛ 5:1, 2)
8 Kenga Mrɛlɛbulɛ 5:1, 2. Seetan nee ye ewiade ne kulo kɛ bɛsɛkye wɔ adwenle. (1 Pita 5:8) Ɔti a Baebolo ne ɛlɛbɔ wɔ kɔkɔ kɛ ‘ɛbɔ wɔ adwenle nwo bane’ la. Saa awie kulo kɛ ɔsɛkye debie mɔɔ yɛlɛ anzɛɛ ɔdie deɛ ne ɔfi yɛ sa nu a, yɛɛ bɛka bɛkile yɛ kɛ yɛbɔ nwolɛ bane a. Zɔhane a Seetan nee ye ewiade ne kulo kɛ bɛfa bɛyɛ wɔ a. Bɛkulo kɛ wɔ adwenle nu yɛ wɔ kesee wɔ mɔɔ Gyihova kilehile yɛ wɔ kpalɛ nee ɛtane nwo, kɛzi ngoane bɔle ɔ bo yɛɛ saa amgba Nyamenle wɔ ɛkɛ ne la anwo. Bie a kilehilevolɛma nee menli gyɛne babɔ mɔdenle kɛ bɛmaa wɔanyia adwenle kɛ nrɛlɛbɛ wɔ ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ bɛkilehile la anu tɛla ngilehilelɛ biala. Noko nɔhalɛ ne a le kɛ ɔle ‘ngoaseasɛm ɔmaa Nyamenle.’—1 Kɔl. 3:18-20.
9. Duzu a ɛbahola wɔayɛ amaa wɔabɔ nɔhalɛ ne mɔɔ wɔzukoa la anwo bane a?
9 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ kolaa na wɔabɔ wɔ sukulu ne abo la. Nea kɛ ɛbalie wɔali kɛ ninyɛne mɔɔ wɔzukoa wɔ Baebolo ne anu la le nɔhalɛ bɔkɔɔ kolaa na wɔahɔ sukulu ne. Ɛhye ati biza ɛ nwo kɛ: ‘Duzu ati a medie Nyamenle medi a? Kɛ ɔyɛle mɔɔ menwunle kɛ Nyamenle Edwɛkɛ a wɔ Baebolo ne anu ɛ? Duzu ati a medie medi kɛ mɔɔ Baebolo ne ka wɔ mɔɔ le kpalɛ nee mɔɔ le ɛtane nwo la le kpalɛ tɛla ewiade ye ɛdeɛ ne a?’ Eza dwenle mɔɔ ɛyɛle wɔ mekɛ mɔɔ ɛkɔ sukulu mɔɔ limoa la anwo. Ye biala anu ɛdele adwenle mɔɔ ewiade ne lɛ wɔ ninyɛne nwo la bie anwo edwɛkɛ. Noko asoo kɛzi ɛnee menli die di kɛ tɛ Nyamenle a bɔle ninyɛne la maanle wɔ diedi hanle aze ɔ? Asoo ɛnee ɔyɛ se ɔmaa wɔ kɛ ɛnrɛbɔ ɛbɛlatane mɔɔ ɛ gɔnwo mɔ sukuluma bɔ la bie ɔ? Saa ɛte nganeɛ kɛ ninyɛne bie mɔ angɔ boɛ wɔ dɛba ne a, duzu a ɛbahola wɔayɛ amaa wɔamia wɔ diedi ne anu kɛkala a? Bɔ kpɔkɛ ɛsesebɛ kɛ ɛnrɛmaa mɔɔ awie mɔ ka la ɛnrɛzɛkye diedi mɔɔ ɛlɛ kɛ mɔɔ wɔzukoa la le nɔhalɛ la ɛlɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛtoa wɔ sukulu ne azo la.—2 Tim. 2:16-18.b
10. Duzu a ɛyɛ a ɔbaboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔamia wɔ diedi ne anu a?
10 Mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ sukulu ne bɔbɔ la, anrɛɛ nyia mekɛ ta neɛnlea wɔ nu. Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo melɛbɔ ɔ bo meanyia adwenle kɛ nvonleɛ ɛnle ɛbɛla mɔɔ menli mɔɔ bɛnzonle Nyamenle la bɔ la anwo ɔ? Saa bɛlɛkile debie mɔɔ le ewiade ye nrɛlɛbɛ mgbane ne la bie a, asoo menwu ye ndɛndɛ ɔ? Medie meto nu bɔkɔɔ kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ala a bali alesama ngyegyelɛ nwo gyima ɔ?’ Amaa wɔahɔ zo wɔamia wɔ diedi ne anu la, sukoa Baebolo ne kpalɛ na dwenledwenle nwolɛ dahuu, na yemɔ baboa wɔ yeamaa wɔalie wɔali kɛ mɔɔ wɔzukoa la le nɔhalɛ.—1 Tim. 4:15.
FA WƆ MEKƐ DI GYIMA KPALƐ
11. Duzu ati a ɔbahola yeayɛ se kɛ ɛbava wɔ mekɛ wɔali gyima kpalɛ a?
11 Ngyegyelɛ mɔɔ ɛbahola wɔayia. Sukulu bieko ɛhɔlɛ bahola alie wɔ mekɛ dɔɔnwo, titili saa ɛlɛ sɔnea bie ɛkɛlɛ anzɛɛ ɛlɛ gyimalilɛ bie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛwie wɔ mekɛ nloa la a. Ɔti saa wɔanva wɔ mekɛ wɔanli gyima kpalɛ a ɔbamaa wɔavɛ dahuu. Ɛhye ati a ɔhyia kɛ ɛnea wɔ kpɔkɛdelɛ boɛ la.
12. Ninyɛne boni mɔ a ɔwɔ kɛ ɛnyia mekɛ ɛyɛ a? (Ɛfɛsɛsema 5:15, 16)
12 Kenga Ɛfɛsɛsema 5:15, 16. Saa ɛye wɔ sukulu ne mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛmaa ɛ nye bolo nwo la ɛsie ahane a, eza ɛlɛ ninyɛne dɔɔnwo ɛyɛ. Ninyɛne ɛhye mɔ bie a le mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛnyia ɛ nee ɛ mediema diedima yɛɛ wɔ mbusuafoɔ bɔ nu yɛ ninyɛne la. (Edw. 133:1; Mrɛ. 18:1) Eza bie a ɛlɛ abusua nu ɛzonlelilɛ bie anzɛɛ ɔwɔ kɛ ɛkɔ gyima. Bieko, ɔwɔ kɛ ɛda kpalɛ na ɛkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu ekyi amaa wɔanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ. (Nol. 4:6; 1 Tim. 4:8) Noko mɔɔ hyia kpalɛ la a le kɛ ɛbayɛ ninyɛne mɔɔ ɔbamaa wɔabikye Gyihova la. (Mat. 6:33) Ɔti ɔwɔ kɛ ɛhyehyɛ wɔ mekɛ kpalɛ amaa wɔahola wɔayɛ ninyɛne ɛhye mɔ amuala, tɛ ye zɔhane a ɔbahola yeayɛ se kɛ ɛbava wɔ mekɛ wɔali gyima kpalɛ.
13. Amaa wɔava wɔ mekɛ wɔali gyima kpalɛ la, duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a?
13 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ kolaa na wɔabɔ wɔ sukulu ne abo la. Baebolo ne ka kɛ saa yɛfa ngyehyɛleɛ kpalɛ yɛyɛ gyima a, ɔbawie yɛ boɛ. (Mrɛ. 21:5) Ɛhye ati yɛ ngyehyɛleɛ kpalɛ kolaa na wɔabɔ wɔ sukulu ne ɛhɔlɛ bo. Debie mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔayɛ zɔ a le kɛ ɛbadwenle mɔɔ ɛyɛle wɔ mekɛ mɔɔ ɛkɔ sukulu mɔɔ limoa la anwo na wɔabiza ɛ nwo kɛ: Kɛzi menvale me mekɛ menlile gyima ɛ? Saa ɛte nganeɛ kɛ ninyɛne bie mɔ angɔ boɛ wɔ dɛba ne a, nzenzaleɛ boni mɔ a ɔwɔ kɛ ɛyɛ ye kɛkala a? Bɔ kpɔkɛ kɛ ɛbahyehyɛ wɔ mekɛ ne kpalɛ amaa ninyɛne angyele ɛ nwo zo.c
14. Kpuya boni mɔ a ɔbahola yeaboa wɔ yeamaa wɔanleɛnlea wɔ nu a?
14 Mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ sukulu ne bɔbɔ la, anrɛɛ nyia mekɛ ta neɛnlea wɔ nu. Biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo mekola meda kpalɛ na mekpundikpundi me agbɔkɛ nu ɔ? Asoo metɛnyia mekɛ me nee me mediema diedima tɛbɔ nu tɛyɛ ninyɛne ɔ? Mekola mewie me sukulu gyimalilɛ wɔ mekɛ nloa ɔ? Anzɛɛ kɛmɔ ninyɛne dɔɔnwo gua me nwo zo anzɛɛ meyɛ tusie la ati a mengola menyɛ zɔ ɔ? Asoo me gɔnwo mɔ anzɛɛ me abusua ne suzu kɛ ɔwɔ kɛ meyɛ nzenzaleɛ bie ɔ?’ Saa ɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ ɛyɛ nzenzaleɛ wɔ wɔ mekɛ ngyehyɛleɛ ne anu anzɛɛ ɔwɔ kɛ ɛbɔ mɔdenle ɛdi ngyehyɛleɛ mɔɔ wɔyɛ la azo a, yɛ ye zɔ ndɛndɛ. Ɛbahola ɛ nee menli mɔɔ bɛkola bɛhyehyɛ bɛ mekɛ kpalɛ bɛfa bɛyɛ ninyɛne dɔɔnwo la bɔbɔ adendɛ.—Mrɛ. 11:14.
Ɛ NEE NRƐLƐBƐVOLƐMA ƐHƆ ZO ƐLUA
15. Saa ɛlɛtoa wɔ sukulu zo a, ngyegyelɛ boni mɔ a ɛbahola wɔayia a?
15 Ngyegyelɛ mɔɔ ɛbahola wɔayia. Ɛlɛkɔ sukulu ne a, ɛ gɔnwo mɔ sukuluma babɔ mɔdenle kɛ bɛ nee wɔ babɔ nu ayɛ ninyɛne. Na ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbadoa bɛ ɔluakɛ bie a ɛ nee bɛ sɛ atipɛne, bɛ nye die ninyɛne ko ne ala anwo yɛɛ bɛfa mekɛ dɔɔnwo bɛbɔ nu bɛsukoa debie. Bie bɔbɔ a ɛbade nganeɛ kɛ ɛ nee bɛ adwenle yia wɔ ninyɛne dɔɔnwo anwo tɛla ɛ mediema diedima bie mɔ. Noko ɔwɔ kɛ ɛmaa ɛ nye da ɛkɛ. Ɔwɔ nu kɛ ɛ nee bɛ tɛnla kelase ko sukoa debie ɛdeɛ, noko ngyinlazo mɔɔ ɛfa ɛbɔ wɔ ɛbɛla la nee bɛ ɛdeɛ ne ɛnle ko. Mekɛ mɔɔ ɛ nee bɛ ɛlɛbɔ nu ayɛ ninyɛne dɔɔnwo la, ɛnee adwenle mɔɔ bɛlɛ la ɛlɛnyia ɛ nwo zo tumi. (1 Kɔl. 15:33) Zɔhane a Michael mɔɔ vale ɛvolɛ nna hɔzukoale laete nwo debie la nwunle ye a. Ɔse, “Ɛnee me nee menli mɔɔ bɛnzonle Gyihova la bɔ nu yɛ gyima kenle nnu dapɛne biala; kenle ko biala yɛyɛ gyima dɔnehwele mɔtwɛ. Na ɛnee bɛnlɛ mraalɛ nwo adwenle kpalɛ, bɛtie edwɛne mɔɔ ɛnle kpalɛ yɛɛ bɛtendɛ ɛtane. Na ngyikyingyikyi bɛ subane ne bɔle ɔ bo kɛ ɔnyia me adwenle ne azo tumi.”
16. Saa bɛka kɛ yɛ nee ‘nrɛlɛbɛvolɛ ɛlua’ a, ɔkile duzu? (Mrɛlɛbulɛ 13:20)
16 Kenga Mrɛlɛbulɛ 13:20. Baebolo ne bɔ yɛ kɔkɔ wɔ agɔnwolɛma ɛtane nwo. Noko eza ɔka kɛ “sonla mɔɔ nee nrɛlɛbɛvolɛ dua la banwu nrɛlɛbɛ.” Edwɛkɛ ne anu la ɛkɛ bɔkɔɔ. Menli mɔɔ yɛ nee bɛ tu la nyia yɛ nwo zo tumi, bie a bɛbaboa yɛ anzɛɛ bɛbazɛkye yɛ subane. Ɔti fa menli mɔɔ bɛkulo kɛ bɛfa bɛ ahonle muala bɛsonle Gyihova kɛ ɛdawɔ la agɔnwolɛ.—Edw. 101:6, 7; 119:63.
17. Duzu a ɛbahola wɔayɛ amaa wɔanva agɔnwolɛ ɛtane a?
17 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ kolaa na wɔabɔ wɔ sukulu ne abo la. Ɔwɔ kɛ ɛdimoa ɛsi mekɛ dodo mɔɔ ɛ nee ɛ gɔnwo mɔ sukuluma babɔ nu ayɛ ninyɛne la anwo kpɔkɛ. Kɛ adiema nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Trenton la yɛle la ɛne. Ɔhanle kɛ: “Me nee me gɔnwo mɔ sukuluma ne avinli le kɛnlɛma, noko saa yɛkpɔne sukulu a, me nee bɛ ɛnyɛ ɛhwee bieko. Me nee bɛ kɔ sukulu ala, bɛnle me gɔnwo mɔ.” Kpɔkɛ boni a wɔzi wɔ ɛhye anwo a? Amaa wɔahola wɔabua kpuya ɛhye la, dwenle mɔɔ ɛyɛle wɔ mekɛ mɔɔ ɛkɔ sukulu mɔɔ limoa la anwo na biza ɛ nwo kɛ: Mekɛ dodo nyɛ a ɛnee me nee bɛ bɔ nu yɛ ninyɛne a? Saa ɛte nganeɛ kɛ ninyɛne bie mɔ angɔ boɛ wɔ dɛba ne a, nzenzaleɛ boni mɔ a ɔwɔ kɛ ɛyɛ ye kɛkala a? Bɔ kpɔkɛ kɛ ɛ nee menli mɔɔ le nrɛlɛbɛvolɛ la bahɔ zo alua na ɛ nee bɛdabɛ mɔɔ bɛngulo Gyihova la ɛnrɛdu.d
18. Kpuya boni mɔ a ɔwɔ kɛ ɛbiza ɛ nwo a? (Eza nea nvoninli ne.)
18 Anrɛɛ nyia mekɛ ta neɛnlea wɔ nu. Biza ɛ nwo kɛ: ‘Melɛbikye me gɔnwo mɔ sukuluma somaa ɔ? Asoo bɛ nyɛleɛ, bɛ ɛdendɛlɛ nee bɛ subane ɛlɛbɔ ɔ bo aha kɛzi metendɛ nee kɛzi medwenle ninyɛne nwo la ɔ? Gyihova anye die me nee me sukuluma ne agɔnwolɛvalɛ nwo ɔ?’ (Edw. 1:1) Saa ɛnwu kɛ ninyɛne bie mɔ ɛngɔ boɛ a, yɛ nwolɛ debie ndɛndɛ. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbava menli mɔɔ kulo Gyihova kɛ ɛdawɔ la agɔnwolɛ. Eza anrɛɛ di ɛ gɔnwo mɔ sukuluma daselɛ, ɔluakɛ ɛlɛ nwolɛ adenle kɛnlɛma kɛ ɛbaboa bɛ wɔamaa bɛazukoa nɔhalɛ ne.
Anrɛɛ di ɛ gɔnwo mɔ sukuluma daselɛ (Nea ɛdendɛkpunli 18)e
SIEZIE Ɛ NWO
19. Duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ ɛsiezie ɛ nwo amaa wɔahola wɔali ngyegyelɛ biala mɔɔ ɛbayia wɔ sukulu la azo a? Yɛ ndonwo.
19 Maa yɛyɛ ndonwo bie. Awie mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la ɛlɛtu adenle a, ɔsiezie ɔ nwo kolaa na yeadu ɔ bo. Ɔnze mɔɔ ɔbazi adenle nu la ɛdeɛ, noko ɔboɔboa ɔ nwo, ɔze ɛleka mɔɔ ɔlɛkɔ a yɛɛ bodane mɔɔ ɔti ɔlɛkɔ la. Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ ɛdimoa ɛsiezie ɛ nwo kolaa na wɔadoa wɔ sukulu ne azo a. Sɔ wɔ diedi ne anu kpundii, wula “Nyamenle konle ninyɛne ne amuala” na kakye bodane mɔɔ ɔti ɛlɛtoa wɔ sukulu ne azo la. Tɛ wɔ bodane a le kɛ ɛfa wɔakpondɛ ezukoa dɔɔnwo anzɛɛ ɛfa wɔalie duma wɔ ewiade ye, emomu ɛkpondɛ kɛ ɛwula Gyihova anyunlunyia wɔ debie biala mɔɔ ɛyɛ la anu.—Ɛfɛ. 6:11-13; 1 Kɔl. 9:26, 27; 10:31.
20. Duzu a ɛyɛ a ɔbamaa ‘wɔahɔ zo wɔazɔ ɛ nwo wɔanlea saa ɛwɔ diedi ne anu’ a?
20 Baebolo ne maa yɛ anwosesebɛ kɛ: “Bɛhɔ zo bɛzɔ bɛ nwo bɛnlea saa bɛwɔ diedi ne anu a; bɛhɔ zo bɛnleɛnlea bɛ nu.” (2 Kɔl. 13:5) Na ɛbahola wɔayɛ zɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛtoa wɔ sukulu ɛhɔlɛ zo la. Anrɛɛ ta neɛnlea wɔ nu nea kɛzi ɛlɛbɔ mɔdenle wɔ ninyɛne mɔɔ yɛzuzu nwo la anu la. Ɛlɛyɛ ninyɛne mɔɔ ɔbamaa wɔabikye Gyihova kpalɛ la dahuu ɔ? Ɛlɛbɔ wɔ adwenle ne anwo bane wɔavi ninyɛne mɔɔ ewiade ne fɛlɛ ye nrɛlɛbɛ la anwo ɔ? Ɛlɛfa wɔ mekɛ wɔali gyima kpalɛ ɔ? Ɛlɛfa ɛ mediema diedima agɔnwolɛ na wɔahwe ɛ nwo wɔavi agɔnwolɛ ɛtane nwo ɔ? Ɛhye mɔ le kpuya mɔɔ ɛlɛkɔ sukulu o, ɛlɛyɛ gyima o anzɛɛ ɛwɔ ɛleka gyɛne biala a ɔwɔ kɛ ɛbiza ɛ nwo a. Ɔti bɔ kpɔkɛ kɛ ɛbahɔ zo wɔazɔ diedi ne anu kpundii ɔnva nwo tɛnlabelɛ biala mɔɔ ɛbayia la, na ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ Gyihova bayila mɔdenle biala mɔɔ ɛlɛbɔ kɛ ɛbayɛ zɔ la azo.—Mrɛ. 3:5, 6.
EDWƐNE 87 Bɛla! Ɛbanyia Anwosesebɛ
a Saa ɛkpondɛ edwɛkɛ mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa ɛ nye abolo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu a, nea edwɛkɛ “Young People Ask . . . What Will I Need to Do After Baptism?—Part 1: Keep Up Your Activity” wɔ jw.org.
b Saa ɛkpondɛ debie mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔabɔ wɔ adwenle nwo bane la a, nea edwɛkɛ “Mmamaa ‘Ewiade Ɛhye Anu Nrɛlɛbɛ’ Yɛ Wɔ Koasea” mɔɔ wɔ May 2019 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la.
c Saa ɛkpondɛ debie mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔahyehyɛ mekɛ mɔɔ ɛbava wɔayɛ ninyɛne kenle ko biala la a, nea edwɛkɛ “Kpuya Mɔɔ Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra Ta Biza . . . Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meanlea Me Mekɛ Zo Boɛ Ɛ?” wɔ jw.org.
d Saa ɛkpondɛ kɛzi ɛbazi agɔnwolɛvalɛ nwo kpɔkɛ kpalɛ la anwo edwɛkɛ a, nea Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne ɛzukoalɛdeɛ 48, “Kpondɛ Ɛ Gɔnwo Mɔ Nrɛlɛbɛ Nu.”
e NVONINLI NE ANWO NGILENU: Adiema bɛlɛra bie mɔɔ ɛlɛsukoa kɛzi bɛyɛ enrinli la ɛlɛdi ɔ gɔnwo sukoavo bie daselɛ.