JULY 20-26, 2026
EDWƐNE 133 Sonle Gyihova Wɔ Wɔ Mgbavolɛ Nu
Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔazi Sukulu Ɛhɔlɛ Bieko Nwo Kpɔkɛ Kpalɛ La
“Mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la dwenle ɔ gyakɛ biala mɔɔ ɔlɛtu la anwo.”—MRƐ. 14:15.
BODANE
Yɛbanlea Baebolo ngyinlazo nee ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ awie suzu nwo wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛsi kpɔkɛ kɛ ɔbadoa ye sukulu zo anzɛɛ ɔnrɛdoa zo la.
1-2. (a) Kpɔkɛ boni a ɔwɔ kɛ ngakula sisi a? (b) Saa yɛka kɛ awie kulo kɛ ɔtoa ye sukulu zo a, boni a ɔkile a? (Nea “Edwɛkɛ Mɔɔ Bɛhilehile Nu.”)
SAA ɛle kakula a, bie a menli ɛbiza wɔ fane dɔɔnwo kɛ, “Saa ɛyɛ kpanyinli a gyima boni a ɛbayɛ a?” Nɔhalɛ nu, gyima kpalɛ mɔɔ tɛla biala mɔɔ ɛbahola wɔayɛ la a le dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne. (2 Tɛs. 3:10) Noko eza ɔhyia kɛ ɛyɛ gyima mɔɔ ɔbamaa wɔanyia ezukoa wɔanlea ɛ nwo la. Ɔti bie a wɔdwenle gyima mɔɔ ɛyɛ kpanyinli a ɛbayɛ la anwo.
2 Ngakula bie mɔ nee bɛ awovolɛ ɛzuzu gyima mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli a bɛbayɛ la anwo. Yemɔ ɛboa bɛ yemaa bɛzi kpɔkɛ kɛ saa bɛwie mɔlebɛbo sukulu a, bɛbadoa zolɛ.a Bie a ɛdawɔ noko ɛlɛsuzu nwo saa ɛdoa wɔ sukulu zo a. Saa ɛbadoa zo a, sukulu boni a ɔwɔ kɛ ɛkɔ a? Ɔti edwɛkɛ ɛhye bahilehile Baebolo ngyinlazo bie mɔ mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔadwenle nwolɛ kpalɛ amaa wɔazi nwolɛ kpɔkɛ kpalɛ la anu. Bɛhɛlɛle edwɛkɛ ɛhye bɛmaanle ngakula ɛdeɛ, noko ɔbaboa Kilisienenli biala mɔɔ ɔkulo kɛ ɔtoa ye sukulu zo la. Eza ngyinlazo mɔɔ wɔ nu la bahola aboa awovolɛ yeamaa bɛahile bɛ mra mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ la.
ASOO ƆWƆ KƐ ƐTOA WƆ SUKULU ZO Ɔ?
3. Duzu ati a Kilisienema bie mɔ bahulo kɛ bɛtoa bɛ sukulu zo a?
3 Saa ɛkɔ ɛleka bie mɔ a, awie angɔ sukulu andwu moa bɔbɔ a, ɔbahola yeanyia gyima kpalɛ yeayɛ. Wɔ ɛleka gyɛne noko, ɔwɔ kɛ awie toa ye sukulu zo amaa yeanyia gyima mɔɔ bɛbadua ye kakɛ kpalɛ anzɛɛ ɔnrɛva dɔnehwele dɔɔnwo ɔnrɛyɛ la. Gyima zɛhae bahola amaa Kilisienenli bie anyia mekɛ dɔɔnwo ayɛ daselɛlilɛ gyima ne anzɛɛ ninyɛne gyɛne wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu. Noko akee saa Kilisienenli bie kulo kɛ ɔtoa ye sukulu zo a, ɔwɔ kɛ ɔfa ninyɛne bie mɔ ɔbɔ afɔle yɛɛ ɔbayia ngyegyelɛ bie mɔ.
4. Saa Kilisienenli bie badoa ye sukulu zo a, nwane a ɔwɔ kɛ ɔsi nwolɛ kpɔkɛ a? (Eza nea ɔbodwɛkɛ ne.)
4 Baebolo ne ka kɛ ɔwɔ kɛ awie biala ‘soa ye ɛzonlelilɛ nwo adesoa.’ (Gal. 6:5, ɔbdw.) Ɔti ɔwɔ kɛ Kilisienenli biala mɔɔ ɛyɛ kpanyinli la mumua ne a si ye sukulu ɛhɔlɛ bieko nwo kpɔkɛ a.b Eza ɔwɔ kɛ awovolɛ a sisi bɛ mra ngakula sukulu ɛhɔlɛ nwo kpɔkɛ a. (Ɛfɛ. 6:1) Na mɔɔ bɛbahilehile bɛ mra ne mɔ la baboa bɛ yeamaa bɛasisi sukulu ɛhɔlɛ nwo kpɔkɛ kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli la.—Mrɛ. 22:6.
5. Mekɛ boni a ɔwɔ kɛ awie bɔ ɔ bo dwenle nwo kɛ ɔbadoa ye sukulu zo anzɛɛ ɔnrɛdoa zo a, na duzu ati ɔ? (Eza nea nvoninli ne.)
5 Saa ngakula badoa bɛ sukulu zo anzɛɛ bɛnrɛdoa zo a, ɔwɔ kɛ bɛsi nwolɛ kpɔkɛ kolaa na bɛawie mɔlebɛbo sukulu. Noko akee nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ bɛ nee bɛ awovolɛ bazuzu nwo kolaa bɛazi nwolɛ kpɔkɛ. Ɛhye bamaa bɛanyia mekɛ dɔɔnwo bɛadwenle gyima mɔɔ ɛbahola wɔayɛ la anwo na yemɔ baboa yeamaa bɛanwu debie mɔɔ ɛlɛtoa wɔ sukulu ne azo a ɔwɔ kɛ ɛsukoa amaa yeaziezie wɔ yeamaa gyima mɔɔ ɛbayɛ ye kenle bie la. Noko asoo ɔwɔ kɛ bɛdimoa bɛsi kpɔkɛ kɛ bɛ ra ne wie mɔlebɛbo sukulu ala a bɛbamaa yeadoa zo ɔ? Nwolɛ ɛngyia. (Mrɛ. 21:5) Ngakula bie mɔ ɛzi kpɔkɛ kɛ bɛwie sukulu a bɛbakpondɛ gyima bɛayɛ na bɛayɛ adekpakyelɛ gyima ne bie kolaa na bɛadwenle nwo kɛ saa bɛbadoa bɛ sukulu zo anzɛɛ bɛnrɛdoa zo a. Eza awie bahola azi kpɔkɛ kɛ ɔtoa ye sukulu zo wɔ mekɛ mɔɔ yeyɛ kpanyinli bɔbɔ la.
Awovolɛ bie ɛlɛboa bɛ ra bɛamaa yeazi sukulu bieko ɛhɔlɛ nwo kpɔkɛ kpalɛ (Nea ɛdendɛkpunli 5)
6. Saa awie kpondɛ kɛ ɔtoa ye sukulu zo a, duzu a baboa ye yeamaa yeazi kpɔkɛ kpalɛ a?
6 Saa ɛkulo kɛ ɛtoa wɔ sukulu zo a, duzu a baboa wɔ yeamaa wɔazi kpɔkɛ kpalɛ a? Dimoa yɛ nwolɛ asɔne. (Gye. 1:5) Eza suzu ninyɛne nwiɔ ɛhye mɔ noko anwo. Mɔɔ limoa, dwenle deɛmɔti ɛkulo kɛ ɛtoa zo la anwo kpalɛ. (Edw. 26:2) Bieko, tɔ alagye suzu sukulu holɛ mɔɔ ɛkulo kɛ ɛkɔ la anwo. (Mrɛ. 14:15) Akee maa yɛzuzu ninyɛne nwiɔ ɛhye mɔ anwo ngoko.
DWENLE DEƐMƆTI ƐKULO KƐ ƐTOA ZO LA ANWO
7. Saa yɛkulo kɛ yɛtoa yɛ sukulu zo a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ wɔ nwo a?
7 Saa ɛlɛdwenle nwo kɛ ɛbadoa wɔ sukulu zo a, kpuya titili mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛbiza ɛ nwo la a le kɛ, ‘Duzu bɔbɔ ati a mekulo kɛ mekɔ sukulu ɛhye a?’ Kpuya ɛhye anwo hyia ɔluakɛ menli dɔɔnwo ɛlɛkɔ sukulu a bɛ adwenle a le kɛ ɔbamaa bɛanyia gyima mɔɔ bɛ nye die nwo anzɛɛ bɛbadua bɛ kakɛ kpalɛ la. Asoo nvonleɛ wɔ adwenle zɛhae mɔɔ bɛlɛ la anwo ɔ? Kyɛkyɛ. (1 Tim. 5:8) Noko akee Baebolo ne bɔ yɛ kɔkɔ wɔ anwonyiahulolɛ nwo anzɛɛ adwenle mɔɔ menli lɛ kɛ bɛnyia ezukoa dɔɔnwo a ɔbabɔ bɛ nwo bane kenle bie la anwo. (Mrɛ. 23:4, 5; 1 Tim. 6:8-10; 1 Dwɔn 2:17) Ɔti saa wɔ adwenle a le kɛ ɛkɔ sukulu amaa wɔanyia ɛ nwo anzɛɛ wɔalie duma a, ɛnee ɛ sa bazi aze yɛɛ ɔbamaa wɔahwe ɛ nwo wɔavi Gyihova anwo.
8-9. (a) Adwenle boni a ɔwɔ kɛ Kilisienema nyia wɔ sukulu nwo a? (Mateyu 6:33) (b) Duzu a yɛsukoa yɛfi edwɛkɛ mɔɔ Josefina, Morine, yɛɛ Iris hanle la anu a?
8 Ɔti adwenle boni a ɔwɔ kɛ ɛnyia wɔ sukulu nwo a? Kakye kɛ ɔnle kɛ yɛmaa debie biala anwo kyia yɛ tɛla Gyihova ɛzonlenlɛ. (Mat. 22:37, 38; Fel. 3:8) Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ ɛbu sukulu kɛ ɔle debie mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔanyia gyima mɔɔ ɛbava wɔanlea ɛ nwo amaa wɔavi wɔ ahonle kɔsɔɔti anu wɔazonle Gyihova.—Kenga Mateyu 6:33.
9 Akee maa yɛnlea debie mɔɔ boale Kilisienema ɛhye mɔ ɔmaanle bɛnyianle sukulu ɛhɔlɛ bieko nwo adwenle mɔɔ fɛta la. Josefina mɔɔ vi Chile la hanle kɛ: “Sukulu bieko mɔɔ mengɔle la boale me maanle menyianle mekɛ dɔɔnwo menzonlenle Gyihova. Ɛnee debie mɔɔ hyia me kpalɛ la a le Gyihova ɛzonlenlɛ na tɛ me sukulu ne ɔ.” Adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Morine la noko vale ɛvolɛ ko hɔle sukulu bie mɔɔ bɛkile bɛ kɛzi bɛyɛ enrinli la. Duzu ati a ɔhɔzukoale enrinli ɛyɛlɛ a? Ɔhilele nu kɛ: “Ɛnee me bodane a le kɛ mebahɔzonle wɔ ɛleka mɔɔ bɛhyia moalɛ dɔɔnwo la. Ɔti ɛnee mekulo kɛ mesukoa gyima mɔɔ ɔbamaa meadwu me bodane ne anwo la. Mɔɔ menwiele sukulu ne la, menyɛle gyima ekyi memkpondɛle ezukoa mɔɔ ɔbaboa me yeamaa meadu meahɔ la. Mengɔndwule la, kɛmɔ ɛnee meze enrinli yɛ la ati, ɔmaanle menyianle gyima menyɛle.” Adiema raalɛ Iris mɔɔ vale mekɛ tendenle zukoale egyele nwo debie la hanle kɛ: “Nvasoɛ bie mɔ wɔ sukulu bieko ɛhɔlɛ zo, noko akee ɔnrɛmaa ɛnrɛnyia nɔhalɛ anyelielɛ nee ahunlundwolɛ. Mɔɔ ɔbamaa ɛ nye alie na ɛ kunlu adwo ɛ nwo kpalɛ la a le kɛ ɛbamaa Gyihova anwo ahyia wɔ wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu.” Nɔhalɛ nu, saa yɛmaa agɔnwolɛvalɛ mɔɔ yɛ nee Gyihova lɛ la anwo kyia yɛ kpalɛ a, ɔbamaa yɛasisi kpɔkɛ ngakyile mɔɔ ɔbamaa yɛ nye alie dahuu la.
SUZU SUKULU HOLƐ MƆƆ ƐKULO KƐ ƐKƆ LA ANWO
10. Saa ɛkulo kɛ ɛtoa wɔ sukulu zo a, kɛ ɔkɛyɛ na wɔava ngyinlazo mɔɔ wɔ Ditilɔnomi 32:29 la wɔali gyima ɛ?
10 Bie a gyima titili bie wɔ wɔ adwenle nu mɔɔ ɛkulo kɛ ɛyɛ a. Noko ɛbahola wɔazuzu gyima gyɛne bie mɔ mɔɔ zɔho mɔɔ wɔ wɔ adwenle nu anzɛɛ mɔɔ le ngakyile bɔkɔɔ la anwo. (Fa toto Mrɛlɛbulɛ 18:17 anwo.) Ɛnɛ, saa awie kulo kɛ ɔtoa ye sukulu zo a, bie a ɔngyia kɛ ɔbahɔ sukulu ɛkɛ. Ɔbahola yealua yintanɛte ne azo yɛayɛ ye zɔ, noko dɛba ne ɛnee ɔnle zɔ. Eza suzu nwo nea kɛ saa wɔandoa wɔ sukulu zo bɔbɔ a ɛbanyia gyima wɔayɛ wɔanlea ɛ nwo a. Kɛ neazo la, adiema raalɛ Johanna mɔɔ vi Finland la angɔ ndoazo sukulu biala. Ɔhanle kɛ: “Mɔɔ menwiele sukulu la, memkpondɛle gyima mɔɔ mebava me mekɛ ne foa bie meayɛ la. Akee membɔle adekpakyelɛ gyima ne abo. Meyɛ gyima ngakyile ngakyile, na menwu kɛ Gyihova di ye ɛwɔkɛ zo. Ɔmaa me sa ka mɔɔ mehyia nwo la dahuu.” Saa ɛlɛsi sukulu holɛ mɔɔ ɛbahɔ nee debie mɔɔ ɛbazukoa la anwo kpɔkɛ a, mmafa wɔ adwenle ɛsie nvasoɛ mɔɔ ɛbanyia la ala azo, kakye kɛ ɛbayia ngyegyelɛ noko. Ɔti biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo nvasoɛ mɔɔ mebanyia ye wɔ nu la zonle tɛla ngyegyelɛ mɔɔ wɔ nu la ɔ?’ (Kenga Ditilɔnomi 32:29; 1 Kɔl. 10:23) Maa yɛnlea ninyɛne bie mɔ mɔɔ baboa wɔ yeamaa wɔabua zɔhane kpuya ne la.
11. Duzu ati a ɔhyia kɛ ɛsuzu dɔnehwele mɔɔ ɛbava wɔahɔ sukulu dapɛne biala la anwo a? (Eza nea nvoninli ne mɔ.)
11 Dɔnehwele mɔɔ ɛbava wɔahɔ sukulu dapɛne biala. Saa ɛnea dɔnehwele dodo mɔɔ ɛbava wɔahɔ sukulu dapɛne biala, mɔɔ ɛbava wɔahɔzukoa kɛzi bɛyɛ gyima ne nee mɔɔ ɛbava wɔayɛ gyimalilɛ ngakyile mɔɔ bɛva bɛmaa wɔ kɛ ɛhɔyɛ wɔ sua nu ɛrɛla la a, asoo ɛbanyia mekɛ wɔazonle Gyihova na wɔali wɔ abusua nu ɛzonlelilɛ nwo gyima ɔ? (Fel. 1:10) Asoo sukulu ne bamaa wɔavɛ somaa mɔɔ ɛnrɛnyia anwosesebɛ bɔbɔ ɛnrɛziezie ɛ nwo ɛnrɛmaa asafo debiezukoalɛ anzɛɛ ɛnrɛyɛ ɛ ti anwo debiezukoalɛ ɔ? Ɛhye bie a dole adiema Jeroz mɔɔ wɔ India la a. Ɔhanle kɛ: “Ɛnee ɔnla aze ɔmmaa me kɛ mebada meahɔ daselɛlilɛ yɛɛ mekɔ debiezukoalɛ a ɔyɛ se kɛ mebamaa me adwenle ahɔ mɔɔ bɛlɛka la azo. Ɔdwu mekɛ ne bie a mengɔ debiezukoalɛ bɔbɔ. Akee meze bɔbɔ a anrɛɛ meangɔ. Menzɛkyele me mekɛ nee me anwosesebɛ mgbane.” Noko akee sukulu ne bie wɔ ɛkɛ a ɔnlie bɛ mekɛ dɔɔnwo. Bie a ahenle bava ye mekɛ ne ekyi bie ala a ahɔ a, yɛɛ bɛnrɛmaa ye gyimalilɛ dɔɔnwo kɛ ɔhɔyɛ ye wɔ sua nu ɔrɛla. Sukulu zɛhae bie a adiema raalɛ Rabeca mɔɔ vi Mozambique la hɔle a. Ɔse ɛnee ɔfa dɔnehwele nwiɔ a ɔkɔ sukulu kenle ko biala a, ɔti ɔmaanle ɔholale ɔdoale zo ɔyɛle dahuu adekpakyelɛ gyima ne.
Saa ɛlɛsuzu nwo kɛ ɛkulo kɛ ɛtoa wɔ sukulu zo a, nea kɛ ɛbanyia mekɛ wɔayɛ ninyɛne mɔɔ anwo hyia la kɔsɔɔti (Nea ɛdendɛkpunli 11)
12. Mɔɔ fale sukulu nwo la, duzu a awie yɛ a ɔbahile kɛ ɔlɛfa ye mekɛ yeali gyima kpalɛ a? (Nolobɔvo 12:1)
12 Mekɛ tendenle mɔɔ ɛbava wɔahɔ. Eza ɔwɔ kɛ ɛsuzu siane anzɛɛ ɛvolɛ dodo mɔɔ ɛbava wɔahɔ sukulu ne la anwo. Saa ɛkɔ sukulu zɔhane a, asoo ɔbahile kɛ ɛlɛfa wɔ mekɛ wɔali gyima kpalɛ ɔ? (Ɛfɛ. 5:15-17) Saa ɛle kakula a, asoo ɔbamaa wɔayɛ biala mɔɔ ɛbahola la wɔamaa Gyihova, na bie a wɔayɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne bie ɔ? (Kenga Nolobɔvo 12:1.) Asoo gyima mɔɔ ɛkulo kɛ ɛyɛ la anwo sukulu gyɛne wɔ ɛkɛ mɔɔ ɛnrɛva ɛvolɛ dɔɔnwo ɛnrɛhɔ ɔ? Kɛ neazo la, saa ɛkɔsukoa gyima anzɛɛ ɛkɔ sukulu mɔɔ bɛkile bɛ sa anloa gyima la a, bie a ɛnrɛhyɛ na wɔawie yɛɛ ɛnrɛbɔ kakɛ kpole kɛ yunivɛsiti la. Na ɛhye bie a adiema Mario mɔɔ vi Chile la yɛle a. Ɔse ɔvale ɛvolɛ nwiɔ ɔhɔle sukulu mɔɔ bɛtete bɛ bɛmaa bɛnyia bɛ sa anloa gyima la. Ɔhanle kɛ ɛnee ye bolɛ ɛnyɛ se kɛ yunivɛsiti la yɛɛ kɛmɔ ɛnee ɔkɔ sukulu kenle nna dapɛne biala la ati, ɔmaanle ɔholale ɔyɛle adekpakyelɛ gyima ne bie wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ ɔtɛkɔ sukulu ne la.
13. Kɛzi ɛleka mɔɔ awie badɛnla adoa ye sukulu ne azo la bahola aha ye ɛbɛlabɔlɛ ɛ?
13 Ɛleka mɔɔ ɛbahɔ sukulu ne. Bie a ɛbanyia sukulu ne bie wɔ ɛleka mɔɔ bikye wɔ la. Na saa ɔwɔ moa noko ɛ? Anzɛɛ saa ɔwɔ kɛ ɛtɛnla sukulu ɛkɛ ne noko ɛ? Kakye kɛ saa ɛfi sua nu na ɛkɔtɛnla awie mɔ anzɛɛ wɔ mbusuafoɔ gyɛne mɔɔ bɛnzonle Gyihova la anwo a, ɔbahola yeazɛkye ɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne. (Mrɛ. 22:3; 1 Kɔl. 15:33) Matias mɔɔ vi Mozambique la hɔle sukulu bie mɔɔ yeambɔ kakɛ kpole la ɛvolɛ ko ala, noko ɔnlunle ɔ nwo. Ɔboalekɛ sukulu ɛkɛ ne ala a ɔdɛnlanle too ɔwiele a, na kenle ko biala ɔyiale sɔnea mɔɔ anrɛɛ ɔbamaa yeayɛ ɛtane la. Ɔti ɔhanle kɛ ɔnle kpalɛ kɛ awie bahɔ sukulu mɔɔ ɔbamaa yeade ɔ nwo yeavi ye abusua ne anwo la. Adiema raalɛ bie mɔɔ vi Russia la noko hanle kɛ amaa yeandɔ sɔnea nee esiane nu la, ɔdɛnlanle ye awovolɛ anwo a ɔhɔle sukulu a, yeandɛnla sukulu ɛkɛ. Bieko, ɛbahola wɔahɔ sukulu bɔbɔ mɔɔ bɛdua yintanɛte ne azo a bɛkile debie la.
14. Saa ɛlɛsuzu nwo kɛ ɛbadoa wɔ sukulu zo a, kɛzi ngyinlazo mɔɔ wɔ Luku 14:28 la bahola aboa wɔ ɛ?
14 Nwolɛ kakɛ ne. Wɔ ɛleka bie mɔ, saa ɛkulo kɛ ɛtoa wɔ sukulu zo a ɛmbɔ kakɛ dɔɔnwo, bie bɔbɔ a arane ne a fa nwolɛ kakɛ ne a. Saa zɔhane a ɔde wɔ wɔ maanle nu a, yemɔ ɛbahola wɔanyia ndetelɛ mɔɔ ɔbamaa wɔanyia gyima wɔayɛ mɔɔ ɛmbɔ nwolɛ kakɛ kpole a. Noko wɔ ɛleka bie mɔ, saa ɛka kɛ ɛtoa wɔ sukulu zo a, yemɔ ye bolɛ yɛ se kpalɛ. Bie bɔbɔ a ɔwɔ kɛ ɛfa kilehilevolɛ bie ɛmaa ɔkile wɔ debie wɔ sua nu kolaa na wɔanyia nwolɛ adenle wɔadoa wɔ sukulu ne azo. Na bie mɔ kawie sukulu bɔbɔ la ɛnee bɛtɛtua kakɛ. Adilson mɔɔ vi Mozambique la hɔle sukulu zɛhae bie na ɔnlunle ɔ nwo. Ɔluakɛ ɔhanle kɛ: “Menvale ɛvolɛ nna a mengɔle sukulu ne a. Na ɛnee ɔwɔ kɛ me abusua ne fa ezukoa mɔɔ bɛbava bɛadɔ aleɛ nee ninyɛne mɔɔ bɛhyia nwo la sie amaa bɛava bɛadua me sukulu ne anwo kakɛ.” Ɔti saa ɛlɛdwenle nwo kɛ ɛbadoa wɔ sukulu zo a, biza ɛ nwo kɛ: ‘Nwolɛ kakɛ bayɛ kpole ɔ? Asoo me nee me abusua ne bahola nwolɛ kakɛ ne tua? Sukulu gyɛne mɔɔ nwolɛ kakɛ ne ɛnle kpole la wɔ ɛkɛ ɔ?’ (Kenga Luku 14:28.) ‘Saa meangola nwolɛ kakɛ ne amuala tua kɛkala a, ɔbali mekɛ tendenle nyɛ na meawie ye tua a? Asoo gyima mɔɔ sukulu ɛhye bamaa meanyia ye kenle bie la bamaa meanyia ezukoa mɔɔ mebava menlea me nwo na meaduodua me nwo kakɛ ne la ɔ?’—Mrɛ. 22:7.
15. Duzu ati a ɔwɔ kɛ ɛsuzu gyima mɔɔ ɛbanyia wɔayɛ la anwo kolaa na wɔazi sukulu holɛ mɔɔ ɛbahɔ la anwo kpɔkɛ a?
15 Suzu gyima mɔɔ ɛbanyia wɔayɛ la anwo. Dimoa suzu gyima mɔɔ wɔ ɛleka mɔɔ ɛde anzɛɛ ɛleka mɔɔ ɛkulo kɛ ɛkɔtɛnla la anwo. Asoo sukulu mɔɔ ɛkulo kɛ ɛkɔ la bamaa wɔanyia gyima wɔayɛ ɔ? Ɔwɔ kɛ ɛsuzu ɛhye anwo ɔluakɛ sukulu bie mɔ ɛnrɛmaa wɔ ndetelɛ kpalɛ biala mɔɔ ɛwie a ɛbahola wɔava wɔayɛ gyima a. Bɛmaa ɛnyia ninyɛne nwo adwenle ala. (Kɔl. 2:8) Ɛhye bie a dole adiema raalɛ bie mɔɔ wɔ India la a. Ɔhanle kɛ: “Debie mɔɔ menzukoale ye wɔ sukulu la ammaa meannyia ndetelɛ mɔɔ ɔbamaa awie ava me gyima nu wɔ me sua zo la. Ɔti meannyia me sukulu ne mɔɔ mengɔle la anwo gyima meanyɛ.” Sukulu bie mɔ noko wɔ ɛkɛ mɔɔ saa ɛkɔ a, ɛbanyia ndetelɛ mɔɔ ɔbamaa wɔahola wɔayɛ gyima ne a, noko nwolɛ gyima dɔɔnwo ɛnle ɛkɛ. Sukulu zɛhae bie a Sublime mɔɔ vi Central African Republic la hɔle a. Ɔhɔzukoale kɛzi bɛyɛ air conditioner boɛ la noko ɛnee ɔyɛ se kɛ ɔbanyia gyima ɔluakɛ wɔ ɛleka mɔɔ ɔde la menli debie sɛkye a bɛdabɛ a bɛyɛ ye boɛ a.
16. Duzu ati a ɔle kpalɛ kɛ ɛbadwenle gyima mɔɔ ɛwie sukulu a ɛbayɛ la anwo a?
16 Eza ɔwɔ kɛ ɛdwenle gyima mɔɔ ɛwie sukulu a ɛbayɛ la anwo. Asoo ɛ nye balie nwo? (Nol. 3:12, 13) Kɛzi gyima ne anu de ɛ yɛɛ nwane mɔ a ɛ nee bɛ bayɛ gyima a? Ɔle gyima mɔɔ menli bu ye kɛ esiane wɔ nu, anzɛɛ dahuu bɛ nee menli gyɛne mɔɔ yɛ gyima zɔhane bie la ɛlɛko anzɛɛ ɛvɛlɛ wɔ nu ɔ? Bɛtua bɛ kakɛ kpalɛ ɔ? Kakɛ mɔɔ bɛbadua wɔ la baza wɔ ɔ? Ɔwɔ kɛ dahuu ɛkɔ sukulu amaa gyima ne anvi ɛ sa ɔ? Mɔɔ hyia kpalɛ la, asoo ɔbamaa wɔahola wɔava Belemgbunlililɛ ne wɔalimoa ɔ? (Nol. 12:13) Nɔhalɛ ne a le kɛ, wɔ ɛleka mɔɔ gyima dɔɔnwo ɛnle la, ɔnla aze kɛ ɛbanyia gyima mɔɔ ɛkulo la wɔayɛ. Noko sukulu mɔɔ ɛbahɔ la bahola aha gyima mɔɔ ɛwie a ɛbanyia la. Tabitha mɔɔ vi India la vale siane nsia hɔzukoale kɛzi bɛkpomgba ninyɛne la. Ɔhanle kɛ: “Menwunle kɛ saa mekpomgba ninyɛne a ɔbaboa me yeamaa meayɛ adekpakyelɛ gyima ne bie, ɔluakɛ dahuu mebanyia gyima meayɛ. Eza ɔbamaa meanyia mekɛ meayɛ ninyɛne gyɛne yɛɛ menrɛhyia ezukoa kpole mɔɔ mebava meabɔ ɔ bo a.” Amgba noko Tabitha holale nleanle ɔ nwo na ɔyɛle adekpakyelɛnli.
17. (a) Nienwu a ɛbanyia edwɛkɛ mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔazi sukulu ɛhɔlɛ nwo kpɔkɛ kpalɛ a? (b) Baebolo ngyinlazo boni mɔ a ka kpɔkɛzilɛ ɛhye anwo edwɛkɛ dɔɔnwo a? (Nea ɛlɛka, “Baebolo Ngyinlazo Mɔɔ Ɔwɔ Kɛ Ɛsuzu Nwo La.”)
17 Yɛzukoa ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛsuzu nwo kolaa na wɔazi kpɔkɛ la wɔ edwɛkɛ ɛhye anu. Noko nienwu a ɛbanyia edwɛkɛ mɔɔ ɔbaboa wɔ yeamaa wɔazi kpɔkɛ kpalɛ a? Mɔɔ limoa, ɛbahola wɔahɔ sukulu ɛkɛ anzɛɛ wɔanlea ye wɛbsaete ne amaa wɔanwu ninyɛne mɔɔ bɛkile wɔ ɛkɛ la. Bieko, nea kɛ ɛwie sukulu ne a ɛbanyia debie mɔɔ wɔzukoa la anwo gyima wɔayɛ a. Eza biza bɛdabɛ mɔɔ bɛhɔle sukulu zɔhane bie anzɛɛ bɛyɛ gyima mɔɔ ɛkulo kɛ ɛwie sukulu a ɛyɛ bie la nwolɛ edwɛkɛ. (Mrɛ. 13:10) Ɛbahola wɔabiza bɛ kɛ, “Duzu ati a sukulu anzɛɛ gyima zɔhane le kpalɛ a, yɛɛ ngyegyelɛ boni a wɔ nu a?” Noko eza ɛ nee menli mɔɔ bɛlɛfa anyelielɛ bɛazonle Gyihova la ɛha nwolɛ edwɛkɛ. (Mrɛ. 15:22) Biza bɛ sukulu mɔɔ bɛsuzu kɛ ɛkɔ a ɔbaboa wɔ anzɛɛ gyima mɔɔ ɛyɛ a ɔbaboa wɔ la. Bie a bɛbaha gyima bie mɔɔ ɛtɛdwenle nwo bɔbɔ la bɛahile wɔ.
18. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛkakye a?
18 Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, nvasoɛ wɔ sukulu bieko ɛhɔlɛ zo yɛɛ ɔlɛ ye ngyegyelɛ. Ɔti yɛ asɔne na dwenle mɔɔ ɛkulo kɛ ɛyɛ la anwo. Eza kakye kɛ, saa ɛtoa wɔ sukulu zo a bie a ɔbamaa wɔanyia ezukoa ɛdeɛ, noko debie mɔɔ ɔbamaa wɔanyia nɔhalɛ anyelielɛ la a le kɛ ɛ nee Gyihova banyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. (Edw. 16:9, 11) Gyihova ɛdeɛ, dahuu ɔnea ye menli, ɔnva nwo sukulu mɔɔ bɛhɔle la. (Hib. 13:5) Noko saa wɔzi kpɔkɛ kɛ ɛkulo kɛ ɛtoa wɔ sukulu zo a, duzu a baboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔabikye Gyihova wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ sukulu ne la ɛ? Bɛbabua kpuya ɛhye wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu.
EDWƐNE 45 Me Ahonle Nu Nzuzulɛ
a EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Wɔ edwɛkɛ ɛhye nee mɔɔ doa zo la anu, saa yɛka kɛ awie kulo kɛ ɔtoa ye sukulu zo a ɔkile duzu? Ɔkile sukulu fofolɛ anzɛɛ ndetelɛ biala mɔɔ saa awie wie mɔlebɛbo sukulu a, ɔkɔ la. Sukulu ɛhye mɔ bie a le yunivɛsiti yɛɛ sukulu nee gyima mɔɔ bɛtete menli bɛmaa bɛnyia bɛ sa anloa gyima la. Eza bie a le course mɔɔ bɛfa mekɛ ezinraa anzɛɛ mekɛ tendenle bɛyɛ la.
b Dɛba ne, ɛnee yɛmmaa Kilisienema anwosesebɛ wɔ yɛ mbuluku nee vidio ngakyile ne mɔ anu kɛ bɛbahɔ yunivɛsiti anzɛɛ bɛbahɔ sukulu bɛahɔ moa. Nwolɛ neazo ko a le edwɛkɛ “Parents—What Future Do You Want for Your Children?” mɔɔ wɔ October 1, 2005, The Watchtower ne anu la. Yɛhanle esiane mɔɔ wɔ yunivɛsiti anzɛɛ sukulu gyɛne mɔɔ bɛfa ɛvolɛ dɔɔnwo bɛkɔ la anu la. Ɔwɔ nuhua kɛ esiane ɛhye mɔ tɛbɔ ɛkɛ ɛdeɛ, noko saa awie badoa ye sukulu zo o, saa ɔnrɛdoa zo o, ɔle ɔdaye mumua ne ye kpɔkɛzilɛ. Ɔti ɔwɔ kɛ Kilisienenli biala anzɛɛ awovolɛ mɔɔ bɛ mra le ngakula la yɛ nwolɛ asɔne na bɛsuzu Baebolo ngyinlazo nee ninyɛne gyɛne mɔɔ fale nwo la anwo kolaa na bɛazi kpɔkɛ. Ɔnle kɛ Kilisienenli biala anzɛɛ asafo nu mgbanyima bua bɛ diema diedinli bie ndɛne wɔ kpɔkɛ mɔɔ ɔbazi wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo la anwo.—Gye. 4:12.