Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w26 May m. 2-7
  • Duzu Ati A Baebolo Ngyinlazo Nwo Hyia A?

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Duzu Ati A Baebolo Ngyinlazo Nwo Hyia A?
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • DUZU A LE BAEBOLO NGYINLAZO?
  • DUZU ATI A BAEBOLO NGYINLAZO NWO HYIA A?
  • KƐ ƆKƐYƐ NA YƐAHOLA YƐANWU BAEBOLO NGYINLAZO Ɛ?
  • BƆ KPƆKƐ KƐ ƐBAVA BAEBOLO NGYINLAZO WƆABƆ WƆ ƐBƐLA
  • Fa Baebolo Ngyinlazo Tete Wɔ Adwenle Ne
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
  • Kpɔkɛzilɛ Mɔɔ Ɔkile Kɛ Yɛfa Yɛ Nwo Yɛto Gyihova Anwo Zo La
    Yɛ Kilisiene Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ—Nyianu Buluku—2023
  • Kɛzi Baebolo Ngyinlazo Boa Yɛ Ɛ?
    Edwɛkpa Mɔɔ Vi Nyamenle Ɛkɛ!
  • Fa Baebolo Ngyinlazo Boa Ɛ Mra Maa Bɛnyia Anyuhɔlɛ
    Yɛ Kilisiene Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ—Nyianu Buluku—2023
Nea Dɔɔnwo
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2026
w26 May m. 2-7

JULY 6-12, 2026

EDWƐNE 98 Ngɛlɛlera Ne Vi Nyamenle Sunsum Nu

Duzu Ati A Baebolo Ngyinlazo Nwo Hyia A?

‘Bɛva bɛ sonlabaka ne bɛmaa kɛ ɛzonlenlɛ nwuanzanwuanza mɔɔ bɛdwenle nwo bɛyɛ la.’—WLO. 12:1.

BODANE

Edwɛkɛ ɛhye bahilehile mɔɔ Baebolo ngyinlazo abo kile nee mɔɔ yɛlɛkenga Baebolo ne a ɔwɔ kɛ yɛyɛ amaa yɛanwu ngyinlazo mɔɔ wɔ nu la anu.

1-2. (a) Duzu ati a yɛkola yɛka kɛ Baebolo ne le tete buluku a? (b) Duzu ati a nvasoɛ tɛbɔ Baebolo ne azo ɛnɛ a?

BAEBOLO ne le tete buluku. Bɛbɔle ye ɛhɛlɛlɛ bo wɔ kɛyɛ ɛvolɛ 3,500 mɔɔ ɛze ɛhɔ la anu yɛɛ bɛwiele ye kɛlɛ wɔ asɛɛ ɛvolɛ 2,000 mɔɔ ɛpɛ nu la anu. Noko “Nyamenle edwɛkɛ ne” mɔɔ wɔ nu la tɛte ngoane nu yɛɛ tumi tɛbɔ nu ɛnɛ. (Hib. 4:12; 2 Tim. 3:​16, 17) Menli mgbe dɔɔnwo di daselɛ kɛ Baebolo ne ɛboa bɛ ɛmaa bɛhola bɛgyinla ɛbɛlabɔlɛ ne anloa wɔ ɛnɛ mekɛ ye.

2 Kɛzi nvasoɛ tɛbɔ tete buluku ɛhye azo ɛnɛ ɛ? Ninyɛne nwiɔ bie ati ɔ. Mɔɔ limoa, “tease Nyamenle ne,” yɛ Bɔvolɛ ne mɔɔ ze nrɛlɛbɛ tɛla awie biala la a maanle bɛhɛlɛle nuhua edwɛkɛ ne a. (1 Tim. 4:10; Wlo. 16:​26, 27) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, bɛhɛlɛle Baebolo ne wɔ adenle mɔɔ ɔmmaa ngyinlazo mɔɔ wɔ nu la ɛngakyi la azo. Ɛhye ati ɔnva nwo mekɛ mɔɔ bɛwole awie anzɛɛ ngyegyelɛ mɔɔ ɔlɛyia la, ngyinlazo mɔɔ wɔ nu la bahola aboa ye.

3. Kpuya boni mɔ a bɛbabua ye wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

3 Duzu a le Baebolo ngyinlazo? Duzu ati a nwolɛ hyia kpalɛ maa yɛ ɛnɛ a? Kɛ ɔkɛyɛ na yɛnwu ngyinlazo ne mɔ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛkenga Baebolo ne la ɛ? Edwɛkɛ ɛhye babua kpuya ɛhye mɔ. Eza yɛbanwu kɛzi Gyisɛse ngilehilelɛ ne maa yɛnwu nvasoɛ mɔɔ wɔ Baebolo ngyinlazo zo la.

DUZU A LE BAEBOLO NGYINLAZO?

4. Duzu a le Baebolo ngyinlazo?

4 Baebolo ngyinlazo a le nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ maa yɛnwu adwenle mɔɔ Nyamenle lɛ wɔ ninyɛne nwo la. Na nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye mɔ a Nyamenle gyinla zo di mɛla ngakyile a. Ɔdwu mekɛ ne bie a mɛla bie mɔɔ Nyamenle bali la mumua ne maa yɛnwu ngyinlazo mɔɔ wɔ nu la wienyi. (Mat. 22:37) Noko ngyinlazo kpogya tɛla mɛla fɔɔnwo. Yɛkola yɛka ye zɔ ɔboalekɛ yɛnrɛhola yɛnrɛva mɛla fɔɔnwo bie yɛnrɛli gyima wɔ ninyɛne dɔɔnwo anu. Bie a mekɛ anzɛɛ tɛnlabelɛ fɔɔnwo bie ati a bɛlile mɛla zɔhane a. Noko Baebolo ngyinlazo maa yɛnwu Gyihova adwenle wɔ ninyɛne dɔɔnwo anu. Ɔti yɛbahola yɛaha kɛ ngyinlazo a maa bɛdi mɛla bie a. Adwenle kpalɛ bie ati a Gyihova di mɛla biala a. Noko yɛbahola yɛava ngyinlazo mɔɔ ɔti ɔlile mɛla zɔhane la yɛali gyima wɔ tɛnlabelɛ ngakyile nu nee mekɛ biala. (Edw. 119:111) Bie a ɔbahyia kɛ bɛkakyi mɛla bie, noko ngyinlazo ɛmkpa nwo ɛlɛ.—Aye. 40:8.

5. Ndonwo boni a yɛbahola yɛava yɛahile ngakyile mɔɔ wɔ ngyinlazo nee mɛla nu la anu a? (Eza nea nvoninli ne mɔ.)

5 Amaa yɛade ngakyile mɔɔ wɔ mɛla nee ngyinlazo nu la abo kpalɛ la, maa yɛyɛ ndonwo bie. Saa ɛrɛladane bie ɛlɛto aleɛ a, ɔbahola yeaha yeahile ɔ ra kakula bie mɔɔ wɔ ɔ nwo ɛkɛ ne la kɛ, ‘Mmafa ɛ sa ɛka senle ne.’ Edwɛkɛ zɔhane le mɛla. Noko ngyinlazo anzɛɛ adwenle mɔɔ ɔti ɔlile mɛla zɔhane la a le kɛ: Mmafa ɛ sa ɛka debie mɔɔ dɔ la, ɔluakɛ ɔbayela wɔ. Ngyinlazo zɔhane ɛnvale senle nwo ala. Ɔkola ɔfale bulalɛ mɔɔ bɛfa bɛto ninyɛne, kolpɔto anzɛɛ debie biala mɔɔ dɔ mɔɔ kola yela awie la anwo. Tɛ sua nu ala ɔbahola yeava ngyinlazo zɔhane yeali gyima a, emomu ɔbahola yeava yeali gyima wɔ ɛleka gyɛne. Nɔhalɛ nu, kakula ne ɛlɛnyi la, ɔbava senle yeayɛ debie. Noko ɔwɔ kɛ ɔkɔ zo ɔnea boɛ amaa yeanyela ye. Ɔti mɛla ne bahakyi noko ngyinlazo mɔɔ ɔti bɛvale mɛla zɔhane bɛmaanle ye la ɛnrɛhakyi.

Nvoninli ngakyile: Ɛrɛladane bie nee ɔ ra nrenyia ɛlɛto aleɛ wɔ egyaade. 1. Ɔlɛka yeahile ye kɛ ɔmmafa ɔ sa ɔka senle ne. 2. Ɛvolɛ dɔɔnwo anzi, ɔ nee ɔ ra ne ɛlɛto aleɛ, na mekɛ ɛhye ɛdeɛ, kakula ne a gyi senle ne anwo a. 

Mɛla bie bahola ahakyi noko ngyinlazo mɔɔ ɔti bɛlile la ɛngakyi (Nea ɛdendɛkpunli 5)


DUZU ATI A BAEBOLO NGYINLAZO NWO HYIA A?

6. (a) Duzu a Gyihova ɛlua ye Edwɛkɛ ne azo ɛva ɛmaa yɛ a? (b) Kɛzi Gyihova di yɛ eni ɛ?

6 Kɛmɔ Gyihova kulo yɛ la ati, ɔdi mɛla ngakyile amaa yealua zo yeamaa yɛ adehilelɛ fɔɔnwo bie mɔɔ ɔnrɛmaa yɛnrɛdɔ esiane nu a. (Gye. 2:11) Eza ɔboa yɛ ɔmaa yɛte ngyinlazo anzɛɛ adwenle mɔɔ ɔti ɔlile mɛla zɔhane mɔ la abo. Wɔ tɛnlabelɛ ngakyile mɔɔ ɔtɛdile nwolɛ mɛla fɔɔnwo la anu, ɔdua ye Edwɛkɛ ne azo ɔmaa yɛ adehilelɛ mɔɔ yɛbava yɛali gyima la. Baebolo ngyinlazo boa yɛ maa yɛsisi kpɔkɛ kpalɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu na yɛyɛ mɔɔ le kpalɛ la. Gyihova dua ngyinlazo ɛhye mɔ mɔɔ yeva yemaa yɛ la azo di yɛ eni na ɔmaa yɛnyia fanwodi yɛsisi kpɔkɛ mɔɔ kile kɛ yɛkulo ye yɛɛ yɛ nye die ye ngyinlazo ne mɔ anwo la.—Gal. 5:13.

7. Maa neazo mɔɔ kile kɛ nvasoɛ wɔ Baebolo ngyinlazo zo la. (Eza nea nvoninli ne.)

7 Amaa yɛade kɛzi Baebolo ngyinlazo bahola aboa yɛ la abo la, maa yɛyɛ ndonwo bie. Saa ɛde kale nu ɛlɛkɔ ɛleka bie mɔ a, ɛbanwu kɛ sɛkɛlɛneɛ ngakyile wɔ adenle ne azo. Sɛkɛlɛneɛ ɛhye mɔ dɔɔnwo boa delava ne maa ɔnwu mɛla mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔdi zo wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛka kale ne la. Kɛ neazo la, bie a ɔbamaa delava ne anwu kɛ ɔwɔ kɛ ɔto ɔ rɛle aze anzɛɛ ɔwɔ kɛ ɔgyinla. Saa yeanli mɛla ɛhye mɔ azo a bɛbahola bɛahwe ɔ nzo. Noko sɛkɛlɛneɛ ɛhye mɔ anu dɔɔnwo noko maa delava ne nwu ninyɛne mɔɔ bahola ava ye ado esiane nu la. Kɛ neazo la, bie a bɛbabɔ ye kɔkɔ kɛ boka wɔ ɔ nyunlu anzɛɛ bɛfa nlankɛ bɛpɛ nu wɔ adenle ne azo. Delava mɔɔ ze kale ka kpalɛ la bava ye adwenle ali gyima kpalɛ na yeamaa ɔ nye ala ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔbanwu kɔkɔbɔlɛ ɛhye mɔ la. Kɛ neazo la, saa ezule ɛlɛtɔ a, delava ne banwu kɛzi ɔwɔ kɛ ɔka ye kale ne wɔ ɛleka ɛhye mɔ la. Zɔhane ala a Kilisienema ɛnyɛ debie fɔɔnwo bie mɔɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne tua la, yɛɛ eza bɛtwe bɛ nwo bɛfi nyɛleɛ anzɛɛ adwenle biala mɔɔ ɔnrɛmaa bɛnrɛli Nyamenle mɛla zo la anwo. Na bɛbahola bɛayɛ ye zɔ a, kyesɛ bɛfa bɛ adwenle bɛdi gyima kpalɛ.

Kale bie lua adenle mɔɔ la boka nwo na ɔkyeɛhyea la azo nɔɔzo. Ye kɛnlaneɛ ne ɛda ɛgua sɛkɛlɛneɛ mɔɔ wɔ adenle ne azo la azo.

Sɛkɛlɛneɛ dɔɔnwo mɔɔ wɔ adenle zo la bɔ delavama kɔkɔ wɔ esiane nwo. Baebolo ngyinlazo bahola aboa yɛ wɔ adenle zɔhane ala azo (Nea ɛdendɛkpunli 7)


8. Kɛ mɔɔ Wulomuma 12:​1, 2 kile la, saa yɛkpondɛ Baebolo ngyinlazo a, duzu a ɔbatete yɛ yeamaa yɛayɛ a?

8 Noko eza saa yɛkpondɛ Baebolo ngyinlazo na yɛfa yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, ɔbatete yɛ yeamaa yɛade adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne nwo la abo. Saa yɛlɛkenga kɛlɛtokɛ bie mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu la a, yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛkpondɛ ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ yɛbava yɛali gyima la. Yɛbiza yɛ nwo deɛmɔti Gyihova maanle bɛvale ɛzukoalɛdeɛ ɛhye mɔ bɛbokale ye Edwɛkɛ ne anwo la nee kɛzi bɛbahola bɛaboa yɛ la. Ɛhye maa yɛsukoa kɛzi ‘yɛbadwenle’ ninyɛne mɔɔ sɔ Gyihova anye na yɛayɛ la anwo. Ɔmaa yɛnwu “Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ne mɔɔ le kpalɛ na ɔsɔ ɛnyelɛ na ɔdi munli la.”—Kenga Wulomuma 12:​1, 2.a

9. Saa yɛfa Baebolo ngyinlazo yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, nvasoɛ boni bieko a yɛnyia a? (Hibuluma 5:​13, 14)

9 Saa yɛsukoa kɛ yɛbava Baebolo ngyinlazo yɛabɔ yɛ ɛbɛla a, ɔbamaa yɛanyi sunsum nu. Saa yɛfa Baebolo ngyinlazo yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, yɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anu mia. (Kenga Hibuluma 5:​13, 14.) Bie a ɔbahyia kɛ awovolɛ di mɛla ngakyile maa bɛ mra ngyikyi amaa bɛanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ wɔ tɛnlabelɛ ngakyile nu la. Bie a bɛdi mɛla ɛhye mɔ azo ɔluakɛ bɛsulo kɛ bɛanyɛ zɔ a bɛ awovolɛ bahwe bɛ nzo. Noko Gyihova nee yɛ ɛnli kɛ ngakula ngyikyi la, emomu ɔ nee yɛ di kɛ menli mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli la. Ɔlɛ anwodozo kɛ yɛbasisi kpɔkɛ mɔɔ nee ye ɛhulolɛdeɛ yia la, na saa yɛyɛ zɔ a, ɔmaa ye ahonle di fɛlɛko kpole.—Edw. 147:11; Mrɛ. 23:​15, 26; 27:11.

KƐ ƆKƐYƐ NA YƐAHOLA YƐANWU BAEBOLO NGYINLAZO Ɛ?

10. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛanwu Baebolo ngyinlazo ɛ?

10 Saa yɛkenga Baebolo ne a, yɛnwu ngyinlazo ngakyile mɔɔ boa yɛ ɔmaa yɛte adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne nwo la abo. Eza saa yɛkpondɛ deɛmɔti bɛlile mɛla bie mɔ la a, ɔmaa yɛnwu ngyinlazo ne mɔ bie. Yɛte deɛmɔti bɛlile mɛla zɔhane mɔ la abo kpalɛ a, ɔmaa yɛnwu Gyihova kpalɛ. Noko amaa yɛade adwenle mɔɔ Nyamenle lɛ wɔ ninyɛne nwo la abo la, ɔwɔ kɛ yɛsɛlɛ ye kɛ ɔboa yɛ yɛɛ eza ɔwɔ kɛ yɛdwenledwenle mɔɔ yɛsukoa la anwo kpalɛ. (Mrɛ. 2:​10-12) Yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kpuya ɛhye mɔ: ‘Duzu ati a Nyamenle lile mɛla ɛhye a? Saa Gyihova ɛnlie nyɛleɛ ɛhye ɛndo nu a, kɛzi ɔbade nganeɛ wɔ nyɛleɛ gyɛne mɔɔ zɔho ye la noko anwo ɛ? Duzu a mesukoa mefi kɛlɛtokɛ ɛhye anu a, na kɛ ɔkɛyɛ na medame noko meava meali gyima ɛ?’ Saa yɛnwu deɛmɔti Nyamenle lile mɛla bie mɔ nee ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ wɔ kɛlɛtokɛ mɔɔ yɛkenga la anu a, ɔbaboa yɛ yeamaa yɛasisi kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ nee Gyihova ɛhulolɛdeɛ yia la.

11. Kɛzi Gyisɛse luale ye Boka Zo Ɛdendɛlɛ ne azo hilele yɛ adenle mɔɔ yɛbalua zo yɛanwu Baebolo ngyinlazo la ɛ? (Eza nea nvoninli.)

11 Gyisɛse hilele yɛ kɛzi yɛbanwu Baebolo ngyinlazo la wɔ ye Boka Zo Ɛdendɛlɛ ne anu. Maa yɛzuzu neazo nsa anwo. Wɔ ko biala anu, Gyisɛse limoale hanle mɔɔ mɛla ne ka la. Akee ɔhanle adwenle anzɛɛ ngyinlazo mɔɔ mɛla zɔhane gyi zo la. Mekɛ mɔɔ yɛlɛdwenledwenle mɔɔ Gyisɛse hanle la anwo la, yɛbanwu kɛzi yɛbahola yɛava ngyinlazo ɛhye mɔ yɛali gyima ɛnɛ la. Eza ɔbamaa yɛanwu ɛzukoalɛdeɛ bie mɔ mɔɔ yɛbava yɛali gyima wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu la.

Gyisɛse de baka bie abo na ɔlɛkilehile ye ɛdoavolɛma bie.

Gyisɛse hilele yɛ kɛzi yɛbanwu Baebolo ngyinlazo mɔɔ Nyamenle mɛla ne mɔ gyi zo la wɔ ye Boka Zo Ɛdendɛlɛ ne anu (Nea ɛdendɛkpunli 11)


12. Ngyinlazo ko mɔɔ wɔ Mateyu 5:​21, 22 la a le boni? (Eza nea nvoninli ne.)

12 Kenga Mateyu 5:​21, 22. “Mmayɛ kodiawu.” Ngyinlazo ko mɔɔ wɔ mɛla ɛhye anu la a le boni? Gyihova ɛngulo kɛ yɛkpɔ awie mɔ; ɔngulo kɛ yɛdua yɛ nyɛleɛ, yɛ ɛdendɛlɛ anzɛɛ mɔɔ yɛdwenle nwo la bɔbɔ azo yɛyɛ zɔ. Gyisɛse hilele kɛ bie a awie ɛnrɛhu sonla ɛdeɛ, noko saa ɔkpɔ ɔ diema a, ɛnee yeanli deɛmɔti bɛlile mɛla zɔhane la azo. Saa awie “kɔ zo fa ɔ diema anwo ɛya” anzɛɛ ɔbɔ ye aholoba a ɔdi fɔlɛ. Nɔhalɛ nu, subane nee nyɛleɛ ɛhye mɔ a maa bɛyɛ kodiawu a.—1 Dwɔn 3:15.

13. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava ngyinlazo mɔɔ wɔ Mateyu 5:​21, 22 la yɛali gyima wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu ɛ? (Eza nea nvoninli.)

13 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava ngyinlazo mɔɔ wɔ Mateyu 5:​21, 22 la yɛali gyima ɛnɛ ɛ? Ɔnle kɛ yɛfa awie anwo ɛya yɛsie yɛ nu anzɛɛ yɛsɔ edwɛkɛ nu. (Lɛv. 19:18; Dwobu 36:13) Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ subane ɛhye bahola amaa yɛanyia ahenle anwo ɛkpɔlɛ na yɛaha edwɛkɛ mɔɔ yɛ nyane la yɛahile ye anzɛɛ yɛala nyɛleɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la ali yɛahile ye. (Mrɛ. 10:12) Nyɛleɛ ɛhye mɔ bie a le ndɛneyelɛ anzɛɛ tendɛtia mɔɔ sɛkye awie mɔ duma la. (Mrɛ. 20:19; 25:23) Ɔti kolaa na sohyia media, yintanɛte yɛɛ ninyɛne mɔɔ le kɛ ɛhye mɔ la ara la, ɛnee Gyisɛse ɛmaa yɛ ngyinlazo mɔɔ ɔbabɔ Kilisienema mɔɔ bɛnyi sunsum nu la kɔkɔ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛfa adwuleso ninyɛne ɛhye mɔ bɛali gyima la. Ɔti kɛ mɔɔ yɛnrɛhu sonla ɛlɛ la, zɔhane ala a yɛngulo kɛ yɛka anzɛɛ yɛkɛlɛ edwɛkɛ biala mɔɔ ɔbazɛkye ɛbulɛ mɔɔ menli lɛ maa awie bie la a.

Nvoninli ngakyile: 1. Baebolo ne anu mɛla mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ ɛlɛka ne anu la kenga kɛ: “Mmayɛ kodiawu.” 2. Mediema mraalɛ nwiɔ ɛlɛye awie anwo ndɛne. Adiema raalɛ ko ɛlɛtie bɛ noko ɔ nye ɛnlie mɔɔ bɛlɛka la anwo.

(Nea ɛdendɛkpunli 12-13)


14. Ngyinlazo boni a wɔ mɛla mɔɔ wɔ Mateyu 5:​27, 28 la anu a? (Eza nea nvoninli ne.)

14 Kenga Mateyu 5:​27, 28. “Mmasɛkye agyalɛ.” Ngyinlazo boni a mɛla ɛhye gyi zo a? Tɛ adwɔmanebɔlɛ ala a Gyihova kyi a, emomu eza ɔkyi adwenle biala mɔɔ kola maa bɛbɔ adwɔmane ɛbɛla la. Gyisɛse hilehilele nu kɛ saa nrenyia mɔɔ ɛgya la kɔ zo nea raalɛ bie mɔɔ tɛ ɔ ye ɔ too ɔnyia ɔ nwo ɛhulolɛ a, ɛnee yeyɛ ɛtane. Ɔti ɔwɔ kɛ yɛye adwɔmane ɛbɛla nwo adwenle biala yɛfi yɛ ti anu, saa bɔbɔ ɔwɔ kɛ yɛmia yɛ nye kpalɛ a. (Mat. 5:​29, 30) Ngyinlazo ɛhye fale Kilisienema mɔɔ bɛtɛgyale la noko anwo.

15. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava ngyinlazo mɔɔ wɔ Mateyu 5:​27, 28 la yɛali gyima ɛnɛ ɛ? (Eza nea nvoninli.)

15 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava ngyinlazo mɔɔ wɔ Mateyu 5:​27, 28 la yɛali gyima ɛnɛ ɛ? Ɔnle kɛ yɛkɔ zo yɛdwenle adwɔmane ninyɛne nwo. (2 Sa. 11:​2-4; Dwobu 31:​1-3) Ɔti ɔnle kɛ Kilisienenli nea nlanwonvoninli biala. Ɔnle kɛ ɔka ye wɔ ɔ ti anu kɛ ɔlɛnea ala, yemɔti ɔnyɛ debie ɛtane biala. Menli bie mɔ lɛ adwenle kɛ nlanwonvoninli bie mɔ wɔ ɛkɛ ne mɔɔ bɛfa bɛdielie bɛ nye ala na nvonleɛ biala ɛnle nwo, na ɔnle kɛ Kilisienenli nyia adwenle zɛhae bie. Wɔ Gyisɛse mekɛ zo, ɛnee ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne, vidio anzɛɛ kamera ɛnle ɛkɛ. Noko Gyisɛse maanle yɛ ngyinlazo mɔɔ maa yɛnwu kɛzi Gyihova te nganeɛ wɔ ninyɛne mɔɔ bɛbayɛ bɛagua yɛ mekɛ ye azo ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne zo anwo la. Ɛhye boa yɛ maa yɛte ɔ bo kɛ saa yɛfa nvoninli nee vidio mɔɔ fale nla nwo la yɛnwa awie mɔ anzɛɛ saa yɛbɔ adwɔmane ɛbɛla nwo adawu wɔ fonu zo a, Gyihova anye ɛnrɛlie nwo fee. Ngyinlazo ɛhye boa awie mɔɔ yegya la maa ɔdi nɔhalɛ ɔmaa ahenle mɔɔ ɔgya ye la. (Mal. 2:15) Eza ɔboa Kilisienema amuala—bɛdabɛ mɔɔ bɛgya nee mɔɔ bɛtɛgyale la—ɔmaa bɛtwe bɛ nwo bɛfi debie biala mɔɔ ɔbamaa bɛabɔ adwɔmane ɛbɛla la anwo.—Mrɛ. 5:​3-14.

Nvoninli ngakyile: 1. Baebolo ne anu mɛla mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ ɛlɛka ne anu la kenga kɛ: “Mmasɛkye agyalɛ.” 2. Adiema nrenyia bie ɛlɛye sohyia media app bie avi ye fonu ne azo.

(Nea ɛdendɛkpunli 14-15)


16. Ngyinlazo boni a wɔ mɛla mɔɔ wɔ Mateyu 5:​43, 44 la anu a? (Eza nea nvoninli ne.)

16 Kenga Mateyu 5:​43, 44. “Kulo ɛ gɔnwo.” Ngyinlazo boni a wɔ mɛla ɛhye anu a? Gyihova kulo kɛ yɛbu menli kɔsɔɔti kɛ bɛle yɛ gɔnwo mɔ na yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile bɛ. Mɔɔ yɛ alɔbɔlɛ a le kɛ Dwuuma mɔɔ ɛnee wɔ Gyisɛse mekɛ zo la hyibehyibale adehilelɛ ɛhye na bɛgyinlanle zo bɛhanle kɛ bɛbahola bɛakpɔ bɛ agbɔvolɛ. Noko ɛnee Gyisɛse ze kɛ tɛ adwenle mɔɔ wɔ mɛla ɛhye anu la ɛne. Ɛnee ɔze kɛ ye anwuma Selɛ ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la kulo kɛ yɛbu awie biala kɛ ɔle yɛ gɔnwo ɔnva nwo kɛzi ɔ nwo nane ne de anzɛɛ maanle mɔɔ ɔvi nu la.—Mat. 5:​45-48.

17. Yɛfa ngyinlazo mɔɔ wɔ Mateyu 5:​43, 44 la yɛdi gyima a, kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ? (Eza nea nvoninli.)

17 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava ngyinlazo mɔɔ wɔ Mateyu 5:​43, 44 la yɛali gyima ɛnɛ ɛ? Saa yɛkulo yɛ gɔnwo mɔ a, ɔnrɛmaa yɛnrɛva yɛ nwo yɛnrɛwulowula ewiade ɛhye konle konle nu. (Aye. 2:4; Maeka 4:3) Ɔbaboa yɛ yeamaa yɛ nee menli mɔɔ asolo bɛ nwo nane, maanle mɔɔ bɛvi nu anzɛɛ ɛzonlenlɛ mɔɔ bɛwɔ nu la ali ye wɔ adenle kɛnlɛma zo. (Gyi. 10:​34, 35) Eza ɔbaboa yɛ yeamaa yɛava bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ yɛ ɛtane anzɛɛ bɛyɛ yɛ alɔvolɛ ɛtane la nvonleɛ yɛahyɛ bɛ.—Mat. 18:​21, 22; Maake 11:25; Luku 17:​3, 4.

Nvoninli ngakyile: 1. Baebolo ne anu mɛla mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ ɛlɛka ne anu la kenga kɛ: “Kulo ɛ gɔnwo.” 2. Agyalɛma bie mɔɔ bɛlua daselɛlilɛ nu la ɛlɛfa “Nyia Anyelielɛ Dahuu!” brohyua ahile nrenyia bie mɔɔ asolo maanle mɔɔ ɔvi nu la wɔ gua nu.

(Nea ɛdendɛkpunli 16-17)


BƆ KPƆKƐ KƐ ƐBAVA BAEBOLO NGYINLAZO WƆABƆ WƆ ƐBƐLA

18. (a) Duzu a ɔwɔ kɛ yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbayɛ a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

18 Nea kɛzi ɔyɛ yɛ fɛ kɛ Gyihova lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔ nee yɛ bali kɛ menli mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli na tɛ kɛ ngakula ngyikyi la! Ɔkulo kɛ yɛfa Baebolo ngyinlazo mɔɔ ɔbaboa yɛ wɔ kpɔkɛ mɔɔ yɛsisi ye dahuu la anu la yɛdi gyima. (1 Kɔl. 14:20) Yɛlɛsisi kpɔkɛ zɔhane mɔ a, bɛmaa yɛbɔ kpɔkɛ kɛ ‘yɛbabɔ mɔdenle yɛanwu Gyihova ɛhulolɛdeɛ.’ (Ɛfɛ. 5:17) Gyihova anwo ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ la baboa yɛ yeamaa yɛasisi kpɔkɛ mɔɔ nee ye ɛhulolɛdeɛ yia la na tɛ kɛ ɔbahwe yɛ nzo la ati ɔ. Noko ahyɛlɛdeɛ bieko wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔbaboa yɛ yeamaa yɛayɛ ɛhye a. Yemɔ a le yɛ adwenle ne. Yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu.

KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

  • Duzu a le Baebolo ngyinlazo?

  • Ngakyile boni a wɔ ngyinlazo nee mɛla avinli a?

  • Ngyinlazo mɔɔ Gyisɛse hilehilele wɔ Boka Zo Ɛdendɛlɛ ne anu la bie mɔ a le boni?

EDWƐNE 95 Wienyi Ne Kɔ Zo Ta

a Bɛta bɛmaa Kilisienema anwosesebɛ kɛ wɔ tɛnlabelɛ mɔɔ nwolɛ mɛla fɔɔnwo ɛnle ɛkɛ la anu, bɛzuzu Baebolo ngyinlazo mɔɔ bɛbahola bɛava bɛli gyima la anwo. Wɔ tɛnlabelɛ ɛhye mɔ anu, ɔwɔ kɛ yɛdwenle Baebolo tɛkese ngakyile nwo na yɛfa ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ wɔ nu la yɛdi gyima wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛsisi kpɔkɛ ngakyile la. Gyihova yɛle yɛ mɔɔ yɛkola yɛdwenle ninyɛne nwo. Ɔti yɛbahola yɛava ahyɛlɛdeɛ zɔhane yɛali gyima yɛasisi kpɔkɛ mɔɔ bamaa Gyihova anye alie na yeayila yɛ la. Wɔ alimoa Kilisienema mekɛ zo, zɔhane a ɛnee ɔwɔ kɛ Dwuuma dɔɔnwo mɔɔ bɛhakyi bɛrayɛ Kilisienema la sukoa kɛ bɛbayɛ a. Dɛba ne, ɛnee mɛla ngakyile mɔɔ bɛ ɛzonlenlɛ nu mgbanyima ne ɛli ɛmaa bɛ la a bɛfa bɛbɔ bɛ ɛbɛla a.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie