MAY 18-24, 2026
EDWƐNE 35 ‘Nwu Ninyɛne Mɔɔ Hyia Kpalɛ’
Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔammaa Ninyɛne Andwehwe Wɔ Adwenle Ɛ?
“Bɛbɔ mɔdenle bɛnwu Gyihova ɛhulolɛdeɛ.”—ƐFƐ. 5:17.
BODANE
Kɛzi yɛbahola yɛava yɛ adwenle yɛazie sunsum nu ninyɛne zo ɔnva nwo kɛ ninyɛne bie bahola ahwehwe yɛ adwenle la.
1-2. Kɛzi debie mɔɔ anwo hyia bɔbɔ la bahola ahwehwe yɛ adwenle ɛ?
MEKƐ mɔɔ li awieleɛ mɔɔ ɛbɔle mɔdenle kɛ ɛnrɛmaa debie ɛnrɛhwehwe wɔ adwenle la a le mekɛ boni? Bie a debie hwenle wɔ adwenle vile debie bie mɔɔ ɛnee ɛlɛyɛ la azo na ɛnee ɔwɔ kɛ ɛsi mɔɔ hyia kpalɛ la anwo kpɔkɛ. Kɛ neazo la, fa ye kɛ ɛlɛka kale yɛɛ awie noko ɛlɛfɛlɛ wɔ fonu ne azo. Bie a edwɛkɛ mɔɔ ahenle ka ahile wɔ la anwo hyia noko wɔnwu ye kɛ mekɛ zɔhane ɛfa a ɔnrɛyɛ boɛ. Mɔɔ hyia kpalɛ la a le kɛ ɛbava wɔ adwenle wɔazie kale ne mɔɔ ɛlɛka la azo.
2 Yɛ muala yɛlɛ ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ anwo hyia la yɛyɛ. Yɛze kɛ debie mɔɔ anwo hyia kpalɛ la a le kɛ yɛbava yɛ adwenle yɛazie sunsum nu ninyɛnea zo. (Mat. 6:33) Gyihova menli le kɛ delavama mɔɔ anye gyi bɛ ti anwo la, yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanwu ninyɛne mɔɔ bahola ahwehwe yɛ adwenle avi ngoane adenle ne azo la.—Mrɛ. 4:25; Mat. 6:22.
3. Kɛzi edwɛkɛ ɛhye mɔɔ yɛlɛsuzu nwo la baboa yɛ ɛ?
3 Yɛ nuhua biala ɛngulo kɛ debie bahwehwe ye adwenle avi sunsum nu ninyɛne zo. Noko ninyɛne bie mɔ kola twehwe yɛ adwenle alehyenlɛ biala. (Luku 21:34-36) Ɔti, amaa yɛahola yɛava yɛ adwenle yɛazie Gyihova ɛzonlenlɛ zo la, bɛmaa yɛzuzu (1) ninyɛne mɔɔ kola twehwe yɛ adwenle, (2) kɛzi Gyisɛse ammaa ninyɛne bie mɔ andwehwe ye adwenle, yɛɛ (3) kɛ ɔkɛyɛ na yɛammaa ninyɛne andwehwe yɛ adwenle ɛnɛ la anwo.
NINYƐNE BONI MƆ A KOLA TWEHWE YƐ ADWENLE A?
4-6. Ninyɛne boni mɔ a bahola ahwehwe yɛ adwenle a?
4 Yɛ muala yɛlɛ ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛdi nwolɛ gyima a. Kɛ neazo la, bie a yɛlɛ kpɔkɛdelɛ nwo ngyegyelɛ, abusua nu anzɛɛ yɛdayɛ mumua ne yɛ ti anwo debie bie mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛdi nwolɛ gyima a. Nɔhalɛ nu, ninyɛne ɛhye mɔ anwo hyia na ɔwɔ kɛ yɛdi nwolɛ gyima. Noko asoo bɛkola bɛtwehwe yɛ adwenle ɔ? Saa ninyɛne ɛhye mɔ ala a yɛdwenle nwo na yɛsɛkye mekɛ dɔɔnwo wɔ nwo ɔti ɔmmaa yɛnnyia mekɛ yɛnyɛ ninyɛne gyɛne a, bɛbahola bɛahwehwe yɛ adwenle.
5 Eza yɛ nuhua dɔɔnwo de ɛleka mɔɔ basabasayɛlɛ dɔɔnwo kɔ zo, yɛnnyia ezukoa mɔɔ sa yɛ la yɛnnea yɛ nwo, anzɛɛ ewule bie ɛlɛsalo ndɛndɛ wɔ ɛleka mɔɔ yɛde la. (2 Tim. 3:1) Saa ninyɛne ɛhye mɔ bie to yɛ a, wɔannea a nwolɛ adwenleadwenle badɔ yɛ nwo.
6 Bie a yɛze menli bie mɔ mɔɔ edwɛkɛ ɛhye bie ɛdo bɛ yemaa bɛ ɛbɛlabɔlɛ ɛyɛ basaa la. Ɔti saa ɛhye ɛmaa bɛ adwenle ɛdu ɛfonyia a, ɔnyɛ nwanwane. Gyihova ambɔ alesama kɛ yɛnwu amaneɛ dahuu. Ɔnyɛ nwanwane kɛ bɛ nuhua bie mɔ te nganeɛ kɛ bɛ ɛbɛlabɔlɛ ne ɛnrɛyɛ boɛ bieko ɔlua mɔɔ ɛdo bɛ la ati la! Amaa bɛ rɛle avi bɛ ngyegyelɛ ne mɔ la, bie mɔ fa mekɛ dɔɔnwo die bɛ nye anzɛɛ die bɛ menle. Saa tɛnlabelɛ ɛhye mɔ bie to yɛ a, duzu a yɛbahola yɛayɛ a? Maa yɛzuzu mɔɔ yɛbahola yɛazukoa yɛavi Gyisɛse ɛkɛ mɔɔ baboa yɛ amaa yɛammaa ninyɛne andwehwe yɛ adwenle anvi Gyihova ɛzonlenlɛ zo la anwo.
DUZU A GYISƐSE YƐLE AMAA NINYƐNE ANDWEHWE YE ADWENLE A?
7. Ninyɛne boni mɔ a anrɛɛ bahola ahwehwe Gyisɛse adwenle a?
7 Anrɛɛ ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ bie a le maanlema avinli edwɛkɛ nee maanyɛlɛ edwɛkɛ la bahola ahwehwe Gyisɛse adwenle. Wɔ ye mekɛ zo, ɛnee menli dɔɔnwo di ehyia yɛɛ bɛle wuliravolɛma. (Mat. 14:14; Maake 14:7) Wulomuma nee bɛ gɔnwo mɔ Dwuuma nee bɛ anli ye boɛ. Mɔɔ menli ne nwunle kɛ Gyisɛse lɛ tumi yɛɛ ɔkola ɔyɛ nwanwane ninyɛne la, ɛnee bɛkulo kɛ bɛkye ye bɛsie ye bɛ belemgbunli. (Dwɔn 6:14, 15) Eza Seetan zɔle Gyisɛse nleanle, na ɔmaanle ɔnwunle kɛ ɔbahola yealua adenle sikalɛ bie azo yeali ewiade ne azo belemgbunli. (Mat. 4:8, 9) Pita mɔɔ boka Gyisɛse agɔnwo mɔ mɔɔ bɛbikye ye kpalɛ la anwo la maanle Gyisɛse anwosesebɛ kɛ ɔyɛ debie mɔɔ ɔnrɛmaa ɔ nwo ɛnrɛhyele ye la. Ɔhanle kɛ: “Awulae, mmaka ye zɔ; ɛhye ɛnrɛdo wɔ ɛlɛ.”—Mat. 16:21, 22.
8. Duzu a Gyisɛse yɛle amaa ninyɛne andwehwe ye adwenle a?
8 Duzu a Gyisɛse yɛle amaa ninyɛne andwehwe ye adwenle a? Ninyɛne nsa ɛhye a ɔyɛle a. Mɔɔ limoa, ɔzukoale adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne nwo la. (Dwɔn 8:28; 14:9) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ɔmaanle ɔ nye bolole sunsum nu ninyɛne nwo. (Mat. 9:35) Mɔɔ tɔ zo nsa, ɛnee ɔze ninyɛne mɔɔ anwo hyia kpalɛ la. (Dwɔn 4:34) Ɔgyinlanle kpundii ɔkpole Seetan sɔnea ne mɔ yɛɛ yeammaa ɔ nwo adwenle kpalɛ mɔɔ ɛnee Pita lɛ, noko tɛ zɔhane a Gyihova kulo kɛ ɔyɛ la ambɛlabɛla ye. (Mat. 4:10; 16:23) Gyisɛse ammaa adwenle mɔɔ ɛnee menli lɛ, edwɛkɛ mɔɔ bɛhanle anzɛɛ ninyɛne mɔɔ bɛyɛle la andwehwe ye adwenle anvi mɔɔ Nyamenle kpondɛ kɛ ɔyɛ la azo. Nɔhalɛ nu, ninyɛne ngakyile bahola ahwehwe yɛ adwenle adɛla Gyisɛse ɛdeɛ ne. Noko saa yɛsukoa mɔɔ Gyisɛse yɛle la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo a, yɛnrɛmaa ninyɛne ɛnrɛhwehwe yɛ adwenle.
KƐ ƆKƐYƐ NA YƐAMMAA NINYƐNE ANDWEHWE YƐ ADWENLE Ɛ?
9. Saa bɛka kɛ “bɛbɔ mɔdenle bɛnwu Gyihova ɛhulolɛdeɛ” a, ɔkile duzu? (Ɛfɛsɛsema 5:17)
9 Sukoa kɛ ɛbadwenle edwɛkɛ nwo kɛ Gyihova la. Saa ɛyɛ ye zɔ a, ɔbahola yeaboa wɔ yeamaa ‘wɔabɔ mɔdenle wɔanwu Gyihova ɛhulolɛdeɛ.’ (Kenga Ɛfɛsɛsema 5:17.) Saa yɛkenga Gyihova Edwɛkɛ ne na yɛdwenledwenle nwolɛ a, ɔbamaa yɛanwu mɔɔ ɔkulo la. Saa Baebolo ne ɛnga yɛ tɛnlabelɛ fɔɔnwo bie anwo edwɛkɛ bɔbɔ a, yɛbahola yɛanwu mɔɔ Gyihova kulo kɛ yɛyɛ la. Wɔ adenle boni azo? Ɔbamaa yɛanwu kɛzi Gyihova dwenle ninyɛne nwo la, na yemɔ bamaa yɛanyia ɛhulolɛ kɛ yɛmaa edwɛkɛ ɛhye ahile yɛ adenle.
10. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanwu kɛzi Gyihova dwenle ninyɛne nwo la ɛ?
10 Saa yɛkenga Baebolo ne na yɛdwenledwenle kɛzi Gyihova nee alesama lile la anwo a, ɔbamaa yɛanwu kɛzi ɔdwenle ninyɛne nwo la. (Gyɛ. 45:5) Saa yɛlɛkenga Baebolo ne a, yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kpuya ɛhye mɔ: ‘Duzu a ɛhye kilehile me wɔ Gyihova anwo a? Kɛzi ɛhye bahola aboa me yeamaa meazuzu ninyɛne nwo kpalɛ ɛ?’ Nɔhalɛ nu, kɛzi ɔdwenle ninyɛne nwo la kpogya tɛla yɛ ɛdeɛ ne. (Aye. 55:9) Ɔti saa yɛsɛlɛ ye kɛ ɔhilehile yɛ ɔmaa yɛyɛ mɔɔ ɔkulo la a, ɔbaboa yɛ. (Edw. 143:10) Eza yɛfa anwodozo yɛsɛlɛ ye kɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛde kɛzi ɔdwenle ninyɛne nwo la abo na yɛdayɛ noko yɛyɛ ye zɔ.—1 Dwɔn 5:14.
11. Duzu a Gyihova kpondɛ kɛ yɛnyia a?
11 Mekɛ mɔɔ yɛlɛsukoa kɛ yɛbadwenle ninyɛne nwo kɛ Gyihova la, ɔbamaa yɛade ɔ bo kɛ Gyihova ɛngulo kɛ ninyɛne twehwe yɛ adwenle amaa yɛaziezie yɛ nwo yɛamaa ewiade ɛhye awieleɛ. (Mat. 24:44) Ɔngulo kɛ adwenleadwenle fo yɛ nwo zo. (Mat. 6:31, 32) Ɔti, saa yɛ kpɔkɛdelɛ, yɛ gyima, ɛleka mɔɔ yɛda, yɛdayɛ mumua ne anzɛɛ yɛ abusua nu ngyegyelɛ maa adwenleadwenle tɔ yɛ nwo a, Gyihova boa yɛ maa yɛnwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la. Ɔse saa yɛhyia nrɛlɛbɛ nee anwosesebɛ mɔɔ yɛbava yɛagyinla yɛ ngyegyelɛ ne mɔ anloa a, yɛva yɛ nwo yɛdo ɔ nwo zo.—Edw. 55:22; Mrɛ. 3:5-7.
12. Adenle ko mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛagyinla ninyɛne mɔɔ ɛlɛsisi ewiade ye anu la anloa la a le boni? (Mateyu 5:3)
12 Maa ɛ nye ɛbolo sunsum nu ninyɛne ɛyɛlɛ nwo. Ɔyɛ a ninyɛne mɔɔ ɛlɛsisi ewiade ɛhye anu mɔɔ yɛngola yɛnyɛ nwolɛ ɛhwee la anwo adwenleadwenle tɔ yɛ nwo. Ɔlua ɛhye ati, amaa ninyɛne mɔɔ yɛngola yɛnyɛ nwolɛ ɛhwee la andwehwe yɛ adwenle la, yɛfa yɛ adwenle yɛsie sunsum nu ninyɛne ɛyɛlɛ zo. Saa yɛbɔ mɔdenle biala yɛdi yɛ sunsum nu ngyianlɛ nwo gyima a, yɛ nye bahola alie ɔluakɛ mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ yɛnyia la ɛne. (Kenga Mateyu 5:3.) Saa yɛbahola yɛali yɛ sunsum nu ngyianlɛ ɛhye anwo gyima a, kyesɛ yɛsukoa Baebolo ne na yɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu. Saa yɛyɛ ye zɔ a, eza ɔbamaa Gyihova anye alie yɛ nwo ɔluakɛ yɛlɛfa yɛ mekɛ yɛali gyima nrɛlɛbɛ nu.—Mrɛ. 23:15.
13. Kɛ ɔkɛyɛ na ‘yɛava yɛ mekɛ yɛali gyima kpalɛ’ ɛ?
13 Kɛ Kilisienema la, yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbava ‘yɛ mekɛ yɛali gyima kpalɛ.’ (Ɛfɛ. 5:15, 16) Yɛte ɔ bo kɛ tɛ mɔɔ Baebolo ne ɛlɛka la a le kɛ yɛbatoto yɛ ninyɛne boɛ alehyenlɛ biala ala. Emomu, ɔmaa yɛ anwosesebɛ kɛ kolaa na Gyihova azɛkye ɛtane ewiade ɛhye la, yɛzuzu kɛzi yɛfa yɛ mekɛ yɛdi gyima la anwo kpalɛ. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava yɛ mekɛ yɛali gyima kpalɛ ɛ? Saa yɛfa mekɛ dɔɔnwo yɛtie anzɛɛ yɛnea ninyɛndane mɔɔ ɛlɛkɔ zo la anwo amaneɛbɔlɛ a, bɛbahola bɛahwehwe yɛ adwenle, bɛamaa yɛ sa nu ado na mɔdenle mɔɔ yɛlɛbɔ wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la aha aze. Saa yɛanzɛkye mekɛ dɔɔnwo wɔ amaneɛbɔlɛ ɛhye mɔ anwo a, ɔbaboa yɛ! Ɔnrɛmaa ninyɛne ɛnrɛhwehwe yɛ adwenle, na yɛbanyia mekɛ dɔɔnwo yɛayɛ sunsum nu ninyɛne. Eza saa yɛbɔ mɔdenle yɛtɛlɛ yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anu, mɔɔ bie a le kɛ yɛbayɛ sia kɔkpɔla dɔɔnwo la a, ɔbaboa yɛ. Yɛze kɛ ɔhyia kɛ yɛfa nwolɛ adenle biala mɔɔ yɛbanyia la yɛboa menli yɛmaa bɛdie bɛ na “bɛnyia nɔhalɛ ne anwo nɔhalɛ ndelebɛbo.”—1 Tim. 2:4.
14. Saa yɛmaa yɛ nye bolo sunsum nu ninyɛne ɛyɛlɛ nwo a, kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)
14 Saa yɛmaa yɛ nye bolo sunsum nu ninyɛne ɛyɛlɛ nwo a, ɔboa yɛ ɔmaa yɛte mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔ ewiade ɛhye anu la abo. Saa basabasayɛlɛ bie ɛlɛkɔ zo, ezukoa nwo edwɛkɛ yɛ basaa anzɛɛ ewule bie ɛlɛsalo a, yɛ ahonle ɛndu. Emomu, yɛnwu ye kɛ ɔle daselɛ mɔɔ kile kɛ Baebolo ngapezo ɛlɛba nu. Yɛmmaa nwolɛ ɛzulolɛ ɛnvo yɛ nwo zo, emomu yɛnyia anwodozo kɛ ɔnrɛhyɛ Gyihova bava ewiade fofolɛ ne ara. Kolaa na zɔhane mekɛ ne ara la, yɛze kɛ Gyihova baboa yɛ yeamaa yɛagyinla kpundii, na ɛhye maa yɛsie yɛ nwo dii.—Edw. 16:8; 112:1, 6-8.
Maa ɛ nye ɛbolo sunsum nu ninyɛne nwo ɔnva nwo ngyegyelɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔ ewiade ye anu la (Nea ɛdendɛkpunli 14)b
15. Saa yɛmaa yɛ ‘adwenle nu da ɛkɛ’ a, duzu a ɔbamaa yɛayɛ a? (1 Pita 4:7)
15 Maa ninyɛne mɔɔ amgba nwolɛ hyia la ɛdɛnla wɔ adwenle nu. Ɛnɛ, menli dɔɔnwo adwenle wɔ anyelielɛ ninyɛne zo, na bɛndwenle ewiade ɛhye mɔɔ ɔlɛkɔ ye awieleɛ la anwo. Ɔnle ɛtane kɛ yɛbalie yɛ nye ɛdeɛ, noko ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ ‘adwenle nu da ɛkɛ’ amaa yɛannyia ewiade ne adwenle ne bie. (Kenga 1 Pita 4:7.) Kɛzi ɛhye baboa yɛ ɛ? Debie ko a le kɛ ɔnrɛmaa yɛnrɛzɛkye mekɛ wɔ anyelielɛ ninyɛne nwo na yɛasisi kpɔkɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu. Kpɔkɛzilɛ zɛhae mɔ maa bɛnwu kɛ yɛdwenle ninyɛne nwo kɛ Gyihova la na yɛda ye ali kɛ yɛze ninyɛne mɔɔ anwo hyia kpalɛ la.—2 Tim. 1:7.
16. Mɔɔ ɔka ekyii Gyisɛse wu la, duzu a ɔvale ye adwenle ɔziele zo a?
16 Gyisɛse ammaa ɔ rɛle anvi ninyɛne mɔɔ anwo hyia la ɛlɛ. Kolaa na Gyisɛse awu la, ɔvale ye adwenle ɔziele nɔhalɛ mɔɔ ɔdi yeamaa Nyamenle na yeayɛ ye ɛhulolɛdeɛ bɔkɔɔ la azo. Ɔlua ɛhye ati, ɔyɛle asɔne ɛsesebɛ. Gyisɛse hɔle zo maanle ɔ nye lale ɛkɛ, noko ye ɛdoavolɛma ne lafele. “Nyanelilɛ” ti ɛnee bɛvɛ.—Luku 22:39-46; Dwɔn 19:30.
17. Duzu ati a menli dɔɔnwo fa sohyia media di gyima a, na kɛzi ɔbahola yeahwehwe yɛ adwenle ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)
17 Kɛ mɔɔ Gyisɛse ɛdoavolɛma ne lile nyane la, ɔdwu mekɛ ne bie a ɛvɛlɛ bahola aha yɛdayɛ noko yɛɛ yɛbahola yɛali nyane. Ninyɛne mɔɔ ɛlɛsisi wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu la bahola amaa adwenleadwenle adɔ yɛ nwo. Ɛnɛ, amaa menli dɔɔnwo arɛle avi bɛ ngyegyelɛ la, bɛsɛkye mekɛ dɔɔnwo wɔ sohyia media. Bɛdua zo bɛ nee bɛ gɔnwo mɔ nee bɛ mbusuafoɔ mɔɔ bɛwɔ ewiade ye anu ɛleka biala la di adwelie, bɛfa nvoninli bɛnwa bɛ yɛɛ dɔɔnwo mɔɔ boka nwo la. Eza bɛnea vidio ngakyile wɔ zo yɛɛ bɛbɔ game wɔ zo. Noko ninyɛne fofolɛ dɔɔnwo wɔ zo mɔɔ menli ɛhye mɔ bahola anlea a, ɔti bɛsɛkye mekɛ dɔɔnwo alehyenlɛ biala kɛ bɛnea ninyɛne fofolɛ mɔɔ bɛva bɛgua ɛkɛ la. Amaa sohyia media anzɛkye yɛ mekɛ la, yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ, ‘Ninyɛne mɔɔ menea wɔ sohyia media la ɛlɛboa me kpalɛ wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu anzɛɛ bɛmmaa mennwu ninyɛne mɔɔ anwo hyia kpalɛ la ɔ?’
Saa yɛ adwenle nu la ɛkɛ a, ɔnrɛmaa sohyia media, anyelielɛ ninyɛne nee bɛ menle ɛlielɛ ɛnrɛhwehwe yɛ adwenle (Nea ɛdendɛkpunli 17)
18. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ adwenle nu da ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛkpa ninyɛne mɔɔ yɛfa yɛalielie yɛ nye la ɛ?
18 Saa yɛnea vidio anzɛɛ TV zo gyimalilɛ bie mɔ mɔɔ bɛye bɛ ngyikyingyikyi noko bɛnwie ɛlɛ, yɛnea vidio nzinrenzinra wɔ Yintanɛte ne azo ɛleka bie anzɛɛ yɛbɔ vidio game wɔ ɛkɛ noko a, eza ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ adwenle nu da ɛkɛ. Ɔyɛ a ɔle kpalɛ kɛ yɛbalie yɛ nye na yɛalie yɛ menle. Noko ɔwɔ kɛ yɛkpa ninyɛne mɔɔ yɛnea nee mekɛ dodo mɔɔ yɛfa yɛnea la nrɛlɛbɛ nu. Edwɛkɛ ɛhye bie a dole yɛ diema nrenyia bie mɔɔ wɔ Ehyea la a. Mɔlebɛbo ne, ɛnee ɔnea vidio nzinrenzinra bie mɔ ala. Nzinlii ɛnee akee bɛfa vidio biala bɛto ɛkɛ a, ɔnea. Yeangyɛ ɛnee akee ɔnea vidio mɔɔ ɛbɛlatane wɔ nu la. Ɔ nye zo katete ye la ɛnee ɔnea nlanwonvoninli. Mɔɔ yɛ anyelielɛ la a le kɛ, asafo nu mgbanyima nee ɔ gɔnwo mɔ mɔɔ bɛbikye ye la boale ye, ɔti ɔyɛle nwolɛ debie—ɔkyikyile app ngakyile mɔɔ ɔfa ɔnea zɔhane vidio ne mɔ la yɛɛ ɔdele mekɛ mɔɔ ɔfa ye fonu ne ɔdi gyima la azo. Anwubielɛ ɛhye maa yɛnwu deɛmɔti ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ adwenle nu da ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛkpa ninyɛne mɔɔ yɛfa yɛalielie yɛ nye la.
19. Saa anyelielɛ ninyɛne ala a yɛ adwenle wɔ zo a, duzu a bahola azi a?
19 Eza ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ adwenle nu da ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛkpa ninyɛne mɔɔ yɛfa yɛalielie yɛ nye nee mekɛ mɔɔ yɛfa yɛalie yɛ menle la. Ɔyɛ a ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛdie yɛ menle, ɔluakɛ ɔbaboa yɛ na yeamaa yɛanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ. Noko saa yɛfa yɛ adwenle yɛsie anyelielɛ ninyɛne zo somaa a, bie a ɔnrɛmaa yɛnrɛzi kpɔkɛ kpalɛ ɔti ɔbamaa yɛaye yɛ adwenle yɛavi ninyɛne mɔɔ hyia la azo. (Fel. 1:10) Ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛsi ninyɛne mɔɔ yɛbayɛ yɛɛ mekɛ dodo mɔɔ yɛbava yɛayɛ la anwo kpɔkɛ. Saa ɛlɛsisi kpɔkɛ ɛhye mɔ a, biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo mekɛ mɔɔ mefa medielie me nye anzɛɛ mefa medie me menle la maa ɔda ali kɛ me adwenle nu la ɛkɛ ɔ? Asoo melɛfa ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la mealimoa ɔ? Melɛsiezie me nwo meamaa “ninyɛne kɔsɔɔti awieleɛ” ne ɔ?’
20. Saa yɛammaa ninyɛne andwehwe yɛ adwenle a, kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ?
20 Saa yɛammaa ninyɛne andwehwe yɛ adwenle anvi yɛ sunsum nu ninyɛne zo a, ɔbaboa yɛ. (Aye. 48:17) Ɔlua Gyihova moalɛ zo, yɛbahola yɛagyinla ngyegyelɛ mɔɔ yɛyia wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la anloa kpalɛ. Ninyɛne mɔɔ ɛlɛsisi ewiade ye anu la ɛnrɛha yɛ ɛzulolɛ. Eza ɔnrɛmaa yɛnrɛzɛkye mekɛ dɔɔnwo wɔ anyelielɛ ninyɛne nwo. Ɔti bɛmaa yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbadwenle ninyɛne nwo kɛ Gyihova la, yɛbamaa yɛ nye abolo sunsum nu ninyɛne nwo na yɛamaa ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la adɛnla yɛ adwenle nu. Saa yɛyɛ ye zɔ a, ɔnrɛmaa yɛnrɛmaa ninyɛne ɛnrɛhwehwe yɛ adwenle, eza ɔbamaa yɛazɔ “nɔhalɛ ngoane ne anu kpundii.”—1 Tim. 6:19.
EDWƐNE 129 Yɛbagyinla Kpundii
a EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Yɛ sunsum nu ninyɛne ne mɔ kile debie biala mɔɔ fale ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛfa yɛmaa Gyihova la anwo la—bie a le Baebolo ne ɛzukoalɛ, debiezukoalɛ ɛhɔlɛ, abusua ɛzonlenlɛ nee daselɛlilɛ ɛhɔlɛ. Eza saa yɛboa yɛmaa bɛsisi belemgbunlililɛ asalo ngakyile na yɛnea yɛsiezie ɛkɛ, yɛboa moalɛ gyima ne, yɛtu yɛ nwo yɛmaa yɛboa wɔ nyianu bo anzɛɛ yɛkɔyɛ gyima wɔ Bɛtɛle a, ɛnee yɛlɛsonle Gyihova.
b NVONINLI NE ANWO NGILENU: Agyalɛma bie anye ɛbolo Belemgbunlililɛ edwɛkpahanlɛ gyima ne anu na bɛmmaa ngyegyelɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔ ewiade ye anu la ɛndwehwe bɛ adwenle.