“Bɛdɛnla Sunsum Nu Koyɛlɛ Nu”
ƐZOANVOLƐ Pɔɔlo dule Kilisienema mɔɔ wɔ Ɛfɛsɛse la folɛ kɛ bɛhɔ zo “bɛ nee bɛ gɔnwo mɔ ɛdɛnla wɔ ɛlɔlɛ nu, bɛbɔ mɔdenle ɛsesebɛ bɛva anzodwolɛ mɔɔ ka bɛ bɔ nu la bɛdɛnla sunsum nu koyɛlɛ nu.”—Ɛfɛ. 4:2, 3.
“Koyɛlɛ” mɔɔ wɔ yɛ avinli la vi “sunsum” ne. Ɛhye kile kɛ Nyamenle gyimayɛlɛ tumi ne a maa yɛtɛnla koyɛlɛ nu a. Noko akee kɛ mɔɔ Pɔɔlo hilehilele nu la, ɔhyia kɛ yɛyɛ gyima ɛsesebɛ amaa koyɛlɛ ɛhye ahɔ zo adɛnla ɛkɛ. Ɔle nwane gyima? Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ Kilisienenli ko biala yɛ ye afoa nu ɛdeɛ amaa ‘yɛadɛnla sunsum nu koyɛlɛ nu.’
Maa yɛyɛ ndonwo bie. Fa ye kɛ awie ɛmaa wɔ kale fofolɛ bie. Ɛnea a, nwane a ɔle ye gyima kɛ ɔwɔ kɛ ɔnea kale ne azo boɛ a? Ɛze mualɛ ne dɛba. Ɔti saa wɔannea kale ne boɛ na ɔsɛkye a, ɛnrɛhola ɛnrɛbɔ ahenle mɔɔ ɔvale ɔmaanle wɔ la somolɛ kɛ ɔdaye a yemaa yezɛkye a.
Zɔhane ala a yɛ Kilisiene koyɛlɛ ne le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ a, ɔti ɔle yɛ nuhua ko biala ɛzonlelilɛ kɛ yɛbabɔ nwolɛ bane. Saa anzodwolɛ ɛnle yɛ nee adiema bie avinli a, ɔwɔ kɛ yɛbiza yɛ nwo kɛ, ‘Asoo melɛyɛ me afoa nu ɛdeɛ meaziezie edwɛkɛ ne amaa yɛadɛnla sunsum nu koyɛlɛ nu ɔ?’
‘BƐBƆ MƆDENLE ƐSESEBƐ’ BƐDƐNLA KOYƐLƐ NU
Kɛ mɔɔ Pɔɔlo hanle la, ɔdwu mekɛ ne bie a ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle kpalɛ kpalɛ amaa yɛahola yɛadɛnla sunsum nu koyɛlɛ nu. Ɛhye ɛyɛlɛ bahola ayɛ se, titili saa adiema bie fo yɛ a. Kɛmɔ yɛkpondɛ kɛ koyɛlɛ tɛla yɛ avinli la ati, asoo dahuu ɔbahyia kɛ yɛ nee ahenle ne ka mɔɔ ɛzi la anwo edwɛkɛ? Nwolɛ ɛngyia. Biza ɛ nwo kɛ, ‘Saa meka mɔɔ ɛzi la anwo edwɛkɛ mekile ahenle a, asoo ɔbava koyɛlɛ yeara anzɛɛ akee ɔbazɛkye edwɛkɛ ne bɔkɔɔ ɔ?’ Ɔdwu mekɛ ne bie a, mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ la ala a le kɛ yɛbabu yɛ nye yɛagua edwɛkɛ ne azo anzɛɛ yɛbava yɛahyɛ.—Mrɛ. 19:11; Maake 11:25.
Biza ɛ nwo kɛ, ‘Saa meka mɔɔ ɛzi la anwo edwɛkɛ mekile ahenle a, asoo ɔbava koyɛlɛ yeara anzɛɛ akee ɔbazɛkye edwɛkɛ ne bɔkɔɔ ɔ?’
Kɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle la, bɛmaa yɛhɔ zo ‘yɛ nee yɛ gɔnwo mɔ ɛdɛnla wɔ ɛlɔlɛ nu.’ (Ɛfɛ. 4:2) Buluku ko hanle kɛ, edwɛkɛ ɛhye kola kile kɛ “ɛdie awie mɔ kɛzi bɛde ala la.” Ɛhye kile kɛ yɛdie yɛto nu kɛ yɛ mediema diedima le ɛtanevolɛma kɛ yɛdayɛ ala la. Nɔhalɛ nu, yɛlɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbava “subane fofolɛ ne” yɛawula. (Ɛfɛ. 4:23, 24) Noko akee, yɛ muala yɛnrɛhola yɛnrɛwula subane fofolɛ ne pɛpɛɛpɛ. (Wlo. 3:23) Saa yɛdie zɔhane nɔhalɛ edwɛkɛ ne yɛto nu a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbanyia yɛ mediema anwo abotane na yɛava bɛ ɛtane yɛahyɛ bɛ, na ɛhye bamaa ‘yɛadɛnla wɔ sunsum nu koyɛlɛ nu.’
Saa yɛsiezie akɛsakɛsa mɔɔ wɔ yɛ nee awie mɔ avinli la—bɔbɔ wɔ yɛ ahonle nu ala a—ɔbamaa “anzodwolɛ mɔɔ ka bɛ bɔ nu la” ahɔ zo adɛnla yɛ avinli. Giliki edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo “ka bɛ bɔ nu” wɔ Ɛfɛsɛsema 4:3 la eza kola kile ndinli mɔɔ anwo yɛ se mɔɔ sosɔ mbowule ne mɔ ɔmaa bɛ nwo gyinla bɛ la. Zɔhane ala a anzodwolɛ nee ɛlɔlɛ mɔɔ wɔ yɛ avinli la boa yɛ maa yɛbikye yɛ mediema ɔnva nwo kɛ ɔdwu mekɛ ne bie a, bɛyɛ debie mɔɔ yɛ nye ɛ ɛnlie nwo la.
Ɔti saa ɛ diema diedinli bie fo wɔ anzɛɛ ɔka wɔ ɛya a, bɔ mɔdenle kɛ ɛbala ndelebɛbo ali tɛla kɛ ɛbava wɔ adwenle wɔazie ye nvonleɛ ne azo la. (Kɔl. 3:12) Kɛmɔ alesama amuala ɛnli munli la ati, bie a ɛdawɔ noko wɔvo awie ɛlɛ. Saa ɛkakye ɛhye dahuu a, ɔbaboa wɔ yeamaa wɔayɛ wɔ afoa nu ɛdeɛ ɛ nee awie mɔ ‘adɛnla wɔ sunsum nu koyɛlɛ nu.’