EDWƐKƐ 27
EDWƐNE 79 Kilehile Bɛ Maa Bɛgyinla Kpundii
Boa Wɔ Baebolo Sukoavoma Maa Bɛzi Kpɔkɛ Kɛ Bɛbazonle Gyihova
“Bɛgyinla kpundii wɔ diedi ne anu . . . bɛmaa bɛ nwo ɛyɛ se.”—1 KƆL. 16:13.
BODANE
Kɛzi yɛbahola yɛaboa Baebolo sukoavoma yɛamaa bɛanyia diedi nee akɛnrasesebɛ mɔɔ bɛhyia amaa bɛahola bɛazi kpɔkɛ kɛ bɛbazonle Gyihova la.
1-2. (a) Duzu ati a Baebolo sukoavoma bie mɔ ɛngola ɛnzi kpɔkɛ kɛ bɛbazonle Gyihova a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?
ƐNEE ninyɛne bie mɔ maa ɔyɛ se kɛ ɛbazi kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ Gyihova Dasevolɛ ɔ? Bie a ɛnee ɛsulo kɛ menli mɔɔ ɛ nee bɛ yɛ gyima, ɛ gɔnwo mɔ anzɛɛ wɔ mbusuafoɔ bɛadwazo atia wɔ. Anzɛɛ bie a ɛdele nganeɛ kɛ ɛnrɛhola ɛnrɛli Nyamenle ngyinlazo ne mɔ azo. Saa ɔle zɔ a, bie a ɛbade Baebolo sukoavoma mɔɔ ɔyɛ se ɔmaa bɛ kɛ bɛbazi kpɔkɛ kɛ bɛbazonle Gyihova la edwɛkɛ bo.
2 Ɛnee Gyisɛse ze kɛ ɛzulolɛ zɛhae ɛnrɛhola ɛnrɛmaa awie ɛnrɛnyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu. (Mat. 13:20-22) Noko yeammaa ɔ sa nu ando wɔ menli mɔɔ ɛnee ɔyɛ se ɔmaa bɛ kɛ bɛbali ɔ nzi la anwo. Emomu, ɔmaanle ye ɛdoavolɛma nwunle kɛzi bɛbaboa menli zɛhae mɔ bɛamaa (1) bɛanwu ninyɛne mɔɔ si bɛ anyuhɔlɛ adenle, (2) bɛanyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole, (3) bɛava ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la bɛalimoa, yɛɛ (4) bɛali bɛ ngyegyelɛ zo la. Saa yɛlɛfa Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne yɛaboa Baebolo sukoavo bie yɛamaa yeazi kpɔkɛ kɛ ɔbazonle Gyihova a, kɛ ɔkɛyɛ na yɛava mɔɔ Gyisɛse hanle hilele ye ɛdoavolɛma ne la yɛali gyima ɛ?
BOA WƆ BAEBOLO SUKOAVO MAA ƆNWU MƆƆ SI YE ANYUHƆLƐ ADENLE LA
3. Duzu a ɔbayɛ kɛ yeammaa Nekɔdimɛse anyɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ a?
3 Ɛnee ɔyɛ se ɔmaa Nekɔdimɛse mɔɔ ɔle Dwuu mgbanyima mɔɔ ɛlie duma la anu ko la kɛ ɔbayɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ. Mɔɔ Gyisɛse bɔle ye ɛzonlenlɛ gyima ne abo la, ɔ nzi kɛyɛ siane nsia ala, Nekɔdimɛse nwunle kɛ Nyamenle a zoanle Gyisɛse a. (Dwɔn 3:1, 2) Noko Nekɔdimɛse zile kpɔkɛ kɛ ɔbahɔyia Gyisɛse wɔ fealeranu ɔluakɛ ‘ɛnee ɔsulo Dwuuma ne.’ (Dwɔn 7:13; 12:42) Bie a ɔnyianle adwenle kɛ saa ɔyɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ a, ninyɛne dɔɔnwo bavi ɔ sa.a
4. Kɛzi Gyisɛse boale Nekɔdimɛse ɔmaanle ɔdele mɔɔ Nyamenle kpondɛ kɛ ɔyɛ la abo ɛ?
4 Ɛnee Nekɔdimɛse ze Mɛla ne, noko ɛnee ɔhyia moalɛ amaa yeade mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ ɔyɛ la abo. Kɛzi Gyisɛse boale ye ɛ? Ɛnee Gyisɛse lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbanyia mekɛ yeamaa Nekɔdimɛse na ɔ nee ye adendɛ wɔ nɔe ne bɔbɔ. Gyisɛse hanle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ amaa yeayɛ ye ɛdoavolɛ la wienyi hilele ye: ɔwɔ kɛ ɔnu ɔ nwo, bɛsɔne ye wɔ nzule nu na ɔda ye ali kɛ ɔlɛ diedi wɔ Nyamenle Ara ne anu.—Dwɔn 3:5, 14-21.
5. Kɛzi yɛbahola yɛaboa Baebolo sukoavo bie amaa yeanwu mɔɔ si ye anyuhɔlɛ adenle la ɛ?
5 Saa Baebolo sukoavo bie te mɔɔ ɔlɛsukoa la abo kpalɛ bɔbɔ a, bie a ɔbahyia moalɛ amaa yeanwu mɔɔ si ye anyuhɔlɛ adenle la. Bie a ye gyima anzɛɛ dwazotia mɔɔ ɔlɛyia wɔ ye abusua ne anu la maa ɔyɛ se kɛ ɔbanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu. Ɔti nyia mekɛ maa ye na boa ye. Ɛbahola wɔavɛlɛ ye wɔ wɔ sua nu ɛ nee ye ali aleɛ anzɛɛ bɛahɔ akpɔsa ekyi. Wɔ mekɛ zɛhae mɔ anu, bie a ɛbahola wɔaboa ye wɔamaa yeaha ye edwɛkɛ yeahile wɔ amaa wɔanwu mɔɔ ɛlɛgyegye ye la. Maa ye anwosesebɛ maa ɔyɛ nzenzaleɛ mɔɔ hyia la, tɛ kɛ ɔyɛ amaa ɛ nye alie ɔ nwo, emomu kɛmɔ ɔkulo Gyihova la ati ɔ.
6. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔaboa sukoavo bie wɔamaa yeanyia akɛnrasesebɛ yeazi kpɔkɛ kɛ ɔbazonle Gyihova ɛ? (1 Kɔlentema 16:13)
6 Saa Baebolo sukoavo bie nyia anwodozo kɛ Gyihova baboa ye yeamaa yeava Baebolo ngyinlazo yeali gyima a, ɔbamaa yeanyia akɛnrasesebɛ yeava mɔɔ ɔlɛsukoa la yeali gyima. (Kenga 1 Kɔlentema 16:13.) Yɛbahola yɛava wɔ gyima ne yɛatoto kilehilevolɛ nwo. Kakye mekɛ mɔɔ ɛnee ɛkɔ sukulu la, kilehilevolɛ boni a ɛnee ɛkulo ye edwɛkɛ kpalɛ a? Bie a mɔɔ ɔnyianle ɛ nwo abotane ɔboale wɔ ɔmaanle ɛnyianle anwodozo kɛ ɛbahola wɔayɛ ninyɛne mɔɔ ɛnee ɛsuzu kɛ ɛnrɛhola ye yɛ la ɔ. Zɔhane ala a Baebolo kilehilevolɛ kpalɛ ɛngilehile mɔɔ Nyamenle kpondɛ kɛ yɛyɛ la ala a, emomu eza ɔmaa ye sukoavo ne nwu kɛ ɔlua Gyihova moalɛ zo ɔbahola yeayɛ nzenzaleɛ mɔɔ hyia la wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔahola wɔayɛ zɔ ɛ?
BOA WƆ SUKOAVO NE MAA ƆNYIA GYIHOVA ANWO ƐLƆLƐ KPOLE
7. Kɛzi Gyisɛse boale ye tievolɛma ɔmaanle bɛnyianle Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole ɛ?
7 Ɛnee Gyisɛse ze kɛ Nyamenle anwo ɛlɔlɛ baha ye ɛdoavolɛma ne yeamaa bɛava mɔɔ bɛlɛsukoa la bɛali gyima. Ɛnee ɔta ɔkilehile ninyɛne mɔɔ baboa ye ɛdoavolɛma yeamaa bɛanyia bɛ anwuma Selɛ ne anwo ɛlɔlɛ kpole la. Kɛ neazo la, ɔvale Gyihova ɔtotole selɛ mɔɔ fa ninyɛne mgbalɛ maa ɔ mra la anwo. (Mat. 7:9-11) Ɔbahola yeara ye kɛ Gyisɛse tievolɛma ne bie mɔ annyia selɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ zɛhae la bie. Nea kɛzi ɔbayɛ kɛ bɛdele nganeɛ wɔ mekɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle ndonwo bie mɔɔ fale selɛ bie mɔɔ se anwunvɔne mɔɔ liele ɔ ra ɛkobɔfo ne kɛnlɛma la. Ɔmaanle bɛdele kɛzi Gyihova se ɔ mra mɔɔ bɛwɔ azɛlɛ ye azo anwunvɔne la abo.—Luku 15:20-24.
8. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔaboa Baebolo sukoavo bie wɔamaa yeanyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole ɛ?
8 Ɛdawɔ noko ɛbahola wɔazi Nyamenle subane ne mɔ azo wɔ wɔ ngilehilelɛ nu wɔava wɔaboa Baebolo sukoavo bie wɔamaa yeanyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole. Mekɛ biala mɔɔ bɛlɛsukoa debie la, boa ye maa ɔde kɛzi mɔɔ ɔlɛsukoa la kile kɛ Gyihova kulo yɛ la abo. Saa bɛlɛsuzu ɛkpɔnedeɛ ne anwo a, si kɛzi ɔkile kɛ Gyihova kulo ɔdaye mumua ne la azo. (Wlo. 5:8; 1 Dwɔn 4:10) Saa sukoavo bie te kɛzi Gyihova kulo ɔdaye mumua ne la abo a, ɔbahola yeaha ye yeamaa yeahulo Gyihova kpalɛ.—Gal. 2:20.
9. Duzu a boale nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Michael la ɔmaanle ɔhakyile a?
9 Fa Michael mɔɔ vi Indonesia la kɛ neazo. Bɛvale nɔhalɛ ne bɛtetele ye, noko yeammaa bɛanzɔne ye. Mɔɔ ɔlile ɛvolɛ 18 la, ɔdule ɔhɔle maanle gyɛne nu na ɛnee ɔka kale kpole bie. Nzinlii, ɔhɔgyale raalɛ wɔ Indonesia, noko ɔgyakyile ye abusua ne ɛkɛ ɔhɔdɛnlanle maanle gyɛne nu ɔyɛle gyima. Noko ɔ ye nee ɔ ra raalɛ ne bɔle ɔ bo kɛ bɛsukoa Baebolo ne na bɛava mɔɔ bɛlɛsukoa la bɛabɔ bɛ ɛbɛla. Mɔɔ Michael mame wule la, ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔsia yeahɔ Indonesia na yeanlea ye papa, na ɔliele ɔdole nu ɔmaanle bɛ nee ye zukoale Baebolo ne. Mɔɔ bɛlɛsuzu “Sukoa Dɔɔnwo” foa ne mɔɔ wɔ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne ɛzukoalɛdeɛ 27 ne anu la, ɔhanle Michael ahonle kpalɛ. Mɔɔ Michael dwenledwenlenle kɛzi ɔbayɛ kɛ Gyihova dele nganeɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔnwunle kɛ Ɔ Ra ne ɛlɛnwu amaneɛ la anwo la, ɔzunle. Ɔnyianle ɛkpɔnedeɛ ne anwo anyezɔlɛ kpole na ɛhye hanle ye ɔmaanle ɔhakyile ye ɛbɛlabɔlɛ na bɛzɔnenle ye.
BOA WƆ SUKOAVO NE MAA ƆVA NINYƐNE MƆƆ HYIA KPALƐ LA ƆLIMOA
10. Kɛzi Gyisɛse boale ye alimoa ɛdoavolɛma maanle bɛvale ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la bɛlimoale ɛ? (Luku 5:5-11) (Eza nea nvoninli ne.)
10 Alimoa ɛdoavolɛma ne nwunle ye ndɛndɛ kɛ Gyisɛse a le Mɛzaya ne mɔɔ bɛbɔle ɔ nwo ɛwɔkɛ la, noko ɛnee bɛhyia moalɛ amaa bɛava ɛzonlenlɛ gyima ne bɛalimoa bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. Ɛnee Pita nee Andelu le ɛdoavolɛma dɛba wɔ mekɛ mɔɔ Gyisɛse hanle hilele bɛ kɛ bɛraboka ɔ nwo na bɛyɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne la. (Mat. 4:18, 19) Ɛnee bɛ nee Gyemise nee Dwɔn yɛ fɛlɛhyelɛ gyima, na ɔbayɛ kɛ ɛnee bɛ gyima ne ɛlɛkɔ boɛ. (Maake 1:16-20) Mɔɔ Pita nee Andelu ‘gyakyile bɛ asawu ne ɛkɛ’ na bɛdoale Gyisɛse la, ɔbayɛ kɛ bɛyɛle ngyehyɛleɛ mɔɔ ɔbamaa bɛahola bɛanlea bɛ abusua ne la. Duzu a boale bɛ maanle bɛyɛle nzenzaleɛ ɛhye a? Luku kɛlɛtokɛ ne maa yɛnwu kɛ Gyisɛse yɛle nwanwane debie bie mɔɔ maanle bɛnyianle anwodozo kpole kɛ Gyihova bahola ava mɔɔ bɛhyia nwo la amaa bɛ.—Kenga Luku 5:5-11.
Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi adenle mɔɔ Gyisɛse luale zo boale ye ɛdoavolɛma amaa bɛatoto bɛ ninyɛne boɛ na bɛazonle Gyihova la anu a? (Nea ɛdendɛkpunli 10)b
11. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛava yɛ anwubielɛ yɛamia sukoavo bie diedi nu ɛ?
11 Yɛnrɛhola yɛnrɛyɛ nwanwane ninyɛne kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la ɛdeɛ, noko yɛbahola yɛava kɛzi Gyihova boa menli mɔɔ fa Ye dimoa bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo anwubielɛ mɔɔ yɛnyia la yɛaboa ye. Kɛ neazo la, asoo ɛkakye kɛzi Gyihova boale wɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛbɔle ɔ bo kɛ ɛkɔ debiezukoalɛ la ɔ? Bie a ɛnee ɔwɔ kɛ ɛkilehile nu ɛkile wɔ gyimamenle ne kɛ saa ɔle wɔ debiezukoalɛ kenle a, bɛkpɔne a ɛngulo kɛ ɛka gyima nu. Mekɛ mɔɔ ɛlɛka wɔ anwubielɛ wɔahile wɔ sukoavo ne la, kilehile kɛzi wɔ diedi nu mianle wɔ mekɛ mɔɔ ɛnwunle kɛ Gyihova ɛlɛboa wɔ yeamaa wɔava ye ɛzonlenlɛ wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la anu kile ye.
12. (a) Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛ nee nolobɔlɛma gyɛne kɔyɛ yɛ Baebolo ɛzukoalɛ ɛ? (b) Kɛzi ɛbalua vidio zo wɔahilehile wɔ sukoavo ne kpalɛ ɛ? Maa neazo.
12 Eza saa wɔ Baebolo sukoavo ne te nzenzaleɛ mɔɔ Kilisienema gyɛne yɛle amaa bɛahola bɛava Gyihova bɛalimoa la a, ɔbaboa bɛ. Ɔti ɛ nee mediema diedima mɔɔ lɛ anwubielɛ ngakyile la ɛhɔyɛ wɔ Baebolo ɛzukoalɛ ne. Biza bɛ maa bɛha kɛ ɔyɛle mɔɔ bɛrale nɔhalɛ ne anu nee mɔɔ bɛyɛle amaa bɛahola bɛava Gyihova ɛzonlenlɛ balimoa bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu la. Bieko, nyia mekɛ ɛ nee wɔ sukoavo ne ɛnlea vidio mɔɔ wɔ “Sukoa Dɔɔnwo” anzɛɛ “Kpondɛ Dɔɔnwo” foa ne mɔɔ wɔ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne anu la. Kɛ neazo la, saa bɛlɛsuzu ɛzukoalɛdeɛ 37 ne anwo a, ɛbahola wɔahwe ye adwenle wɔazie ngyinlazo mɔɔ wɔ vidio ne mɔɔ ɔ ti ne se Gyihova Bamaa Yɛ Sa Aha Mɔɔ Yɛhyia Nwo La anu la azo.
BOA WƆ SUKOAVO NE MAA ƆLI YE NGYEGYELƐ ZO
13. Kɛzi Gyisɛse zieziele ye ɛdoavolɛma ne maanle dwazotia ɛ?
13 Gyisɛse hanle ye fane dɔɔnwo hilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ awie mɔ nee bɛ mbusuafoɔ bɔbɔ badwazo atia bɛ. (Mat. 5:11; 10:22, 36) Mɔɔ ɔka ekyii Gyisɛse wu la, ɔbɔle ye ɛdoavolɛma ne kɔkɔ kɛ kɛmɔ bɛsonle Gyihova la ati, bie a bɛbahu bɛ. (Mat. 24:9; Dwɔn 15:20; 16:2) Ɔhanle kɛ bɛnlea bɛ nwo boɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyɛ bɛ ɛzonlenlɛ gyima ne la. Eza ɔdule bɛ folɛ kɛ ɔnle kɛ bɛ nee bɛdabɛ mɔɔ bɛdwazo bɛtia bɛ la su kpolera yɛɛ ɔwɔ kɛ bɛmaa bɛ nye da ɛkɛ amaa bɛahola bɛahɔ zo bɛabɔ edwɛkpa ne nolo.
14. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa sukoavo bie yɛamaa yeaziezie ɔ nwo yeamaa dwazotia ɛ? (2 Timote 3:12)
14 Yɛbahola yɛahilehile edwɛkɛ mɔɔ bie a menli mɔɔ bɛ nee yɛ sukoavo bie yɛ gyima, ɔ gɔnwo mɔ nee ye mbusuafoɔ baha ahile ye anzɛɛ nyɛleɛ mɔɔ bie a bɛbayɛ bɛahile ye la anu yɛahile yɛ sukoavo ne amaa yeaboa ye yeamaa yeaziezie ɔ nwo yeamaa dwazotia. (Kenga 2 Timote 3:12.) Bie a kɛmɔ ɔlɛfa mɔɔ ɔlɛsukoa wɔ Baebolo ne anu la yeabɔ ye ɛbɛla la ati, menli mɔɔ bɛ nee ye yɛ gyima la bagolo ɔ nwo. Bie mɔ, bɔbɔ ye mbusuafoɔ mɔɔ bikye ye la badendɛ atia ye diedi ne mɔɔ gyi Baebolo ne azo la. Saa yɛboa yɛ sukoavoma yɛmaa bɛsiezie bɛ nwo ndɛ bɛmaa dwazotia mɔɔ bɛbayia la a, ɔbamaa bɛahola bɛagyinla kpundii wɔ mekɛ mɔɔ bɛbayia bie la.
15. Duzu a baboa Baebolo sukoavo bie yeamaa yeagyinla kpundii wɔ mekɛ mɔɔ ye abusua ne badwazo atia ye la ɛ?
15 Saa wɔ sukoavo ne mbusuafoɔ ɛlɛdwazo atia ye a, boa ye maa ɔdwenle deɛmɔti bie a bɛlɛyɛ zɔ la anwo. Wɔannea a bɛlɛ adwenle kɛ bɛbɛlɛbɛla ye anzɛɛ bɛlɛ Gyihova Alasevolɛ anwo adwenle ɛtane. Gyisɛse bɔbɔ mbusuafoɔ bie mɔ anye anlie mɔɔ ɛnee ɔlɛyɛ la anwo. (Maake 3:21; Dwɔn 7:5) Kilehile wɔ sukoavo ne maa ɔnyia awie mɔ nee ye mbusuafoɔ anwo abotane na ɔdendɛ ɛbulɛ nu ɔhile bɛ.
16. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa sukoavo bie yɛamaa yeaha ye diedi ne anwo edwɛkɛ yeahile awie mɔ wɔ ɛbulɛ nu ɛ?
16 Saa sukoavo bie mbusuafoɔ anye die nɔhalɛ ne anwo bɔbɔ a, ɔnrɛyɛ kpalɛ kɛ ɔbahilehile debie biala anu yeahile bɛ ɛkɛ ne ala. Saa ɔyɛ ye zɔ a, bie a bɛ adwenle badu afonyia na bɛnrɛhulo kɛ bɛ nee ye baha nɔhalɛ ne anwo edwɛkɛ bieko. Ɔti maa wɔ sukoavo ne anwosesebɛ kɛ ɔha ye diedi ne anwo edwɛkɛ ngyikyi ngyikyi amaa ye mbusuafoɔ anyia ɛhulolɛ kɛ bɛ nee ye badoa zolɛ mekɛ fofolɛ. (Kɔl. 4:6) Bie a ɔbahola yeaha yeahile bɛ kɛ bɛkpondɛ dɔɔnwo wɔ jw.org. Ɛhye baboa bɛ yeamaa bɛazukoa Gyihova Alasevolɛ anwo edwɛkɛ dɔɔnwo wɔ mekɛ mɔɔ bɛdabɛ bɛkulo la.
17. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa sukoavo bie yeamaa yeali adwenle mɔɔ ɛndenrɛ mɔɔ menli lɛ wɔ Gyihova Alasevolɛ anwo la anwo gyima ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)
17 Ɛbahola wɔava “Kpuya Mɔɔ Menli Ta Biza” foa ne mɔɔ wɔ jw.org la wɔaboa wɔ sukoavo ne wɔamaa yeaziezie mualɛ sikalɛ mɔɔ ɔbava yeabua kpuya mɔɔ bie a ye mbusuafoɔ anzɛɛ menli mɔɔ ɔ nee bɛ yɛ gyima la babiza la. (2 Tim. 2:24, 25) Saa bɛsukoa Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne ɛzukoalɛdeɛ ko biala bɛwie a, bɛzuzu foa ne mɔɔ se “Bie Mɔ Ka Kɛ” la anwo. Maa ye anwosesebɛ kɛ ɔzukoa kɛzi ɔbava ɔdaye mumua ne ye edwɛkɛ yeahilehile nu la. Saa ɛnwu kɛ ɔhyia moalɛ wɔ ɛleka bie a, boa ye. Anwoziezielɛ zɛhae baboa ye yeamaa yeava anwodozo yeahilehile ye diedi ne anu.
Dua debiezukoalɛ ne azo kile wɔ Baebolo sukoavo ne kɛzi ɔbaha ye diedi ne anwo edwɛkɛ wɔ bagua nu la (Nea ɛdendɛkpunli 17)c
18. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔamaa sukoavo bie anwosesebɛ wɔamaa yeahɔ daselɛlilɛ ɛ? (Mateyu 10:27)
18 Gyisɛse hanle hilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ bɛbɔ edwɛkpa ne nolo wɔ bagua nu. (Kenga Mateyu 10:27.) Saa sukoavo bie bɔ ɔ bo ndɛ ka ye diedi ne anwo edwɛkɛ kile awie mɔ a, ɔbamaa yeava ɔ nwo yeado Gyihova anwo zo ndɛndɛ. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔaboa sukoavo bie wɔamaa yeava ɛhye yeayɛ ye bodane ɛ? Saa bɛbɔ ye nolo wɔ asafo ne anu kɛ bɛba bɛarayɛ edwɛkɛhanlɛ gyima titili bie a, maa wɔ sukoavo ne anwosesebɛ kɛ ɔzuzu kɛzi ɔbahola yeafɛta kɛ nolobɔlɛnli la anwo. Maa ɔnwu deɛmɔti ɔnyɛ se kɛ awie babɔ daselɛlilɛ gyima ne abo wɔ mekɛ zɛhae mɔ anu la. Eza saa ɔfa ɔ nwo ɔwula gyimalilɛ mɔɔ bɛyɛ ye wɔ dapɛne avinli debiezukoalɛ ne mɔ abo la anu a, ɔbaboa ye. Mekɛ mɔɔ ɔlɛdwu bodane ɛhye anwo la, ɔbamaa yeazukoa kɛ ɔbava anwodozo yeahilehile ye diedi ne anu.
KILE KƐ ƐLƐ WƆ SUKOAVO NE ANU ANWODOZO
19. Kɛzi Gyisɛse hilele kɛ ɔlɛ ye ɛdoavolɛma ne anu anwodozo ɛ, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa ye ɛ?
19 Kolaa na Gyisɛse azia ahɔ anwuma la, ɔhanle ɔhilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ bɛbayia bieko. Bɛande ɔ bo kɛ ɛnee Gyisɛse ɛlɛka kɛ bɛbahɔ anwuma. Noko ɔvale ye adwenle ɔziele bɛ nɔhalɛlilɛ ne azo na tɛ bɛ adwenle nu keseeyɛlɛ ne azo ɔ. (Dwɔn 14:1-5, 8) Ɛnee ɔze kɛ bɛhyia mekɛ amaa bɛade ninyɛne le kɛ bɛ anwuma anyelazo ne la abo. (Dwɔn 16:12) Yɛdayɛ noko yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ yɛ sukoavo ne lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔyɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la.
Saa sukoavo bie bɔ ɔ bo ndɛ ka ye diedi ne anwo edwɛkɛ kile awie mɔ a, ɔbamaa yeava ɔ nwo yeado Gyihova anwo zo ndɛndɛ
20. Kɛzi adiema raalɛ bie mɔɔ wɔ Malawi la hilele kɛ ɔlɛ ye Baebolo sukoavo ne anu anwodozo ɛ?
20 Dahuu yɛlɛ anyelazo kɛ yɛ sukoavo ne kulo kɛ ɔyɛ mɔɔ le kpalɛ la. Fa adiema raalɛ Chifundo mɔɔ wɔ Malawi la edwɛkɛ ne kɛ neazo. Ɔ nee bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Alinafe mɔɔ le Katelekenli la bɔle ɔ bo kɛ bɛsukoa Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne. Mɔɔ bɛzukoale ɛzukoalɛdeɛ 14 bɛwiele la, Chifundo bizale ye sukoavo ne kɛzi ɔbu ananze mɔɔ bɛfa bɛdi gyima wɔ ɛzonlenlɛ nu la. Alinafe vale ɛya buale ye kɛ, “Yemɔ se ɔle awie biala kpɔkɛzilɛ!” Ɛnee Chifundo ɛngola ɛnnwu ye saa ɔbamaa bɛadoa debiezukoalɛ ne azo bieko a. Noko ɔnyianle abotane ɔ nee Alinafe hɔle zo zukoale debie na ɔnyianle anyelazo kɛ mekɛ gua nu a ɔbade ninyɛne bo. Aziane ekyii anzi, Chifundo bizale Alinafe kpuya mɔɔ wɔ ɛzukoalɛdeɛ 34 ne mɔɔ se: “Kɛzi Baebolo ne nee nɔhalɛ Nyamenle Gyihova anwo debie mɔɔ ɛlɛsukoa la ɛboa wɔ ɛ?” Chifundo hanle kɛzi Alinafe buale la anwo edwɛkɛ kɛ, “Ɔhanle ninyɛne ngɛnlɛma dɔɔnwo anwo edwɛkɛ, ko a le kɛ, Alasevolɛ ne mɔ ɛnva bɛ nwo ɛnwulowula ninyɛne mɔɔ Baebolo ne ɛnlie ɛndo nu la anu.” Yeangyɛ, Alinafe gyakyile kɛ ɔfa ananze yeali gyima na nzinlii bɛzɔnenle ye.
21. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa Baebolo sukoavo bie yɛamaa yeanyia ɛhulolɛ kɛ ɔbazi kpɔkɛ yeazonle Gyihova ɛ?
21 Gyihova a “maa ɔnyi” ɛdeɛ, noko yɛbahola yɛaboa Baebolo sukoavo bie yɛamaa yeanyia anyuhɔlɛ. (1 Kɔl. 3:7) Saa yɛkilehile ye ninyɛne mɔɔ Nyamenle kulo kɛ ɔyɛ la a ɛnee yɛtɛwiele. Yɛboa ye yɛmaa ɔnyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole. Eza yɛmaa ye anwosesebɛ kɛ ɔva Gyihova ɔlimoa ye ɛbɛlabɔlɛ nu ɔva ɔhile kɛ ɔkulo ye. Yɛɛ yɛkilehile ye kɛzi ɔbava ɔ nwo yeado Gyihova anwo zo wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛyia ngyegyelɛ la. Saa yɛnyia ye nu anwodozo a, yɛmaa ɔnyia diedi kɛ ɔdaye noko ɔbahola yeava Gyihova ngyinlazo ne mɔ yeabɔ ye ɛbɛla na yeazi kpɔkɛ yeazonle ye.
EDWƐNE 55 Bɛmmasulo Bɛ!
a Mɔɔ Nekɔdimɛse yiale Gyisɛse la, ɔ nzi kɛyɛ ɛvolɛ nwiɔ nee foa, ɛnee ɔtɛboka Dwuuma kɔɔto kpole ne anu mgbanyima ne mɔ anwo. (Dwɔn 7:45-52) Tetedwɛkɛ kɛlɛvoma bie mɔ suzu kɛ Gyisɛse wule la anzi yɛɛ Nekɔdimɛse rayɛle Gyisɛse ɛdoavolɛ a.—Dwɔn 19:38-40.
b NVONINLI NE ANWO NGILENU: Pita nee ɔ gɔnwo mɔ fɛlɛkyevoma ne gyakyile bɛ fɛlɛhyelɛ gyima ne hɔlile Gyisɛse anzi.
c NVONINLI NE ANWO NGILENU: Adiema raalɛ bie ɛlɛboa ye Baebolo sukoavo ne yeamaa yeaha ye diedi ne anwo edwɛkɛ yeahile awie mɔ wɔ bagua nu.