Maa Ɛ Mra Ɛrayɛ Ɛdoavolɛma
1. Ɛzonlelilɛ boni a la awovolɛ anwo zo a?
1 Gyisɛse hanle hilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ: “Bɛhɔ maanle ti nee maanle bo, bɛmaa menli ɛrayɛ me ɛdoavolɛma, . . . na bɛhilehile bɛ bɛmaa bɛli debie biala mɔɔ meha mehile bɛ la azo.” (Mat. 28:19, 20) Gyima ɛhye hyia tɛla biala. Ɔkile kɛ ɔwɔ kɛ bɛkilehile menli bɛmaa bɛnwu Gyihova, bɛkulo ye, na bɛfi ahonle nu bɛsonle ye. Ɔle awovolɛ ɛzonlelilɛ noko kɛ bɛkilehile bɛ mra bɛmaa bɛbayɛ ɛdoavolɛma.—Ɛfɛ. 6:4.
2. Kɛzi awovolɛ bahola anwu bɛ mra adwenle nee bɛ subane ɛ? Kenga Mrɛlɛbulɛ 20:5.
2 Ngakula mɔɔ bɛmaa bɛbayɛ ɛdoavolɛma la kile ninyɛne dɔɔnwo. Nuhua ko mɔɔ hyia kpalɛ la a le kɛ bɛbayɛ abusua Baebolo ɛzukoalɛ dapɛne biala. Saa yɛ nee awie mɔɔ le anyelielɛnli la ɛlɛsukoa a, yɛsuzu ye subane nee nyɛleɛ biala mɔɔ ɔnrɛmaa ɔnrɛnyia sunsum nu anyuhɔlɛ la anwo. Yɛbiza ye edwɛkɛ na yɛtie mɔɔ ɔkɛha la boɛ, amaa yɛanwu sunsum nu anwosesebɛ mɔɔ ɔhyia la. Awovolɛ mɔɔ bɛ mra nwo edwɛkɛ hyia bɛ la suzu bɛ adwenle nee bɛ subane nwo kpalɛ.—Mrɛ. 20:5.
3. Kɛ ɔkɛyɛ na bɛava abusua debiezukoalɛ bɛaboa ngakula bɛamaa bɛanyia sunsum nu anyuhɔlɛ ɛ?
3 Ɔwɔ kɛ awovolɛ maa bɛ nye da ɛkɛ na bɛnwu debie biala mɔɔ kile kɛ bɛ mra ɛlɛkɔ ewiade ne anu la. Saa ɔwɔ kɛ Keleseɛnema mɔɔ le mgbanyinli la nea boɛ wɔ esiane ɛhye anwo a, fane nyɛ a ɔhyia kɛ yɛnea kɛzi yɛ mra ɛlɛnyi wɔ sunsum nu la ɛ. Saa ngakula ɛmmaa mualɛ wɔ debiezukoalɛ bo, anzɛɛ dahuu bɛkenga bɛ mualɛ ne ala a, ɛnee ɔkile kɛ bɛhyia awovolɛ moalɛ. Bɛlɛyɛ abusua debiezukoalɛ a, maa bɛkpa edwɛkɛ mɔɔ bɛbaha la na boa bɛ maa bɛva bɛ edwɛkɛ bɛziezie bɛ mualɛ ne. Biza bɛ kpuyia mɔɔ baboa bɛ yeamaa bɛazuzu Ngɛlɛlera ne mɔ anwo la. Maa bɛnwu Gyihova kpalɛyɛlɛ nee ye ɛlɔlɛ nee mgbondabulɛ mɔɔ bɛbabu bɛahile ye wɔ debie biala anu la.—Mrɛ. 1:7.
4. Gyinlabelɛ mɔɔ yɛ se la boni a Keleseɛne ngakula wɔ nu a, na kɛzi awovolɛ baboa bɛ na bɛahola bɛagyinla ɔ nloa ɛ?
4 Alehyenlɛ biala kakula mɔɔ kɔ sukulu la agɔnwo mɔ fa adwenle fofolɛ mɔɔ bɛnyia wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛsukoa debie la gyegye ye. Tɛ ɛhye mɔ kɔsɔɔti a fɛta a. Kɛmɔ bɛnlɛ anwubielɛ la ati, ngakula bahola alie subane ɛtane ɛhye mɔ ado nu na ngyikyi ngyikyi ewiade sunsum ne bahola abɔ ɔ bo azɛkye sunsum nu adiabo ne mɔɔ awovolɛ ne mɔ ɛlɛbɔ mɔdenle ado la. Alehyenlɛ biala awovolɛ bɔ mɔdenle kɛ bɛkɛnwu mɔɔ wɔ bɛ mra adwenle nu, bɛkɛye mɔɔ ɛnle kpalɛ la na bɛkɛva Nyamenle Edwɛkɛ ne anu nɔhalɛ ne mɔɔ fɛta la bɛkɛzie ɔ bo zo. Ɔwɔ kɛ awovolɛ bɔ mɔdenle suzu bɛ mra nwo na bɛmaa bɛ nye kɔ bɛ nwo amaa bɛahola bɛamaa bɛarayɛ ɛdoavolɛma. Ɛhye ati, asoo yɛnwu nrɛlɛbɛ mɔɔ wɔ folɛdulɛ ne mɔɔ fane esiane mɔɔ wɔ nu kɛ yɛkɛmaa yɛ mra kɛhɔ sukulu mɔɔ bɛda ɛkɛ la anu?—2 Kɔl. 10:4; Ɛfɛ. 6:10-18; 1 Pita 5:8.
5. Ndenle boni azo a bɛbahola bɛaziezie ngakula wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkɔ sukulu la ɛ?
5 Ɛ mra ɛlɛkɔ sukulu a ɛfa sunsum nu konle tɛladeɛ mɔɔ hyia amaa bɛagyinla “Abɔnsam senle ɛda ne” anloa la ɛwula bɛ ɔ? (Ɛfɛ. 6:16) Asoo bɛte edwɛkɛ mɔɔ bɛta bɛbiza, mɔɔ le kɛ afoa biala mɔɔ Keleseɛnema ɛngyi, fɛlɛnra ahyebizalɛ, Ɛvoyialilɛ nee amaamuo mɔɔ Keleseɛnema kyi abo wienyi mɔɔ bɛbahola bɛahilehile nuhua kpalɛ bɛahile awie mɔ ɔ? Saa bɛlɛnyi a, asoo ɛlɛboa bɛ wɔamaa bɛazi kpɔkɛ kpalɛ wɔ agɔnwolɛvalɛ ɛtane, nrenya nee raalɛ ɛdulɛ, nyile nee nla nu ɛbɛlatane nwo ɔ? Ɔnla aze, noko saa ɛbɔ mɔdenle a ɛbahola wɔaboa bɛ wɔamaa bɛanyi wɔ sunsum nu wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkɔ sukulu la.—Fel. 4:13.
6. Teokelase bodane boni a awovolɛ bahola aboa bɛ mra bɛamaa bɛava bɛazie bɛ nyunlu a, na nyilalɛ boni a vi nu bara a?
6 Mɔlebɛbo ne ala, fa teokelase bodane mɔɔ le kɛ ɛzɔnenlɛ, dahuu adekpakyelɛ gyima, Bɛtɛle ɛzonlenlɛ anzɛɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne foa bie sie ɛ mra nyunlu. Bɛmaa sukulu adenle a, maa ɛ mra anwosesebɛ maa bɛyɛ dahuu adekpakyelɛ boavolɛ gyima ne bie. Nea kɛzi Hana anye liele kɛ ɔnyianle nyilalɛ dɔɔnwo ɔvile Gyihova ɛkɛ a, ɔluakɛ ɔvale ye belamunli ralɛ ne ɔmanle Gyihova ɛzonlenlɛ la ati. (1 Sam. 2:18-21) Ɛnɛ, awovolɛ dɔɔnwo mɔɔ dwenle sunsum nu ninyɛne nwo la anye die kɛ bɛ ra ko anzɛɛ dɔɔnwo ɛlɛfa nɔhalɛlilɛ azonle wɔ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne foa bie anu la. Ɛhye hyia kpalɛ tɛla kakula mɔɔ kɛzukoa ewiade nwoma kpole la! Mrenya nee mraalɛ mɔɔ dwenle sunsum nu ninyɛne nwo la ze kɛ ɛhye bɔ bɛ mra ne mɔ anwo bane na eza ɔte Gyihova duma ne anwo. Gyihova yila bɛdabɛ mɔɔ bɛfi ahonle nu bɛsonle ye la dɔɔnwo. (Mrɛ. 10:22) Nea kɛzi awovolɛ mɔɔ maa bɛ mra anwosesebɛ kɛ bɛdie Gyisɛse folɛdulɛ ne mɔɔ se bɛva Belemgbunlililɛ ne bɛlumua la ze nrɛlɛbɛ a.—Mat. 6:33.
7. Duzu a amaneɛbɔlɛ mɔɔ vi neavolɛ adenduvoma ɛkɛ la maa yɛnwu ye wɔ asafo ne anu ngakula dɔɔnwo anwo a?
7 Kɛ neazo la, saa ɛle awovolɛ a asoo ɛlɛboa ɛ mra mɔɔ bɛdwu mɔɔ Ngɛlɛlera ne kpondɛ la anwo wɔamaa bɛabɔ daselɛlilɛ bo kɛ nolobɔlɛma mɔɔ bɛtɛsɔnenle bɛ la ɔ? Amaneɛbɔlɛ mɔɔ yɛnyia yɛvi neavolɛ adenduvoma mɔɔ wɔ Ghana ɛke la kile kɛ wɔ asafo dɔɔnwo anu, ngakula mɔɔ bɛnyia ɛvolɛ 5 kɔdwu 20 la nee bɛ awovolɛ kɔ debiezukoalɛ dahuu noko bɛnle “edwɛkpa” ne anwo nolobɔlɛma (Mak. 13:10) Ɛ ra boka ngakula ɛhye mɔɔ bahola ayɛ Gyisɛse Kelaese ɛdoavolɛma la anwo ɔ?
8. Duzu ati a ɔnle kɛ awovolɛ bu bɛ mra mɔdenlebɔlɛ kɛ ɔle debie ekyi ɛ?
8 Mmabu ɛ mra ne mɔ kɛ bɛnrɛhola bɛnrɛnyia anyuhɔlɛ wɔ daselɛlilɛ nu. Ngakula dɔɔnwo ɛbɔ mɔdenle ɛmaa mbuluku na bɛbɔ Baebolo ɛzukoalɛ bo. Ɛ nee bɛ ɛbɔ nu ɛyɛ gyima. Bɔ ɔ bo fi bɛ ngakula nu. Boa bɛ maa bɛnyia anyuhɔlɛ kɛmɔ bɛbahola la. Kanvo bɛ wɔ mɔdenle mɔɔ bɛlɛbɔ nee anyuhɔlɛ mɔɔ bɛlɛnyia la anwo.
9. Asoo kakula ekyi bahola ayɛ nolobɔlɛnli? Kilehile nuhua.
9 Kakula raalɛ ekyi ko hanle hilele mgbanyima ne mɔ kɛ bɛboa ye bɛmaa ɔhola ɔfɛta kɛ nolobɔlɛnli. Zɔhane mekɛ ne ɛnee yeli ɛvolɛ nnu ala yɛɛ ɔnze kenga ɛdeɛ, noko ɛnee ɔkola ɔdi daselɛ kpalɛ wɔ anlenkɛ nloa. Ɔhyele ngɛlɛlera dɔɔnwo ɔguale ɔ ti anu mɔɔ ɔkola ɔbuke ɔmaa suamenle ne kenga na akee yeahilehile nuhua a.
10. Mekɛ boni a kakula bahola azonle kɛ nolobɔlɛnli a, na duzu a awovolɛ bahola ayɛ ava aboa ye bɛamaa yeayɛ zɔ a?
10 Saa ɛte nganeɛ kɛ ɛ mra ne mɔ ɛfɛta kɛ nolobɔlɛma mɔɔ bɛtɛsɔnenle bɛ na bɛkulo kɛ bɛkɔ daselɛlilɛ a, ka nwolɛ edwɛkɛ kile mgbanyima ne mɔ ndɛndɛ. Saa bɛyɛ nolobɔlɛma a ɔbamaa bɛanwu ɛzonlelilɛ mɔɔ la bɛ nwo zo kɛ ɔwɔ kɛ bɛye Gyihova ayɛlɛ la. Kakye kɛ ɔngyia kɛ kakula kɛnwu dɔɔnwo kɛ kpanyinli mɔɔ bɛzɔne ye la kolaa na yeahɔ daselɛlilɛ. Asoo ɛ ra ne te Baebolo ne anu ngilehilelɛ mɔɔ hyia la abo? Ɔfa Baebolo ne anu ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ nwo ngyinlazo ɔdi gyima ɔ? Ɔkulo kɛ ɔkɔ daselɛlilɛ na bɛnwu ye kɛ ɔle Gyihova Dasevolɛ ɔ? Saa zɔhane a, mgbanyima ne mɔ bɛazi nwolɛ kpɔkɛ na bɛamaa yeazonle kɛ nolobɔlɛnli mɔɔ bɛtɛsɔnenle ye la.—Nea Organized to Do Jehovah’s Will, mukelɛ 79-82.
11. Kɛzi awovolɛ neazo kola ka bɛ mra ɛ?
11 Adenle kpalɛ ko mɔɔ bɛdua zo bɛtete kakula la a le neazo mɔɔ bɛyɛ. Edwɛkɛ mɔɔ bɛka noko bɛnyɛ nwolɛ ɛhwee la ɛnga kakula ahonle kpalɛ. Awovolɛ a kakula sukoa bɛ neazo titile a. Saa bɛmaa kakula anwosesebɛ kɛ ɔva Belemgbunlililɛ ne ɔlumua a, ɔwɔ kɛ ɔnwu kɛ bɛdabɛ noko bɛlɛyɛ zɔ. Saa bɛmaa kakula anwosesebɛ kɛ ɔyɛ dahuu adekpakyelɛnli a, ɛnee ɔwɔ kɛ ye awovolɛ maa bɛ nye bolo daselɛlilɛ gyima ne anwo na bɛyɛ mɔɔ bɛkɛhola biala la na saa ɔkɛyɛ boɛ a, bɛyɛ adekpakyelɛ boavolɛ ɔvi mekɛ mɔɔ kɔ mekɛ la. Yɛnrɛhola yɛnrɛyɛ menli mɔɔ asolo edwɛkɛ mɔɔ yɛka nee mɔɔ yɛyɛ, wɔ Belemgbunlililɛ Asalo ɛkɛ ne yɛɛ sua nu la.
12. Duzu a ɔwɔ kɛ awovolɛ yɛ ye dahuu na bɛ mra arayɛ ɛdoavolɛma a?
12 Nɔhalɛ nu, amaa yɛ mra arayɛ ɛdoavolɛma la, ɔwɔ kɛ awovolɛ yɛ ngyehyɛleɛ maa kakula ko biala fa buluku mɔɔ le kɛ Baebolo ne Kilehile la sukoa debie dahuu. (Mɛla. 6:6, 7) Bieko, ɔwɔ kɛ bɛbu abusua debiezukoalɛ kɛ ɔle anyebolo debie na tɛ mɔɔ bɛyɛ ko a ɛnee bɛgyakyi bɛgua nu a, na ɔyɛ mɔɔ bɛnlɛ debie biala bɛnyɛ a yɛɛ bɛyɛ a. Awovolɛ mɔɔ bɔ mɔdenle yɛ neazo kpalɛ na bɛmaa bɛ mra bayɛ ɛdoavolɛma la anye die wɔ mekɛ mɔɔ bɛkɛnwu kɛ bɛlɛnyia Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anwo ɛlɔlɛ kpole la.
13. (a) Duzu ati a ɔnla aze kɛ awovolɛ kɛmaa bɛ mra kɛrayɛ ɛdoavolɛma ɛ? (b) Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ awovolɛ bɔ mɔdenle yɛ ɛhye ɛ?
13 Abusua mɔɔ bɛtete bɛ wɔ nɔhalɛ ne anu la le ngyegyelɛ kpole maa awovolɛ wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu. Nɔhalɛ nu, yɛwɔ ‘anwongyelelɛ dɔɔnwo mekɛ nu.’ (2 Tem. 3:1-5) Yɛnwu kɛ ewiade ne ɛlɛbɔ mɔdenle amaa yɛ mra ne mɔ ava bɛ ti ami nuhua. Yɛze kɛ Gyihova bazɛkye menli mɔɔ kɛli ewiade ne anzi la. (Wulo. 1:28-32) Nea kɛzi ɔhyia kɛ yɛbɔ mɔdenle biala yɛmaa yɛ mra bayɛ ɛdoavolɛma wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ yɛlɛbɔ mɔdenle ɛsesebɛ yɛaboa yɛ gɔnwo mɔ yɛamaa bɛ sa aha “kɛkala nee kenle bie ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ” la ɛ!—1 Tem. 4:8b.