ADWULALEƐ
‘Nyia Akɛnrasesebɛ Kpole’
1. Debie boni bieko a yɛbahola yɛazukoa wɔ akɛnrasesebɛ nwo a?
SAA yɛnea mɔɔ yɛha wɔ buluku ɛhye anu la a, asoo ɔhyia kɛ yɛka akɛnrasesebɛ nwo edwɛkɛ bieko ɔ? Ɛhɛe. Mɔɔ limoa la, yɛ ye nzonlɛ kɛ Baebolo ne ka akɛnrasesebɛ nwo edwɛkɛ dɔɔnwo mɔɔ yɛangola yɛanzuzu nwo wɔ buluku ɛhye anu a. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ɔwɔ kɛ yɛsi debie mɔɔ hyia amaa yɛanyia nvasoɛ mɔɔ wɔ akɛnrasesebɛ zo la azo.
2. Nyamenle azonvolɛ nɔhavoma mɔɔ bɛnyianle akɛnrasesebɛ la bie a le nwane mɔ?
2 Ɛze Baebolo ne anu menli gyɛne mɔɔ bɛnyianle akɛnrasesebɛ mɔɔ yɛanga bɛ nwo edwɛkɛ ɔ? Bie a ɛze Hibulu Ngɛlɛlera ne anu ngapezoma le kɛ Ayezaya, Yizikeɛle, Dwona yɛɛ Malakae mɔɔ bɛbɔle mɔdenle la. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle menli ɛhye mɔ anwo edwɛkɛ kɛ “ɛnee bie mɔ sɔnea ɛdeɛ a le agolobɛnwo nee ɛbolɛ, nɔhalɛ nu, mɔɔ tɛla ɛhye bɔbɔ la, bɛguale bɛ kyeenyi na bɛguale bɛ efiade.” Eza ɔhɛlɛle kɛ bie mɔ ‘lile ehyia, bɛlile nyane, bɛyɛle bɛ amumuyɛ.’ Bɛhunle bie mɔ bɔbɔ. (Hib. 11:36, 37) Noko bɛnyianle akɛnrasesebɛ na bɛzonlenle Gyihova Nyamenle.
3-4. Kɛzi mraalɛ nwiɔ mɔɔ bɛambɔ bɛ aluma la bɔle Belemgbunli Devidi anwo bane wɔ esiane mekɛ nu ɛ?
3 Bɛambɔ Baebolo ne anu menli dɔɔnwo mɔɔ nyianle akɛnrasesebɛ la aluma. Suzu mraalɛ nwiɔ mɔɔ ɛnee bɛwɔ Belemgbunli Devidi mekɛ zo la anwo nea. Bɛboale Devidi wɔ mekɛ mɔɔ ɔ ra Abesalɛm atisesebɛ ne bɔle mɔdenle kɛ ɔtu ye papa na ɔmaanle Devidi nriandile vile Gyɛlusalɛm la. Devidi hanle hilele ɛsɔfo Zeedɔko mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ la kɛ ɔzia ɔhɔ suakpole ne azo amaa yeade Abesalɛm ɛtetalɛ ne anwo edwɛkɛ. Ɛnee ɔwɔ kɛ Zeedɔko fa nrɛlaleɛ kɔmaa Devidi. “Sonvolɛ bɛlɛra bie” mɔɔ bɛambɔ ye duma la vale ye ngoane dole esiane nu na ɔhɔhanle Zeedɔko edwɛkɛ ne ɔhilele Devidi azonvolɛ nwiɔ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ la. Bɛyɛle kɛ bɛkaha edwɛkɛ ne bahile Devidi noko kpavolɛ bie nwunle bɛ. Na ɔhɔhanle ɔhilele Abesalɛm. Azonvolɛ ne mɔ nwunle nrɛlɛbɛ na bɛhɔveale bula bie anu. Nrenyia ne mɔɔ lɛ bula ne la aye ne mɔɔ bɛambɔ ye duma la yɛle ye ndɛndɛ vale debie hedale bula ne azo na ɔvale ma ɔguale zolɛ. Mɔɔ Abesalɛm azonvolɛ ne mɔ rabizale kɛ menli ne wɔ ni la, ɔhanle kɛ bɛrapɛle nu wɔ ɛke. Mraalɛ nɔhavoma nwiɔ ɛhye mɔ akɛnrasesebɛ ne bɔle belemgbunli ne mɔɔ Gyihova ɛkpa ye la anwo bane!—2 Sa. 15:23-37; 17:8-22.
Sonvolɛ bɛlɛra ne mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ yɛɛ nrenyia ne mɔɔ lɛ bula ne la aye mɔɔ nyianle akɛnrasesebɛ la
4 Nɔhalɛ nu, akɛnrasesebɛ nwo neazo dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu. Mrenyia nee mraalɛ—mɔɔ bɛbɔle bɛ aluma nee mɔɔ bɛambɔ, sukoavolɛma nee ehyiavolɛma, menli mɔɔ bɛlie duma nee mɔɔ yɛande bɛ nwo edwɛkɛ la amuala nyianle akɛnrasesebɛ na bɛzonlenle Gyihova. Bɛ neazo ne bahola aboa yɛ ɛnɛ.
Nvasoɛ Wɔ Asɔneyɛlɛ Zo
5-7. Duzu a boale Pɔɔlo maanle ɔnyianle akɛnrasesebɛ ɔvale ɔgyinlanle dwazotia kpole nloa a?
5 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Baebolo ne anu menli mɔɔ nyianle akɛnrasesebɛ la ɛ? Ɔwɔ kɛ yɛnwu kɛ bɛanva akɛnrasesebɛ bɛanwo mrenyia nee mraalɛ ɛhye mɔ. Asoo bɛdabɛ bɛ anwosesebɛ a bɛvale bɛzonlenle Gyihova ɔ? Kyɛkyɛ, debie a boale bɛ a. Duzu a boale bɛ a?
6 Suzu ɛzoanvolɛ Pɔɔlo anwo nea. Mɔɔ ɔ nee Saelase hɔle Felepae la, menli bie hɔle bɛ nwo zo bɛsuosuanle bɛ adɛladeɛ ne mɔ anu na bɛbole bɛ, akee bɛguale bɛ efiade wɔ ɛleka mɔɔ ɛkɛ ne le awozinli la na bɛkyekyele bɛ gyakɛ bɛbɔle baka nu. (Gyi. 16:12, 19-24) Asoo mekɛ mɔɔ bɛyele bɛ la, ɛzulolɛ hanle Pɔɔlo ɔ? Anrɛɛ ɛzulolɛ bahola aha ye. Noko ɛnee Gyihova ɛmaa Pɔɔlo gyima. Ɔti ɔvile ɛkɛ ne ɔhɔle Tɛsalonaeka. Duzu a boale ye maanle ɔnyianle anwosesebɛ nee akɛnrasesebɛ ɔhɔle a?
7 Nzinlii ɔhɛlɛle kɛ: “Bɛdabɛ bɛze kɛ yɛlimoale yɛnwunle amaneɛ na bɛbɔle yɛ aholoba wɔ Felepae bɔbɔ ɛdeɛ, noko yɛ Nyamenle ne maanle yɛnyianle akɛnrazilɛ kɛ yɛha Nyamenle edwɛkpa ne yɛhile bɛ wɔ dwazotia dɔɔnwo anu.” (1 Tɛs. 2:2) Ɛnee Pɔɔlo ze kɛ ɔhyia akɛnrasesebɛ amaa yeahola yeayɛ Nyamenle gyima ne. Noko ɔnyianle ye akɛnrasesebɛ ne ɔvile ni? Asoo ɔnyianle ɔvile ɔdaye mumua ne ɛkɛ? Kyɛkyɛ, ‘yɛ Nyamenle ne a maanle ɔnyianle akɛnrazilɛ a.’ Ɔbɛlɛle ɔ nwo aze ɔzɛlɛle Gyihova kɛ ɔmaa ye akɛnrasesebɛ. Na Gyihova diele ye.
8. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Pɔɔlo neazo ne amaa yɛanyia akɛnrasesebɛ ɛ?
8 Ɛbahola wɔayɛ mɔɔ Pɔɔlo yɛle la bie. Mmadwenle kɛ ɛnrɛhola ɛnrɛnyia anwosesebɛ nee akɛnrasesebɛ. Yɛ asɔne na sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa ɛnyia anwosesebɛ nee akɛnrasesebɛ mɔɔ ɛhyia nwo la.—Gyi. 4:29.
9. Duzu ati a ɔle kpalɛ kɛ yɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa yɛnyia diedi kpole a?
9 Eza ɛbahola wɔazɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa ɛnyia diedi kpole. Diedi le Gyihova sunsum nwuanzanwuanza ma ne foa. (Gal. 5:22, 23) Eza ɔboka sunsum nu konle ninyɛne mɔɔ Kilisienenli biala hyia nwo la anwo. (Ɛfɛ. 6:16) Diedi lɛ tumi kpole ɔti Baebolo ne ka kɛ ‘yeli ewiade ne anwo zo konim.’ (1 Dwɔn 5:4) Gyihova anu diedi a maa yɛnyia akɛnrasesebɛ a. Saa ɛnyia anwodozo kpole kɛ Gyihova baboa wɔ wɔ sɔnea mɔɔ yɛ se kpalɛ la anu a, ɔbamaa wɔanyia akɛnrasesebɛ wɔ tɛnlabelɛ biala anu. Ɔti ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛyɛ kɛ Gyisɛse ɛzoanvolɛma la na yɛsɛlɛ Gyihova kɛ: “Maa yɛnyia diedi kpole.”—Luku 17:5.
“Bɛnyia Akɛnrasesebɛ!”
10-11. Duzu ati a Pɔɔlo hanle kɛ akɛnrasesebɛ nwo hyia wɔ mekɛ mɔɔ ɔhɛlɛle kɛlata ɔhɔmaanle Hibulu Kilisienema la ɛ?
10 Mɔɔ Pɔɔlo hɛlɛle Hibulu Kilisienema mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm nee bɛdabɛ mɔɔ bɛbikye ɛkɛ ne la ɛnee ɔze kɛ ɔnrɛhyɛ esiane bado bɛ. Ɛnee Gyisɛse ɛha kɛ bɛbazɛkye suakpole ne bɔkɔɔ, na ɛnee mekɛ ne ɛlɛbikye. (Luku 19:41-44; 21:20-24) Duzu a Pɔɔlo hanle vale boale bɛ maanle bɛnyianle akɛnrasesebɛ a? Bɛmaa yɛzia yɛnlea ye edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ buluku ɛhye Mukenye ne anu la. Ɔhakyele bɛ ɛwɔkɛ mɔɔ Gyihova ɛvi ɛlɔlɛ nu ɛbɔ la: “Menrɛgyakyi wɔ ɛlɛ, yɛɛ menrɛkpo wɔ ɛlɛ.” Kɛzi zɔhane ɛwɔkɛ ne baboa bɛ ɛ? Pɔɔlo doale zolɛ kɛ: “Amaa yɛanyia akɛnrasesebɛ kpole na yɛaha kɛ: ‘Gyihova le me boavolɛ; menrɛzulo. Duzu a sonla kɛhola kɛyɛ me a?’”—Hib. 13:5, 6.
11 Baebolo ne anga debie fɔɔnwo mɔɔ zile wɔ mekɛ mɔɔ bɛzɛkyele Gyɛlusalɛm wɔ 70 Y.M. la angile yɛ ɛdeɛ, noko yɛdie yɛdi kɛ: Kilisienema mɔɔ di nɔhalɛ mɔɔ wɔ suakpole ne azo la diele Pɔɔlo folɛdulɛ ne. Bɛnyianle akɛnrasesebɛ na bɛdiele Gyisɛse edwɛkɛ ne ɔti ‘bɛbɔle ɔ bo bɛnriandile bɛhɔle awoka ne mɔ azo’ wɔ mekɛ mɔɔ fɛta la anu.—Luku 21:20, 21.
12. (a) Saa ɛyia sɔnea a kɛzi ɛbahola wɔanyia akɛnrasesebɛ ɛ? (b) Kɛzi bie mɔ ɛnyia akɛnrasesebɛ kpole wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu ɛ, na duzu a wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ a? (Nea ɛlɛka “Sukoa Bɛ Akɛnrasesebɛ Ne.”)
12 Ɛdawɔ noko ɛbahola wɔanyia akɛnrasesebɛ wɔagyinla sɔnea nloa ɛnɛ nee kenle bie. (Yiz. 38:1, 2, 10-12; Mat. 24:21) Dahuu kakye kɛ Gyihova ɛbɔ yɛ ɛwɔkɛ kɛ ɔbabɔ yɛ nwo bane. (Yiz. 38:19-23; 2 Tɛs. 3:3) Ɔnrɛkpo bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye na bɛnyia ye nu diedi la ɛlɛ. Mɔɔ Gyihova hanle hilele Dwɔhyua la baboa ɛdawɔ noko. Ɛdawɔ noko ‘nyia akɛnrasesebɛ na maa ɛ nwo ɛyɛ se’! (Dwɔh. 1:7, 9, 18) Dahuu kakye Gyisɛse edwɛkɛ ɛhye mɔɔ ka ahonle la: “Bɛnyia akɛnrasesebɛ!” Ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ, ɔbali ye ɛwɔkɛ zo na yeazoa Gyihova sunsum nwuanzanwuanza ne amaa wɔanyia akɛnrasesebɛ wɔahola wɔagyinla sɔnea biala anloa. (Dwɔn 14:26; 15:26, 27; 16:33) Amgba, ɛbahola ‘wɔanyia akɛnrasesebɛ kpole’!
Kɛzi tɛnlabelɛ mɔɔ yɛwɔ nu de biala la, Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbalua ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo yeamaa yɛ akɛnrasesebɛ amaa yɛagyinla sɔnea biala anloa
13. Duzu a boa wɔ maa ɛnyia akɛnrasesebɛ ɛnɛ a?
13 Pɛ mekɛ mɔɔ anzodwolɛ bara azɛlɛ ye azo amuala na yɛanwu mowuamra mɔɔ Gyihova kakye bɛ na yedwazo bɛ yera ngoane nu la anwo nvoninli nea. Mekɛ zɔhane yɛbanwu mrenyia nee mraalɛ mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ mɔɔ yɛha bɛ nwo edwɛkɛ wɔ buluku ɛhye anu la nee gyɛne dɔɔnwo. Ɛnea a bɛ nuhua bie banlu ɔ nwo kɛ ɔzonlenle Gyihova wɔ Seetan ewiade dɛba ne anu na ye akɛnrasesebɛ ti bɛhunle ye bɔbɔ la ɔ? Kyɛkyɛ! Na ɛdawɔ noko ɛ? Mekɛ mɔɔ ɛ nee bɛ ɛlɛbɔ nu ayɛ gyima na bɛaziezie azɛlɛ ye azo amuala bɛamaa yeayɛ paladaese la, asoo ɛbanlu ɛ nwo wɔ ɛlɔlɛ nee akɛnrasesebɛ mɔɔ ɛnyianle ye ɛmaanle Gyihova wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu la anwo ɔ? Kyɛkyɛ! Ɔti bɔ kpɔkɛ kɛ ɛbava akɛnrasesebɛ wɔazonle Gyihova wɔahɔ awieleɛ. Ɔluakɛ, ɔbayɛ wɔ fɛ dahuu kɛ ɛyɛle zɔ la!