Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • wcg m. 246-253
  • ‘Nyia Akɛnrasesebɛ Kpole’

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • ‘Nyia Akɛnrasesebɛ Kpole’
  • Fa Akɛnrasesebɛ Sonle Nyamenle
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • Nvasoɛ Wɔ Asɔneyɛlɛ Zo
  • “Bɛnyia Akɛnrasesebɛ!”
  • ‘Si Wɔ Ahonle Na Bɔ Gyima Ne Abo’
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2017
  • Ɛbahola Wɔanyia Akɛnrasesebɛ Kpole!
    Fa Akɛnrasesebɛ Sonle Nyamenle
  • “Nyia Akɛnrasesebɛ Na Maa Ɛ Nwo Ɛyɛ Se”
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2012
  • Maa Me Akɛnrasesebɛ
    ‘Fa Anyelielɛ To Edwɛne’ Maa Gyihova
Nea Dɔɔnwo
Fa Akɛnrasesebɛ Sonle Nyamenle
wcg m. 246-253

ADWULALEƐ

‘Nyia Akɛnrasesebɛ Kpole’

Kɛlata Zo Ɛdeɛ
Kɛlata Zo Ɛdeɛ
Kɛlata Zo Ɛdeɛ
Kɛlata Zo Ɛdeɛ
Kɛlata Zo Ɛdeɛ

1. Debie boni bieko a yɛbahola yɛazukoa wɔ akɛnrasesebɛ nwo a?

SAA yɛnea mɔɔ yɛha wɔ buluku ɛhye anu la a, asoo ɔhyia kɛ yɛka akɛnrasesebɛ nwo edwɛkɛ bieko ɔ? Ɛhɛe. Mɔɔ limoa la, yɛ ye nzonlɛ kɛ Baebolo ne ka akɛnrasesebɛ nwo edwɛkɛ dɔɔnwo mɔɔ yɛangola yɛanzuzu nwo wɔ buluku ɛhye anu a. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ɔwɔ kɛ yɛsi debie mɔɔ hyia amaa yɛanyia nvasoɛ mɔɔ wɔ akɛnrasesebɛ zo la azo.

2. Nyamenle azonvolɛ nɔhavoma mɔɔ bɛnyianle akɛnrasesebɛ la bie a le nwane mɔ?

2 Ɛze Baebolo ne anu menli gyɛne mɔɔ bɛnyianle akɛnrasesebɛ mɔɔ yɛanga bɛ nwo edwɛkɛ ɔ? Bie a ɛze Hibulu Ngɛlɛlera ne anu ngapezoma le kɛ Ayezaya, Yizikeɛle, Dwona yɛɛ Malakae mɔɔ bɛbɔle mɔdenle la. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle menli ɛhye mɔ anwo edwɛkɛ kɛ “ɛnee bie mɔ sɔnea ɛdeɛ a le agolobɛnwo nee ɛbolɛ, nɔhalɛ nu, mɔɔ tɛla ɛhye bɔbɔ la, bɛguale bɛ kyeenyi na bɛguale bɛ efiade.” Eza ɔhɛlɛle kɛ bie mɔ ‘lile ehyia, bɛlile nyane, bɛyɛle bɛ amumuyɛ.’ Bɛhunle bie mɔ bɔbɔ. (Hib. 11:​36, 37) Noko bɛnyianle akɛnrasesebɛ na bɛzonlenle Gyihova Nyamenle.

3-4. Kɛzi mraalɛ nwiɔ mɔɔ bɛambɔ bɛ aluma la bɔle Belemgbunli Devidi anwo bane wɔ esiane mekɛ nu ɛ?

3 Bɛambɔ Baebolo ne anu menli dɔɔnwo mɔɔ nyianle akɛnrasesebɛ la aluma. Suzu mraalɛ nwiɔ mɔɔ ɛnee bɛwɔ Belemgbunli Devidi mekɛ zo la anwo nea. Bɛboale Devidi wɔ mekɛ mɔɔ ɔ ra Abesalɛm atisesebɛ ne bɔle mɔdenle kɛ ɔtu ye papa na ɔmaanle Devidi nriandile vile Gyɛlusalɛm la. Devidi hanle hilele ɛsɔfo Zeedɔko mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ la kɛ ɔzia ɔhɔ suakpole ne azo amaa yeade Abesalɛm ɛtetalɛ ne anwo edwɛkɛ. Ɛnee ɔwɔ kɛ Zeedɔko fa nrɛlaleɛ kɔmaa Devidi. “Sonvolɛ bɛlɛra bie” mɔɔ bɛambɔ ye duma la vale ye ngoane dole esiane nu na ɔhɔhanle Zeedɔko edwɛkɛ ne ɔhilele Devidi azonvolɛ nwiɔ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ la. Bɛyɛle kɛ bɛkaha edwɛkɛ ne bahile Devidi noko kpavolɛ bie nwunle bɛ. Na ɔhɔhanle ɔhilele Abesalɛm. Azonvolɛ ne mɔ nwunle nrɛlɛbɛ na bɛhɔveale bula bie anu. Nrenyia ne mɔɔ lɛ bula ne la aye ne mɔɔ bɛambɔ ye duma la yɛle ye ndɛndɛ vale debie hedale bula ne azo na ɔvale ma ɔguale zolɛ. Mɔɔ Abesalɛm azonvolɛ ne mɔ rabizale kɛ menli ne wɔ ni la, ɔhanle kɛ bɛrapɛle nu wɔ ɛke. Mraalɛ nɔhavoma nwiɔ ɛhye mɔ akɛnrasesebɛ ne bɔle belemgbunli ne mɔɔ Gyihova ɛkpa ye la anwo bane!—2 Sa. 15:​23-37; 17:​8-22.

Nvoninli: Mraalɛ nwiɔ mɔɔ bɛambɔ bɛ aluma mɔɔ bɛnyianle akɛnrasesebɛ bɛbɔle Belemgbunli Devidi anwo bane la. 1. Sonvolɛ bɛlɛra bie ɛlɛtendɛ ahile Devidi azonvolɛ nwiɔ. 2. Raalɛ ne mɔɔ maanle Devidi azonvolɛ ne mɔ veale ɔ hu bula ne anu la ɛlɛdwenle mɔɔ ɔyɛle la anwo wɔ mekɛ mɔ mrenyia nwiɔ ne vi ye sua nu ɛkɛ ne ɛlɛkɔ la.

Sonvolɛ bɛlɛra ne mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ yɛɛ nrenyia ne mɔɔ lɛ bula ne la aye mɔɔ nyianle akɛnrasesebɛ la

4 Nɔhalɛ nu, akɛnrasesebɛ nwo neazo dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu. Mrenyia nee mraalɛ—mɔɔ bɛbɔle bɛ aluma nee mɔɔ bɛambɔ, sukoavolɛma nee ehyiavolɛma, menli mɔɔ bɛlie duma nee mɔɔ yɛande bɛ nwo edwɛkɛ la amuala nyianle akɛnrasesebɛ na bɛzonlenle Gyihova. Bɛ neazo ne bahola aboa yɛ ɛnɛ.

Nvasoɛ Wɔ Asɔneyɛlɛ Zo

5-7. Duzu a boale Pɔɔlo maanle ɔnyianle akɛnrasesebɛ ɔvale ɔgyinlanle dwazotia kpole nloa a?

5 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Baebolo ne anu menli mɔɔ nyianle akɛnrasesebɛ la ɛ? Ɔwɔ kɛ yɛnwu kɛ bɛanva akɛnrasesebɛ bɛanwo mrenyia nee mraalɛ ɛhye mɔ. Asoo bɛdabɛ bɛ anwosesebɛ a bɛvale bɛzonlenle Gyihova ɔ? Kyɛkyɛ, debie a boale bɛ a. Duzu a boale bɛ a?

6 Suzu ɛzoanvolɛ Pɔɔlo anwo nea. Mɔɔ ɔ nee Saelase hɔle Felepae la, menli bie hɔle bɛ nwo zo bɛsuosuanle bɛ adɛladeɛ ne mɔ anu na bɛbole bɛ, akee bɛguale bɛ efiade wɔ ɛleka mɔɔ ɛkɛ ne le awozinli la na bɛkyekyele bɛ gyakɛ bɛbɔle baka nu. (Gyi. 16:​12, 19-24) Asoo mekɛ mɔɔ bɛyele bɛ la, ɛzulolɛ hanle Pɔɔlo ɔ? Anrɛɛ ɛzulolɛ bahola aha ye. Noko ɛnee Gyihova ɛmaa Pɔɔlo gyima. Ɔti ɔvile ɛkɛ ne ɔhɔle Tɛsalonaeka. Duzu a boale ye maanle ɔnyianle anwosesebɛ nee akɛnrasesebɛ ɔhɔle a?

7 Nzinlii ɔhɛlɛle kɛ: “Bɛdabɛ bɛze kɛ yɛlimoale yɛnwunle amaneɛ na bɛbɔle yɛ aholoba wɔ Felepae bɔbɔ ɛdeɛ, noko yɛ Nyamenle ne maanle yɛnyianle akɛnrazilɛ kɛ yɛha Nyamenle edwɛkpa ne yɛhile bɛ wɔ dwazotia dɔɔnwo anu.” (1 Tɛs. 2:2) Ɛnee Pɔɔlo ze kɛ ɔhyia akɛnrasesebɛ amaa yeahola yeayɛ Nyamenle gyima ne. Noko ɔnyianle ye akɛnrasesebɛ ne ɔvile ni? Asoo ɔnyianle ɔvile ɔdaye mumua ne ɛkɛ? Kyɛkyɛ, ‘yɛ Nyamenle ne a maanle ɔnyianle akɛnrazilɛ a.’ Ɔbɛlɛle ɔ nwo aze ɔzɛlɛle Gyihova kɛ ɔmaa ye akɛnrasesebɛ. Na Gyihova diele ye.

8. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Pɔɔlo neazo ne amaa yɛanyia akɛnrasesebɛ ɛ?

8 Ɛbahola wɔayɛ mɔɔ Pɔɔlo yɛle la bie. Mmadwenle kɛ ɛnrɛhola ɛnrɛnyia anwosesebɛ nee akɛnrasesebɛ. Yɛ asɔne na sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa ɛnyia anwosesebɛ nee akɛnrasesebɛ mɔɔ ɛhyia nwo la.—Gyi. 4:29.

9. Duzu ati a ɔle kpalɛ kɛ yɛsɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa yɛnyia diedi kpole a?

9 Eza ɛbahola wɔazɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa ɛnyia diedi kpole. Diedi le Gyihova sunsum nwuanzanwuanza ma ne foa. (Gal. 5:​22, 23) Eza ɔboka sunsum nu konle ninyɛne mɔɔ Kilisienenli biala hyia nwo la anwo. (Ɛfɛ. 6:16) Diedi lɛ tumi kpole ɔti Baebolo ne ka kɛ ‘yeli ewiade ne anwo zo konim.’ (1 Dwɔn 5:4) Gyihova anu diedi a maa yɛnyia akɛnrasesebɛ a. Saa ɛnyia anwodozo kpole kɛ Gyihova baboa wɔ wɔ sɔnea mɔɔ yɛ se kpalɛ la anu a, ɔbamaa wɔanyia akɛnrasesebɛ wɔ tɛnlabelɛ biala anu. Ɔti ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛyɛ kɛ Gyisɛse ɛzoanvolɛma la na yɛsɛlɛ Gyihova kɛ: “Maa yɛnyia diedi kpole.”—Luku 17:5.

“Bɛnyia Akɛnrasesebɛ!”

10-11. Duzu ati a Pɔɔlo hanle kɛ akɛnrasesebɛ nwo hyia wɔ mekɛ mɔɔ ɔhɛlɛle kɛlata ɔhɔmaanle Hibulu Kilisienema la ɛ?

10 Mɔɔ Pɔɔlo hɛlɛle Hibulu Kilisienema mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm nee bɛdabɛ mɔɔ bɛbikye ɛkɛ ne la ɛnee ɔze kɛ ɔnrɛhyɛ esiane bado bɛ. Ɛnee Gyisɛse ɛha kɛ bɛbazɛkye suakpole ne bɔkɔɔ, na ɛnee mekɛ ne ɛlɛbikye. (Luku 19:​41-44; 21:​20-24) Duzu a Pɔɔlo hanle vale boale bɛ maanle bɛnyianle akɛnrasesebɛ a? Bɛmaa yɛzia yɛnlea ye edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ buluku ɛhye Mukenye ne anu la. Ɔhakyele bɛ ɛwɔkɛ mɔɔ Gyihova ɛvi ɛlɔlɛ nu ɛbɔ la: “Menrɛgyakyi wɔ ɛlɛ, yɛɛ menrɛkpo wɔ ɛlɛ.” Kɛzi zɔhane ɛwɔkɛ ne baboa bɛ ɛ? Pɔɔlo doale zolɛ kɛ: “Amaa yɛanyia akɛnrasesebɛ kpole na yɛaha kɛ: ‘Gyihova le me boavolɛ; menrɛzulo. Duzu a sonla kɛhola kɛyɛ me a?’”—Hib. 13:​5, 6.

11 Baebolo ne anga debie fɔɔnwo mɔɔ zile wɔ mekɛ mɔɔ bɛzɛkyele Gyɛlusalɛm wɔ 70 Y.M. la angile yɛ ɛdeɛ, noko yɛdie yɛdi kɛ: Kilisienema mɔɔ di nɔhalɛ mɔɔ wɔ suakpole ne azo la diele Pɔɔlo folɛdulɛ ne. Bɛnyianle akɛnrasesebɛ na bɛdiele Gyisɛse edwɛkɛ ne ɔti ‘bɛbɔle ɔ bo bɛnriandile bɛhɔle awoka ne mɔ azo’ wɔ mekɛ mɔɔ fɛta la anu.—Luku 21:​20, 21.

12. (a) Saa ɛyia sɔnea a kɛzi ɛbahola wɔanyia akɛnrasesebɛ ɛ? (b) Kɛzi bie mɔ ɛnyia akɛnrasesebɛ kpole wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu ɛ, na duzu a wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ a? (Nea ɛlɛka “Sukoa Bɛ Akɛnrasesebɛ Ne.”)

12 Ɛdawɔ noko ɛbahola wɔanyia akɛnrasesebɛ wɔagyinla sɔnea nloa ɛnɛ nee kenle bie. (Yiz. 38:​1, 2, 10-12; Mat. 24:21) Dahuu kakye kɛ Gyihova ɛbɔ yɛ ɛwɔkɛ kɛ ɔbabɔ yɛ nwo bane. (Yiz. 38:​19-23; 2 Tɛs. 3:3) Ɔnrɛkpo bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye na bɛnyia ye nu diedi la ɛlɛ. Mɔɔ Gyihova hanle hilele Dwɔhyua la baboa ɛdawɔ noko. Ɛdawɔ noko ‘nyia akɛnrasesebɛ na maa ɛ nwo ɛyɛ se’! (Dwɔh. 1:​7, 9, 18) Dahuu kakye Gyisɛse edwɛkɛ ɛhye mɔɔ ka ahonle la: “Bɛnyia akɛnrasesebɛ!” Ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ, ɔbali ye ɛwɔkɛ zo na yeazoa Gyihova sunsum nwuanzanwuanza ne amaa wɔanyia akɛnrasesebɛ wɔahola wɔagyinla sɔnea biala anloa. (Dwɔn 14:26; 15:​26, 27; 16:33) Amgba, ɛbahola ‘wɔanyia akɛnrasesebɛ kpole’!

Nvoninli: Mediema mɔɔ bɛva akɛnrasesebɛ bɛgyinla sɔnea nloa la. 1. Adiema raalɛ bie mɔɔ ɛhɔ sukulu la ɛlɛsele yɛɛ ɔlɛ ye sukulu buluku nee “Was Life Created?” brohyua ne ɔ sa zo. 2. Awovolɛ mɔɔ bɛwɔ tutanema azokoɛleɛ la ɛzɔ bɛ ra raalɛ na bɛ muala bɛlɛsele. 3. Adiema kpavolɛ bie mɔɔ la efiade la ɛlɛnea alienwo na ɔlɛsele.

Kɛzi tɛnlabelɛ mɔɔ yɛwɔ nu de biala la, Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbalua ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo yeamaa yɛ akɛnrasesebɛ amaa yɛagyinla sɔnea biala anloa

Sukoa Bɛ Akɛnrasesebɛ Ne

Martin Nee Gertrud Poetzinger

Martin Nee Gertrud Poetzinger.

Mɔɔ Martin nee Gertrud gyale mɔɔ bɛ agyalɛ ne lile siane nsa nee foa pɛ na bɛlɛfa anyelielɛ bɛayɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne la yɛɛ Adolf Hitler Nazi tumililɛ ne tetele bɛ avinli a. Wɔ 1936, bɛhyele Martin na bɛdole ye efiade wɔ Dachau. Nzinlii, bɛhyele Gertrud noko. Bɛ nuhua ko biala annwu ɔ gɔnwo too ɛvolɛ ngɔnla. Wɔ mekɛ zɔhane, ɛnee bɛ nuhua biala ɛngola ɛnnwu ye saa ɔ gɔnwo tɛte aze a. Noko bɛ nuhua ko biala bɔle kpɔkɛ kɛ ɔbali nɔhalɛ yeamaa Gyihova. Bɛyele Martin bɛvile ɛkɛ bɛhɔdole Mauthausen efiade na bɛyɛle ye amumuyɛ dɔɔnwo wɔ ɛkɛ. Bɛlile Gertrud edwɛkɛ na bɛdole ye efiade mɔɔ ɔ ngomekye a ɔla ɛkɛ la ɛvolɛ nsa nee foa, ɛhye anzi bɛdole ye efiade ɛvolɛ nna wɔ Ravensbrück. Mɔɔ konle ne rale awieleɛ la, ɔnwunle kɛ Martin tɛte aze. Ɔzɛlɛle sogya kpanyinli bie kɛ ɔmaa bɛye Martin, na ɔlua zo bɛyele Alasevolɛ gyɛne 100 mɔɔ bɛla efiade wɔ Mauthausen la bɛbokale Martin anwo. Mɔɔ bɛyele Martin nee Gertrud la, bɛbɔle nu bɛyɛle dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne bieko. Akee bɛhɔzonlenle wɔ Brooklyn, New York, na bɛvale Martin bɛbokale Gyihova Alasevolɛ Neazo Eku ne anwo. Ɛnee Martin ta ka kile mediema kɛ: “Akɛnrasesebɛ le subane mɔɔ ɔhyia kɛ yɛnyia a!” Bɛ mu nwiɔ bɛvale nɔhalɛlilɛ nee anyelielɛ bɛzonlenle Gyihova too bɛwule.

“Akɛnrasesebɛ le subane mɔɔ ɔhyia kɛ yɛnyia a!”—M. Poetzinger

Valentina Garnovskaya

Valentina Garnovskaya.

Ɛnee Valentina wɔ Belarus, na wɔ 1945 ne anu ɔyiale Gyihova Dasevolɛ bie. Ɛnee yeli ɛvolɛ kɛyɛ 20. Ɔ nye liele Baebolo ne anu edwɛkɛ mɔɔ bɛhanle ye kenle zɔhane nee Baebolo ne mɔɔ bɛzukoale ye fane nwiɔ bieko la anwo. Noko yeannwu Dasevolɛ ne bieko. Eza kɛmɔ ɛnee bɛva bɛ sa bɛdo Gyihova Alasevolɛ gyima ne azo la ati, ɛnee ɔnla aze kɛ ɔ nee bɛ bali adwelie. Noko yeanzulo kɛ ɔbaha mɔɔ yezukoa la anwo edwɛkɛ yeahile awie mɔ. Ɛhye ati, bɛhyele ye na bɛdole ye efiade ɛvolɛ mɔtwɛ. Mɔɔ bɛyele ye wɔ 1953 la, ɔyɛle ye ndɛndɛ ɔhanle Baebolo ne anwo edwɛkɛ ɔhilele awie mɔ. Ɔti bɛhyele ye bieko na akee bɛdole ye efiade ɛvolɛ bulu. Wɔ efiade ko anu, ɔyiale mediema mraalɛ dɔɔnwo wɔ ɛkɛ. Ɛnee bɛlɛ Baebolo noko bɛvale bɛveale. Bɛ nuhua ko vale Baebolo ne hilele Valentina. Ɛnee Valentina ɛtɛnwunle Baebolo biala ɔvi mekɛ mɔɔ adiema nrenyia ne nee ye dendɛle la. Mɔɔ bɛyele Valentina wɔ 1967 la, bɛzɔnenle ye na ɔrayɛle Gyihova Dasevolɛ. Ɔbɔle mɔdenle ɔyɛle daselɛlilɛ gyima ne ɔhɔkpulale kɛ bɛhyele ye bieko wɔ 1969 na eza bɛdole ye efiade ɛvolɛ nsa la. Noko yeangyakyi daselɛlilɛ gyima ne. Ɔwule wɔ 2001, noko mɔɔ ɔkawu la ɛnee yeboa menli 44 yemaa bɛzukoa Baebolo ne. Mekɛ bie ɔhanle kɛ: “Ɛnee menlɛ me ti anwo sua. Ɛnee me ninyɛne kɔsɔɔti wɔ baage kokye anu, noko menvale anyelielɛ nee ahunlundwolɛ menzonlenle Gyihova.”

“Ɛnee menlɛ me ti anwo sua. Ɛnee me ninyɛne kɔsɔɔti wɔ baage kokye anu, noko menvale anyelielɛ nee ahunlundwolɛ menzonlenle Gyihova.”—V. Garnovskaya

Alfredo Fernández

Alfredo Fernández.

Mɔɔ Alfredo lile ɛvolɛ kɛyɛ 19 la bɛhanle kɛ ɔyɛ sogya gyima wɔ Argentina. Ɔlua mɔɔ yezukoa wɔ Baebolo ne anu la ati ɔnwunle kɛ ɔnle kɛ ɔkɔ, ɔti ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔnrɛyɛ sogya gyima ne anzɛɛ ɔnrɛwula sogya tɛladeɛ bɔbɔ. Kɛmɔ ɔkpole kɛ ɔbayɛ sogya gyima ne la ati bɛhɔdole ye efiade, bɛyɛle ye amumuyɛ wɔ ɛkɛ yɛɛ ɔdwu mekɛ ne bie a bɛyɛ ye kɛ awie mɔɔ bɛlɛku ye la. Noko ɔhɔle zo ɔgengale ye Baebolo ne na ɔyɛle mɔɔ ɔlɛsukoa la anwo kɛlɛtokɛ. Mɔɔ bɛlɛdi ye edwɛkɛ la, ndɛnebuavolɛ ne hanle hilele ye kɛ saa ɔwula sogya tɛladeɛ ɔba kɔɔto a ɔbamaa bɛagyakyi ye. Noko yeanyɛ. Ɔti bɛziale bɛvale ye bɛhɔdole efiade ɛkɛ bieko. Kɛmɔ bɛyɛle ye amumuyɛ la ati ɔ nwo dole ye kpole bie. Dɔketa ne mɔɔ yɛ gyima wɔ efiade ɛkɛ ne la hanle hilele Alfredo kɛ ɔnrɛhyɛ ɔbawu. Mɔɔ Alfredo nwunle kɛ ɔnrɛhyɛ ɔbawu la ɔhɛlɛle kɛlata ɔhɔmaanle ye mbusuafoɔ. Ɔhɛlɛle kɛ, “Me mbusuafoɔ mɔɔ bɛla me ahonle nwo. Meanzuzu kɛ mebahɛlɛ bɛ kɛlata ɛhye. Noko tɛnlabelɛ ne ati a melɛkɛlɛ bɛ kɛlata ɛhye a.” Ɔyɛle bɛ mo kɛ bɛmaa ye anwosesebɛ too yeradwu mekɛ zɔhane la. Ɔdoale zo kɛ: “Meyɛ yɛ ɛlɔlɛ Nyamenle Gyihova mo somaa kɛ yeva me yeboka abusua ɛhye anwo a. . . . Meze kɛ bɛlɛkenga kɛlata ɛhye a bɛ nwo babubu bɛ. Noko mesɛlɛ bɛ kɛ bɛmmamaa nyanelilɛ ne maa bɛ sa nu to emomu bɛnyia akɛnrasesebɛ. Bɛmaa Gyihova ɛlua Baebolo ne azo ɛkyekye bɛ rɛle. . . . Dahuu bɛhakye kɛ ewule le mekɛ ezinra nu debie ala, ɔti me nye la kɛ saa bɛkakye me nɔhalɛlilɛ ne a ɔbamaa bɛdabɛ noko bɛanyia akɛnrasesebɛ amaa bɛahola bɛagyinla.” Mɔɔ bɛdole Alfredo efiade ɛvolɛ nsa la anzi, ɔwule wɔ 1982 wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee yeli ɛvolɛ 21 la. Ɔlile nɔhalɛ too ɔhɔle ewule nu.

“Mesɛlɛ bɛ kɛ bɛmmamaa nyanelilɛ ne maa bɛ sa nu to emomu bɛnyia akɛnrasesebɛ.”—A. Fernández

Karen Oehm

Karen Nee Rainer Oehm.

Karen vale anyelielɛ zonlenle Gyihova ɔvi ye ngakula nu. Ɛnee ɔ nye die adekpakyelɛ gyima ne nee gyima mɔɔ nzinlii ɔ nee ɔ hu Rainer yɛle ye wɔ United States Bɛtɛle la anwo. Noko mɔɔ ɔlile ɛvolɛ kɛyɛ 55 la ɔnyianle ewule ɛzulolɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Amyotrophic Lateral Sclerosis (ALS) la. Ewule ne ku ngoane ngɛkɛba bie mɔ, ɔmmaa ahenle ɛngola tia anzɛɛ ɔngola tendɛ na awieleɛ kolaa ne ɔku ye. Mɔlebɛbo ne, Karen bɔle kpɔkɛ kɛ ɔbayɛ biala mɔɔ ɔbahola la. Ɔvale mekɛ dɔɔnwo ɔyɛle ɔ ti anwo debiezukoalɛ na ɔlile awie mɔ daselɛ, eza ɔbɔle mɔdenle ɔlile ewule ne anwo gyima wɔ mekɛ mɔɔ ɔnwunle kɛ ɔlɛyɛ kpole la. Mɔɔ ɛnee akee ɔngola tendɛ la ɔzukoale kɛ ɔbava kɔmpita mɔɔ ɔfa ɔ nye ɔnea zo a ɔkola ɔkɛlɛ debie la yeali gyima. Ɛnee ɔnla aze, noko ɛnee ɔdua zo ɔkɛlɛ mualɛ mɔɔ ɔbamaa ye wɔ debiezukoalɛ bo la yɛɛ ɔkɛlɛ ngɛlata ɔfa ɔyɛ daselɛlilɛ gyima ne. Adiema raalɛ ko mɔɔ nea ye la hanle kɛ: “Yeanga ye ɛlɛ kɛ, ‘Duzu ati a ɛhye ɛdo me a?’ Mɔɔ ɔka dapɛne nwiɔ na yeawu la, ɔhɛlɛle kɛlata ɔhɔmaanle raalɛ bie mɔɔ menlile ye daselɛ la na ɔhanle ye wɔ nu kɛ, ‘Saa ɛ rɛle bɔ na ɛkulo kɛ ɛ nee awie tendɛ a anrɛɛ fɛlɛ me.’” Awie gyɛne noko mɔɔ nea ye la hanle kɛ: “Ɛnee ɔnzu kɛ yenyia ewule zɔhane la. Anrɛɛ ɔ sa nu bahola ado noko ewudwazo ne anu diedi mɔɔ ɔlɛ la ammaa ɔ sa nu ando. Ɛnee ɔze kɛ bɛbadwazo ye na Gyihova bamaa yeade kpɔkɛ na yeali munli.” Mɔɔ Karen anwo dole ye la, ɔ diema raalɛ mɔɔ ɔ nee ye le ndalɛ la bizale ye kɛ, “Duzu a maa ɛnyia akɛnrasesebɛ zɛhae a?” Karen buale ye kɛ: “Gyihova maa ɛnyia akɛnrasesebɛ mɔɔ ɛhyia nwo la amgba.” Na amgba ɔholale ɔgyinlanle too ɔhɔle wule nu. Mɔɔ Karen wule la, ɔ hu vale ngɛlata dɔɔnwo mɔɔ Karen hɛlɛle kɛ ɔfa yeahɔmaa ye mbusuafoɔ ne ɔ gɔnwo mɔ yeava yeayɛ bɛ mo, yeakyekye bɛ rɛle na yeamaa bɛ anwosesebɛ la hɔmaanle bɛ.

“Gyihova maa ɛnyia akɛnrasesebɛ mɔɔ ɛhyia nwo la amgba.”—K. Oehm

13. Duzu a boa wɔ maa ɛnyia akɛnrasesebɛ ɛnɛ a?

13 Pɛ mekɛ mɔɔ anzodwolɛ bara azɛlɛ ye azo amuala na yɛanwu mowuamra mɔɔ Gyihova kakye bɛ na yedwazo bɛ yera ngoane nu la anwo nvoninli nea. Mekɛ zɔhane yɛbanwu mrenyia nee mraalɛ mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ mɔɔ yɛha bɛ nwo edwɛkɛ wɔ buluku ɛhye anu la nee gyɛne dɔɔnwo. Ɛnea a bɛ nuhua bie banlu ɔ nwo kɛ ɔzonlenle Gyihova wɔ Seetan ewiade dɛba ne anu na ye akɛnrasesebɛ ti bɛhunle ye bɔbɔ la ɔ? Kyɛkyɛ! Na ɛdawɔ noko ɛ? Mekɛ mɔɔ ɛ nee bɛ ɛlɛbɔ nu ayɛ gyima na bɛaziezie azɛlɛ ye azo amuala bɛamaa yeayɛ paladaese la, asoo ɛbanlu ɛ nwo wɔ ɛlɔlɛ nee akɛnrasesebɛ mɔɔ ɛnyianle ye ɛmaanle Gyihova wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu la anwo ɔ? Kyɛkyɛ! Ɔti bɔ kpɔkɛ kɛ ɛbava akɛnrasesebɛ wɔazonle Gyihova wɔahɔ awieleɛ. Ɔluakɛ, ɔbayɛ wɔ fɛ dahuu kɛ ɛyɛle zɔ la!

Mediema mrenyia nee mraalɛ yɛɛ ngakula anye ɛlie wɔ Paladaese. Bie mɔ ɛlɛmaa ɛtɔnga aleɛ, bie mɔ ɛlɛnea ɛbɔ nu kusu, bie mɔ ɛlɛto pizza, bie mɔ ɛlɛbɔ adawu anzɛɛ ɛlɛbɔ edwɛne.
    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie