19 JẸFTA AVỌ ỌMỌTẸ RIẸ
A Ru Eyaa Rai Gba Dede nọ O Jọ Bẹbẹ
NỌ OKE jọ o vrẹ no, eware e tẹ wariẹ jọ gaga evaọ Izrẹl keme ahwo na a kiukeku Jihova. Fikiere Jihova ọ tẹ kuvẹ re ahwo Ammọn a gboja kẹ ae. Yọ o jọ ere evaọ ikpe ikpegberee (18) soso. (Ibr. 10:8) Ukuhọ riẹ, ahwo Ọghẹnẹ a tẹ rọwo nọ a raha uzi. A tẹ raha emedhọ rai no. A te zihe bru Jihova ze. Rekọ u ri kri hi na, ahwo Ammọn a te kokohọ Giliad re a họre ahwo Izrẹl.
Ekpako Giliad a te vi ahwo nyai se ọzae jọ nọ a re se Jẹfta re o ti su ai kpohọ ẹmo na. Evaọ oke jọ nọ u kpemu, emesẹ Jẹfta a ru rie yoyoma evaọ Giliad. Fikiere ọ tẹ dhẹ no ubrotọ na. Kọ Jẹfta o fi ọgo họ eva. Ijo. Jẹfta ọ rọwo nọ ọ rẹ nya re o kpohọ ẹmo na. Oware ọsosuọ nọ o ru họ, ọ daoma ru udhedhẹ kugbe ahwo Ammọn. O vi ahwo bru ovie Ammọn re a rọ unu kotọ vuẹe oware nọ u gbe fo ho re ọ rehọ otọ nọ ọ be gwọlọ mi ahwo Izrẹl na. Jẹfta ọ rọ ere dhesẹ nọ ọ riẹ iku eware nọ Jihova o ru kẹ ahwo riẹ totọ. Ọ tẹ jẹ riẹ eware nọ o ru erẹwho nọ e wariẹ e rai họ. Rekọ ovie Ammọn na ọ gaviezọ họ. Ọ gba riẹ mu nọ o re fi ẹmo.
Okenọ Jẹfta ọ jẹ ruẹrẹ oma kpahe kẹ ẹmo na, ẹzi Jihova ọ tẹ ruọ ẹe oma. Fikiere Jẹfta ọ tẹ ya eyaa kẹ Jihova. Yọ orọnọ okpakpa hayo ugheghẹ o wọ riẹ ya eyaa na ha. Jẹfta ọ ta kẹ Jihova nọ: “Whọ tẹ rehọ ahwo Ammọn na họ omẹ obọ, ohwo kpobi nọ o ti no uwou mẹ ze ti dede omẹ okenọ me te zihe no obọ ahwo Ammọn na ze avọ obokparọ, ọ rẹ te jọ ọrọ Jihova, mẹ te rehọ ohwo yena dhe idhe emahọ.”
Kọ oware nọ Jẹfta o wo họ iroro họ ọ te mahe ohwo na ro dhe idhe no? Ijo. Ohwo-akpọ nọ a re ro dhe idhe o rẹ were Jihova vievie he. O rẹ tọtọ iẹe oma. (Izie. 18:10, 12) Okenọ Jẹfta ọ ta nọ ohwo ọsosuọ nọ o ti no uwou riẹ ze ti dede iei ọ te jọ “ọrọ Jihova” na, oware nọ o wo họ iroro họ, ọ te rehọ ohwo na kẹ Jihova re ọ rọ uzuazọ riẹ kpobi ru iruo riẹ. Ẹsejọhọ uwou-udhu riẹ nọ o jọ Shailo ohwo na o ti jo ru iruo na. Jẹfta ọ riẹ nọ okolo eyaa ọ ya na ha. O sae jọ bẹbẹ kẹe re ru ei. Ọmọ ọvuọvo o yẹ. Yọ ọmọ na ọmọtẹ nọ o you gaga. O sae jọ nọ ọmọtẹ riẹ na ọ te jọ ohwo ọsosuọ nọ ọ te dhẹ ze ti dede iei evaọ okenọ o ti no ẹmo na kpozi.
Nọ Jẹfta ọ ya eyaa na no, o te kpohọ ẹmo. Tei te egbaẹmo riẹ a kpohọ ẹmo na ududu. Yọ Jihova ọ ginẹ ghale ae. A kpe ewegrẹ rai na. A te je fi ikpewho Ammọn nọ i te udhe (20) kparobọ. Yọ a jarai kpe ahwo “kuku otọ.”
Jẹfta ọ tẹ ghọghọ no ẹmo na kpozi. Ẹsejọhọ evaọ oke nana, o je rẹro nọ odibo riẹ jọ ọ te kake dhẹ ze ti dede iei. O tẹ rrọ ere, kiyọ o roro thọ gaga. Keme ohwo ọsosuọ nọ ọ dhẹ ze ti dede iei họ ọmọtẹ ọvo riẹ na. O je gbile yọ o bi kporo ojẹjẹ. O da Jẹfta gaga. Fikiere ọ tẹ bẹre iwu riẹ. O te bo nọ: “O ọmọtẹ mẹ! Who kpe omẹ fihọ akpọ no, keme whẹ họ ọnọ me le vrẹ no na.”
U wo eyaa jọ nọ o gwọlọ nọ Jẹfta avọ ọmọtẹ riẹ a re rugba. Rekọ re a sai ru ei, o gwọlọ nọ a re ru okpoware jọ
Ọmọtẹ Jẹfta ọ riẹ nọ eyaa ọsẹ riẹ na u bi ti nwene uzuazọ riẹ riẹriẹriẹ. Ọ be te rọ uzuazọ riẹ kpobi ru iruo Jihova. Fikiere, ọ te sai wo ọzae hayo yẹ ọmọ họ. Nọ oware utioye o te via kẹ aye Izrẹl, yọ oware okpẹtu. Ghele na, ọmọtẹ na ọ ta kẹ ọsẹ riẹ ududu nọ: “Ọsẹ mẹ, otẹrọnọ who rovie unu ra ya eyaa kẹ Jihova no, ru omẹ epanọ whọ ya na.” Rekọ ọ tẹ lẹ ọsẹ riẹ nọ ọ kẹe omoke jọ re tei te egbẹnyusu emetẹ riẹ ọvo a nyai weri, nọ orọnọ ọ te sai wo ọzae hayo yẹ ọmọ họ na.
Evaọ okenọ ọmọtẹ Jẹfta o je ro ru iruo evaọ uwou-udhu Jihova na, emetẹ Izrẹl a jẹ hai weze bru ei kukpe kukpe. A vẹ jọ kugbei edẹ ene. Yọ a jẹ hae rọ uvẹ yena tuduhọ iẹe awọ jẹ sasa iẹe oma. Keme aye nana ọ fialoma riẹ via kẹ iruo Jihova, ọ tẹ jẹ gudu. Yọ oware ọghọ o jọ nọ o je ro ru iruo evaọ uwou-udhu na. O wọhọ nọ oke yena Samuẹle nọ ọ gbẹ maha ọ rọ jọ uwou-udhu na re. Dede nọ Ebaibol ọ nwane ta ere dẹẹ hẹ, o sae jọ nọ ọmọtẹ Jẹfta o fiobọhọ yọrọ Samuẹle. Ma riẹ nọ oyena u ti ru eva were iẹe gaga, maero nọ orọnọ o yẹ ọmọ obọriẹ hẹ na. Oware ofa jọ họ evaọ oke nọ ọ rọ jariẹ na, ahwo jọ a je gbe-ọfariẹ evaọ uwou-udhu na. (1 Sam. 2:22) Kọ ọmọtẹ Jẹfta omariẹ o je gbe-ọfariẹ re? Ijo. Ma riẹ ere keme Ebaibol na ọ ta nọ: “O lele ọzae wezẹ ẹdẹvo ho.”
Pọl ukọ na ọ fodẹ Jẹfta evaọ usu ezae gbe eyae nọ i wo ẹrọwọ ọgaga. (Hib. 11:32) Jẹfta avọ ọmọtẹ riẹ a rrọ obọdẹ oriruo ọrọ epanọ ohwo ọ rẹ rọ gudu. Jẹfta ọ họre kẹ ahwo Ọghẹnẹ, yọ ọmọtẹ riẹ ọ tha riẹ uke. Aimava na a kuobọgbe ru eyaa nọ Jẹfta ọ ya kẹ Jihova gba, dede nọ o jọ bẹbẹ!
Se iku Ebaibol na:
Onọ nọ a rẹ ta ẹme kpahe:
Eme gbe eme Jẹfta avọ ọmọtẹ riẹ a ru ro dhesẹ nọ a gudu?
Gbẹ Kiẹ Kodo
1. Evaọ okenọ ahwo Ammọn a jẹ rọ họre ahwo Izrẹl na, eme u dhesẹ nọ a jẹ gwọlọ si egagọ uzẹme notọ re? (it “Jẹfta” ¶6) Uwoho 1
Uwoho 1: “A te si eghẹnẹ erẹwho efa na no udevie rai, a te mu Jihova họ ẹgọ.”—Ibr. 10:16
2. Oghẹrẹ vẹ uruemu Jẹfta o rọ wọhọ orọ Jekọp evaọ okenọ ọ ya eyaa kẹ Jihova? (it “Jẹfta” ¶11)
3. Eme u dhesẹ nọ okpoware Jẹfta o ru evaọ okenọ o ru eyaa riẹ gba? (w17.04 4 ¶6)
4. A yẹ Samuẹle ọruẹaro na evaọ oware wọhọ 1180 B.C.E. Eme u dhesẹ inọ o wọhọ nọ oke ovona tei te ọmọtẹ Jẹfta a je ro ru iruo evaọ uwou-udhu na? (it “Jẹfta” ¶2; rri oria “No Umuo Oke Esẹ-Ode na Rite Oke Ibruoziẹ Na.”)
Roro Kpahe Eware nọ Who Wuhrẹ Noi Ze
Nọ esẹgbini a tẹ gudu wọhọ Jẹfta, eme o sai fiobọhọ kẹ emọ rai ru?
Emetẹ Izrẹl a jẹ hae nyai yere ọmọtẹ Jẹfta. A te je fiobọhọ kẹe nọ ọ rọ ruabọhọ iruo riẹ ududu. Ẹvẹ Ileleikristi nẹnẹ a sae rọ rehọ aro kele ae? Uwoho avọ 2
Uwoho 2
Ẹvẹ whọ sae rọ rehọ aro kele Jẹfta avọ ọmọtẹ riẹ gudu evaọ uzuazọ ra?
Roro Didi Kpahe Jihova avọ Oreva Riẹ
Eme me wuhrẹ kpahe Jihova evaọ iku nana?
Oghẹrẹ vẹ iku nana i ro dhesẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru via?
Enọ vẹ mẹ te nọ Jẹfta avọ ọmọtẹ riẹ nọ a tẹ kpare ae ze no?
Gbe Wuhrẹ Eware Efa
Ẹvẹ oriruo ọmọtẹ Jẹfta ọ sai ro fiobọhọ kẹ Ileleikristi nọ e re te rọo ho?
Se kpahe oware nọ ma wuhrẹ mi Jẹfta avọ ọmọtẹ riẹ evaọ oghẹrẹ nọ ma re ro yoẹme kẹ Jihova te urere.