18 GIDIỌN
Ọ Gudu jẹ Yọroma
NỌ OHWO ọ tẹ make gudu, ọ rẹ yọroma ghele. Ọ gbẹ be yọroma ha, ọ sai mu eware ru, u ve fi ei họ uye. Gidiọn ọ gudu, rekọ ọ jẹ yọroma re. Evaọ oke Gidiọn, yọ ahwo Izrẹl a wariẹ nyasiọ Jihova ba no. Fikiere Jihova ọ tẹ kuvẹ re ahwo Midian a vẹruọ otọ na, a te je gboja kẹ ae. Ahwo Izrẹl a gbẹ jẹ sai tube vu eware nọ a kọ fihọ idhu rai hi. Fikinọ Gidiọn ọ gudu, o gbe je ru iruo re ọ sae ko ahwo uwou riẹ. Rekọ ọ jẹ yọroma ru ere. O re dhere oria nọ a re jo ru udi re ọ tehe iwhiti no igbe rai. O sae jọ nọ oria nana yọ eghogho ologbo nọ a tọ fihọ utho.
Ahwo Izrẹl a te mu Jihova họ ẹlẹ inọ o fiobọhọ kẹ ae. Fikiere Jihova o te vi ọruẹaro jọ bru ae re ọ kareghẹhọ ae oware nọ ọ rọ nyasiọ ae ba. Kẹsena, o te vi ukọ-odhiwu bru Gidiọn re o siwi ahwo Riẹ. Gidiọn ọ tẹ vuẹ ukọ-odhiwu na nọ o dhesẹ oka jọ kẹe. Ukọ-odhiwu na ọ rọwo, o te ru oware igbunu jọ. O ru re erae e mahe idhe nọ Gidiọn o dhe. Nọ onana o via no, ukọ-odhiwu na ọ tẹ rayẹ se iẹe ba. Aso ẹdẹ yena, Jihova ọ tẹ ta kẹ Gidiọn nọ o kporo agbada-idhe Bale fihọ otọ, o ve je ko ọkpọ ọrẹri nọ ọ rrọ akotọ riẹ no. Kẹsena ọ vẹ bọ agbada-idhe kẹ Jihova re o dhe idhe fihọ iẹe kẹe. Gidiọn o ru oware nọ Jihova ọ ta kẹe na. Rekọ fikinọ ozọ ọsẹ riẹ gbe ezae okpẹwho na u je mu ei, o te ru ei evaọ aso re a gbẹ ruẹ e riẹ hẹ.
Nọ Gidiọn o ru eware yena nọ i dhesẹ nọ ọ gudu no, u gbe kri hi, egbaẹmo Midian, erọ Amalẹk, gbe erọ ahwo obọ Ovatha-Ọre nọ a rrọ buobu gaga a te kuomagbe. A tẹ wọ ẹmo bru ahwo Izrẹl ze. A vọ ukiekpotọ Jezrẹl na soso wọhọ owa ebaka-ẹkpẹ. Ẹzi Jihova ọ tẹ ruọ Gidiọn oma. O te vi ahwo kpohọ erua sa-sa evaọ Izrẹl re a zizie ezae nọ i re kpohọ ẹmo na. Rekọ fikinọ Gidiọn ọ rẹ yọroma, ọ tẹ yare Jihova nọ o ru eware igbunu ivẹ jọ ro dhesẹ kẹe nọ ọ rrọ kugbei. Jihova o wo odiri kẹ Gidiọn, o te ru epanọ ọ yare na. Aso ẹdẹ yena nọ Gidiọn o fi uvovo họ oria nọ a rẹ jọ si ibi no igbe ekakọ na, Jihova o te ru nọ igrigri i ro kie fihọ uvovo na vo no, rekọ otọ na soso o jọ yaya. Evaọ aso ọfa, Jihova o te ru nọ uvovo na o rọ jọ yaya, rekọ igrigri i ru otọ na soso fihọ vuavo.
Gidiọn avọ ahwo riẹ a bu hu nọ whọ tẹ rehọ ae wawo ewegrẹ rai. Rekọ Jihova ọ ta kẹe nọ o gbe si no ahwo na
Eware igbunu nọ Ọghẹnẹ o ru na e kẹ Gidiọn udu. O te su ogbaẹmo riẹ re a wọ ẹmo bru ewegrẹ rai na. Ahwo Gidiọn a bu tere he nọ a tẹ rehọ ae wawo ewegrẹ na. Ezae idu ọgbagbivẹ (32,000) ọvo a jọ kugbe Gidiọn, rekọ ewegrẹ rai na a bu te egbaẹmo idu udhozeza gbe ikpegbisoi (135,000). Nọ Gidiọn avọ egbaẹmo riẹ a kokohọ Eyeri-ame Herọd, Jihova ọ tẹ ta kẹ Gidiọn nọ egbaẹmo riẹ na i bu hrọ! Jihova ọ tẹ vuẹ Gidiọn nọ ọ ta kẹ egbaẹmo kpobi nọ ozọ u bi mu inọ a zihe kpo. Egbaẹmo idu ikpe (10,000) ọvo i te kiọkọ. Rekọ Jihova ọ tẹ ta nọ ahwo na a gbe bu hrọ ghele. Jihova ọ tẹ ta kẹ Gidiọn nọ o ru oware jọ re ọ riẹ ahwo nọ a ti lele iei kpohọ ẹmo na. Ọ ta kẹe nọ o muẹrohọ ahwo na nọ a be da ame na. Ahwo kpobi nọ a kigwẹ totọ, nọ a vovao tu ame na be da, ọ ta kẹ ae nọ a zihe kpo. Rekọ egbaẹmo na jọ a je muẹrohọ otọ nọ a be da ame na. A ruwẹ, a tẹ robọ sẹrẹ ame da yọ a bi rri wariẹ re a riẹ oware nọ o be via. Egbaẹmo nana nọ i muẹrohọ otọ na Jihova ọ salọ re a kpohọ ẹmo na. Fikiere, egbaẹmo egba esa (300) ọvo e rrọ kugbe Gidiọn obọnana!
Gidiọn ọ tẹ be ruẹrẹ oma kpahe ududu re a kpohọ ẹmo na. Jihova o ru eware efa ro dhesẹ kẹe nọ ọ rrọ kugbei. Ọ ta kẹe nọ ọ lẹlẹ nyaruọ evuẹ ewegrẹ rai na evaọ aso. Gidiọn o te gine ru ere. O te yo nọ ọgbaẹmo jọ ọ jẹ ta ewezẹ nọ ọ wezẹ kẹ omọfa. Ewezẹ na i dhesẹ nọ ahwo Izrẹl a ti fi ẹmo na kparobọ. Ere Jihova o ro ru udu Gidiọn ga. O te zihe bru egbaẹmo riẹ, ọ tẹ ta kẹ ae nọ a lele iei re a ru oware nọ o ti ru. Ere a ti ro fi ẹmo na kparobọ. Evaọ aso, Gidiọn avọ egbaẹmo riẹ a tẹ wariẹ evuẹ ewegrẹ rai na họ. Gidiọn avọ ahwo riẹ na a wha ikpẹ, ithẹ-ame ilogbo, gbe enware. Nọ Gidiọn ọ kẹ ae oka, a te kporo enware na je kpe ithẹ ilogbo na, yọ a kru ikpẹ na họ abọ rai. Kẹsena a te bo nọ: “Ọgbọdọ Jihova avọ ọrọ Gidiọn!” Oware nọ a ru na o lẹliẹ ewegrẹ na riẹ nọ a vẹruọ ae je ko ai họ no. O tẹ wha ozighi họ ewegrẹ na oma! Jihova o te ru nọ a je ro kpe omoma rai. Egbaẹmo idu ikpegbisoi (15,000) ọvo e zọ, a te muhọ dhẹ.
Gidiọn o te le ai. Ukuhọ riẹ, o te fi ewegrẹ na kparobọ je kpe isu rai no. O te je dhesẹ akpọ kẹ amọfa jọ re fikinọ a rọwo kẹ ọyomariẹ avọ egbaẹmo riẹ nọ a be họre ewegrẹ Jihova emu hu. Ahwo na a tẹ jẹ gwọlọ rọ Gidiọn mu ovie rai. Rekọ Gidiọn ọ rọwo ho fikinọ o wo omaurokpotọ. Ọ ta nọ: “Jihova họ ọnọ o ti su owhai.” Ọghẹnẹ ọ ghale Gidiọn, keme ọ gudu, ọ tẹ jẹ yọroma. Evaọ oke nọ ọ rọ jọ obruoziẹ evaọ Izrẹl na, udhedhẹ o jọ ẹkwotọ na, yọ ọ rria tọ. Pọl ukọ na dede ọ fodẹ e riẹ evaọ okenọ ọ jẹ ta kpahe ezae gbe eyae nọ i wo ẹrọwọ ọgaga.—Hib. 11:32.
Se iku Ebaibol na:
Onọ nọ a rẹ ta ẹme kpahe:
Eme gbe eme Gidiọn o ru ro dhesẹ nọ ọ gudu?
Gbẹ Kiẹ Kodo
1. Ọgbaẹmo na ọ jọ ewezẹ ruẹ “ukulu ebrẹdi ebali nọ o rrọ gheghelie.” Fikieme ma sae rọ ta nọ “ukulu ebrẹdi ebali” na u gine dhesẹ ogbaẹmo Gidiọn? (Ibr. 7:13; it “Ebali” ¶7)
2. Fikieme edo enware egba esa (300) u ro ru ozọ mu ahwo Midian jẹ wha ozighi họ ae oma? (it “Uzei Hayo Onware” ¶3) Uwoho 1
Uwoho 1: Ahwo Izrẹl a jẹ hai fu izei egbo ro se ahwo kẹ oware
3. Eme Gidiọn avọ ogbaẹmo riẹ a ru re a sai fi ahwo Midian kparobọ? (w04 11/1 16 ¶9-10) Uwoho avọ 2
Uwoho 2: Gidiọn o le ahwo Midian te ugbo nọ u thabọ te oware wọhọ emaele 50 (koyehọ ikilomita 80) rite Jọg-baha (ma riẹ orọ edhere nọ a dhẹ dẹẹ hẹ)
4. Eware jọ vẹ evaọ Ebaibol na i dhesẹ nọ iku nana ginọ uzẹme? (w05 4/15 32)
Roro Kpahe Eware nọ Who Wuhrẹ Noi Ze
Gidiọn o su ahwo Ọghẹnẹ kpohọ ẹmo nọ a jọ fi kparobọ. Ghele na, o wo omaurokpotọ, ọ tẹ jẹ ta ẹme dhedhẹ kugbe amọfa. (Ibr. 8:1-3) Ẹvẹ ahwo nọ a wuzou uviuwou gbe ekpako ukoko a sae rọ rehọ aro kele Gidiọn nọ ohwo jọ o te ru oware nọ o dha rai eva?
Oke vẹ o sae rọ gwọlọ nọ ma gudu jẹ yọroma? Uwoho avọ 3
Uwoho 3
Ẹvẹ whọ sae rọ rehọ aro kele Gidiọn gudu evaọ uzuazọ ra?
Roro Didi Kpahe Jihova avọ Oreva Riẹ
Eme me wuhrẹ kpahe Jihova evaọ iku nana?
Oghẹrẹ vẹ iku nana i ro dhesẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru via?
Enọ vẹ mẹ te nọ Gidiọn nọ a tẹ kpare iẹe ze no?
Gbe Wuhrẹ Eware Efa
Nọ a tẹ kẹ owhẹ uvẹ iruo jọ evaọ ukoko na, ẹvẹ whọ sae rọ rehọ aro kele Gidiọn?
‘Areghẹ Ọ rẹ Jọ Rọ Kẹ Enọ E Kare Omorro’ (w00 8/1 26-28 ¶11-15)