¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu hína ijetuʼu?
“Che adesidi vaʼekue aheja pe sigarríllo, pórke upéva ikatu kuri ojapo vai ore familiaʼi onase ramóvare. Upévare amoĩ voi ógape peteĩ kartél heʼíva ‘No fumar’. Péro una óra haguépente, che chetavyete jeýma apitase, ha ásta ke haʼa jey” (Yoshimitsu, Japonpegua).
OHECHAUKAHÁICHA Yoshimitsu káso, pe proséso eheja hag̃ua pe sigarríllo ikatu hína ijetuʼu. Hiʼarive oĩ umi investigasión ohechaukáva la majoría umi oheja vaʼekue pe sigarríllo péro upéi hoʼa jeýva upévape, noñehaʼãveintemaha upe rire ha osegi jeýnte opita. Upévare oimérõ nde ehejase hína pe sigarríllo, iporãta rejeprepara porãramo, pórke oĩta hína heta mbaʼe ijetuʼúva. ¿Mbaʼe mbaʼépa por ehémplo?
Ndetarovaite eikotevẽ jey pe nicotina: Upéva ikatu hína koʼýte imbareteve 3 día eheja rire pe sigarríllo, ha opavéta ohóvo 15 diakuérape. Peteĩ karai oheja vaʼekue pe sigarríllo heʼi: “Umíva umi díape ndetarovaite jey epitase, péro upéva ou ha oho, ndahaʼéi la tódo el tiémpo upéichava”. Inklúso heta áño haguépe ikatu hína epitase jey. Péro upéva oikóramo, eñehaʼãkena ani hag̃ua heʼa jey, ehaʼarõ 5 minutokuérarupi ha ojehasa jeýta ndehegui.
Hetave síntoma ikatúva ereko: Umi oheja ramóva pe sigarríllo ikatu hína ñepyrũrã ikangypa ha okepa rei, ijetuʼu chupe oñekonsentra hag̃ua ha sapyʼánte ojupi voi de péso. Ikatu avei hasy chupe álgo, hemoimba, hyʼaipa ha ihuʼu. Avei ikatu hína naipasiensiaguasuvéi, ipochypa rei ha oñedeprimi. Péro la majoría koʼã síntoma opa un mes térã un mes imédiope.
Upe tiémpo ijetuʼuetévape nde ikatu hína ejapo unas kuánta kósa tuicha nepytyvõtava. Por ehémplo:
● Eñemotiémpo ekeve hag̃ua.
● Heyʼu heta térã heʼu chupe heta húgo, ha avei heʼu umi tembiʼu iñaliménto porãva.
● Ejapoʼimi ehersísio.
● Errespira mbeguekatu asy chupe ha eñehaʼã eñandu mbaʼéichapa pe oxíheno potĩ asy oike ohóvo ne pulmónpe.
Umi mbaʼe nemomanduʼáva pe sigarríllore: Ikatu hína algúna kósa rejapóva térã álgo reñandúva, nemomanduʼa pe sigarríllore ha repitaseterei jey. Por ehémplo, oimérõ nde rejepokuaa raʼe epita heʼu aja kafe térã algúna ótra kósa, mehorvénte upéicharõ ndererekóirõ areterei nde pópe upéva. Ág̃a nanemomanduʼavéi vove pe sigarríllore, ikatúta reʼu trankílo porã jey upéva.
Inklúso la nde rete noikotevẽvéi vove pe nicotina, ikatu hína umi mbaʼe rejapóva nemomanduʼa jey pe sigarríllore ha epitase jey. Torben, pe karai ñamensiona vaʼekue pe ótro artíkulope, heʼi: “Ojapóma ningo 19 áño ndapitavéi hague, péro lomímonte koʼág̃a peve sapyʼánte apitase jey apytuʼu aja haʼu hag̃ua kafe che travahohápe”. Amáske ohasa la tiémpo umi mbaʼe rejapóva menovéma nemomanduʼáta ohóvo pe sigarríllore.
Péro ndaupeichaiete hína oiméramo rejepokuaa raʼe repita reʼu aja vevída alkoólika. Upévare oiméramo repoise hína pe sigarríllogui, iporãta avei ndereʼuveietéramo mbaʼeveichagua vevída ha nderehovéiramo umi lugár oñemokõhápe jepi. La majoría umi ohejáma vaʼekue pe sigarríllo péro upéi hoʼúva vevída, upe rire opita jey. ¿Mbaʼérepa upéva?
● Normálmente pe nicotina omoñeñandu porã jepi peteĩ persónape, ha hoʼúramo umi vevída alkoólika michĩmi jepe raʼe, upéva omoñeñandu porãvéntema chupe.
● Peteĩ grúpo de amígo oñembyaty jave omokõ hag̃ua, oĩmante ijapytepekuéra la opitáva.
● Umi hoʼúva vevída alkoólika ndaikatúi jepi opensa porã ha ojapo jepi vyrorei. La Biblia heʼi porã voi pe víno omomyiha “umi héntepe ojapo hag̃ua ivaíva” (Oseas 4:11).
Nde sosiokuéra: Eelehi porã vaʼerã mávarepa rejeheʼáta. Por ehémplo, naiporãmoʼãi reñehuntáramo umi persóna opitávandi térã umi ikatúvandi hína neinvita rejapo hag̃ua upéva. Ha ejaleha avei umi persóna nomombaʼéivagui nde esfuérso ha oñembohorýva nderehe epoise haguére pe sigarríllogui.
Umi mbaʼe reñandúva: Peteĩ investigasión ohechauka la majoría umi opita jeýva ojapoha upéva ojestresaiterei rupi térã ipochyeterei rupi álgo oiko vaʼekuére. Oiméramo nde avei repitaseterei jey reñeñandu rupi upéicha, pyaʼékena ejapo álgo ejedistrae hag̃ua. Por ehémplo, ikatu heyʼu, heʼu chupe chíkle térã esẽ eguata chupe. Eñehaʼã epensa umi mbaʼe iporãvare, upearã tuicha nepytyvõta eñemboʼéramo Ñandejárape térã eleéramo la Biblia (Salmo 19:14).
Ani eñembotavy ndejupe voi
● Una vemíntengo atantea jeýta.
Mbaʼérepa naiporãi epensa upéicha: Una vemi jepe etantea jeýrõ pe sigarríllo, pe efékto orekóva pe nicotina opytáta nde serévrope 3 órare voi. Upévare vaichánte hína la vyrorei, una vemi jepe eprováramo, ikatu hína heʼaite jey.
● Pe sigarríllo chepytyvõ añetrankilisa hag̃ua.
Mbaʼérepa naiporãi epensa upéicha: Umi investigasión ohechauka pe nicotina en rrealida ñandestresaveha. Vaichánte la eñandu netrankilisaha, upéva eñandu emeʼẽ rupínte la nde kuérpope pe nicotina ojeruréva ndéve.
● Chéngo aretereíma la apita hague, reíma koʼág̃a añehaʼãta guaʼu aheja.
Mbaʼérepa naiporãi epensa upéicha: Oiméramo nde voi nderegueroviái ikatuha eheja, hasy lénto la ejapo hag̃ua upéva. La Biblia heʼi voi: “Rejúramo reñedesanima neprovléma heta jave, ndereguerekomoʼãi fuérsa” (Proverbios 24:10). Upévare aníkena epensa ndaikatumoʼãiha voi eheja pe sigarríllo. Oiméramo nde repoise hína chugui, katuete ikatúta ejapo upéva, tekotevẽnte ndedesidído ha esegi umi konsého jahecha vaʼekue ko rrevístape.
● Ja cheforsaitereíntema legálmente, chetarovaite jey apitase.
Mbaʼérepa naiporãi epensa upéicha: Umi síntoma erekóva eheja riremi pe sigarríllo ningo imbareteterei legálmente, péro umíva opa unas kuánta semánapente. ¡Upévare aníkena eñentrega! Inklúso heta mése térã áño haguépe epitase jeýramo, upéva sapyʼaitépe ikatu ojehasa jey ndehegui, oiméramo rejejokokuaa ha ni neremyendýi peteĩ sigarríllo.
● Chéngo areko provléma che akãme ha upévare ndaikatumoʼãi aheja.
Mbaʼérepa naiporãi epensa upéicha: Oiméramo nde resegi hína peteĩ tratamiénto ereko rupi provléma ne akãme, por ehémplo ereko depresión térã esquizofrenia, ejerure nde doktórpe tanepytyvõ avei eheja hag̃ua pe sigarríllo. Haʼe segúro voi nepytyvõséta ha inklúso ikatu voi okambia pe tratamiénto omeʼẽva ndéve ha umi pohã heʼúva.
● Peichahágui ahejáramo pe sigarríllo péro upéi haʼa jey, añeñandu vaietereíta legálmente.
Mbaʼérepa naiporãi epensa upéicha: Oiméramo nde ehejase hína pe sigarríllo, péro upéi nereñeaguantavéi ha epita jey, ani ejepyʼapy, upévango oikónte voi. Ndereperdéinte vaʼerã la esperánsa. La heʼa hague ndeʼiséi ndaikatumoʼãiha ekonsegi. Epuʼãnte, ejetyvyro ha esegi eñehaʼã. ¡Kon el tiémpo si o si ndepuʼakáta hese!
Peteĩ karai hérava Romualdo 26 áñore opita jepe, péro upéicha avei ojapóma 30 áño la oheja hague. Haʼe heʼi: “Che ni nachemanduʼavéima mboy vésepa haʼa jey kuri. Ha káda ke oiko upéva cherehe, añeñandu vaieterei ha apensa voi reíma añehaʼãha. Péro che ajapose la Ñandejárape ogustáva, aĩ porãse hendive, upévare ajedesidi kuri ahejataha pe sigarríllo. Pyʼỹingo añemboʼe vaʼekue Ñandejárape ha ajerure chupe chepytyvõmínte hag̃ua. Ha amo ipahápe, ¡upéva mediánte hasypeve ikatu aheja pe sigarríllo!”.
Pe último artíkulope jahechavéta unos kuánto konsého nepytyvõtava avei ehejaite hag̃ua pe sigarríllo.
[Rrekuádro]
IPELIGRÓSO TAHAʼE HAʼÉVA LA IPRESENTASIÓN
Pe taváko térã petỹ ningo ikatu ojepuru de diferénte fórma. Heta paíspe umi prodúkto ojejapóva petỹgui oñevende voi umi lugár oñevendehápe umi pohã ñana. Péro heʼiháicha pe Organización Mundial de la Salud, “pe petỹ ipeligróso tahaʼe haʼéva la ipresentasión”. Upéva káusare ningo ikatu hína ndejagarra kánser térã ereko provléma ne korasõme, ha koʼã mbaʼe ikatu hína ndejuka. Ha umi hyeguasúva opitáramo, ikatu hína ojapo vaieterei la iveveʼíre. Upévare ikatu jaʼe pe petỹ ipeligrosoitereiha. ¿Mbaʼe mbaʼépa por ehémplo ojejapo pe petỹgui?
Sigárro: Umíva ningo la ijapyte ojejapo petỹgui, ha upéi upéva ojelia hatã porã petỹ roguépe jey térã peteĩ kuatia ojejapo vaʼekuépe upévagui. Peteĩ persóna orekóramo peteĩ sigárro ijurúpe pe ikuérpo oipytéma pe nicotina, ha natekotevẽi ni omyendy pe sigárro upearã.
Sigarríllo de klávo: Koʼãva ningo ojejapo lamita rasami petỹgui ha el rrésto klávo de olórgui. Koʼãichagua sigarríllo opoi hetave nicotina, monóxido de carbono ha hetave kímiko iperhudisiálva, umi sigarríllo normálgui.
Pípa: Ojepurúramo pípa ojepita hag̃ua ipeligrósonte avei ipeligrosoháicha umi sigarríllo, pórke mokõivéva káusare ikatu ñandejagarra diferénte kláse kánser ha hetave mbaʼasy.
Náko: Upéva hína pe petỹ ojesuʼúva. Ha ndojepitáiramo jepe, pe nicotina oikéma pe persóna ruguýpe ijuru rupive. Upéicha rupi ipeligrosoitereínte avei ojesuʼu pe náko.
Pípa de água: Ko aparáto ojepuru ikatu hag̃uáicha pe petỹ ratatĩngue ohasa pe ýrupi raẽ, ha upéi ae pe persóna oipyte hag̃ua upéva. Péro upe proséso ndojokói umi mbaʼe ikatúva ojapo vai peteĩ persónare, por ehémplo umi ikatúva oprodusi kánser. Upéicha rupi umíva lomímonte jey og̃uahẽ pe persóna pulmónpe.
[Rrekuádro]
OIMÉRAMO NDE EIPYTYVÕSE HÍNA ÁLGIENPE
● Ndepositívokena. Mehorvéta ningo emokyreʼỹramo pe persónape, ejaʼo rangue chupe. Por ehémplo, iporãvéta eréramo chupe: “Ani ejepyʼapy, entantea jey katu. ¡Ko vuéltape osẽtama ndéve!”, ere rangue chupe: “¡Epita jey voi piko! Nde ja nanepohãvéima”.
● Eperdonakuaákena. Peteĩ persóna oñehaʼãva oheja pe sigarríllo ikatu hína orrenega sapyʼánte. Upévare aníkena ndepochy haʼe reiete orrematáramo nderehe. Umíva umi kásope, etanteamína ere chupe koʼãichagua mbaʼe: “Aikuaángo ijetuʼuha hína ndéve, péro avyʼaiterei la eñehaʼã haguére”. Péro ani núnka ere chupe: “¡La péichante ndearhéltarõ ikuentave jeýnte la epita mbaʼe!”.
● Eapojákena chupe. La Biblia heʼi: “Peteĩ amígo verdadéro nderayhúta tódo el tiémpo, haʼe ningo ne ermáno oĩva nde ykére rehasa asy jave” (Proverbios 17:17). Upévare, ehechaukákena ehayhuha chupe ha nepasiénsia hese “tódo el tiémpo”, tahaʼe haʼéva la ojapóva térã heʼíva.