Pyaʼékena eiko porã jey ne amígondi
¿OFALLÁPA raʼe peteĩ ne amígo nendive ha koʼág̃a ndepochyeterei ha epensa opamaha pene amista? Oñesolusiona hag̃ua pe provléma tekotevẽ pyaʼe rekuʼe ejapo hag̃ua álgo, ha eñehaʼã eiko porã jey ne amígondi ani hag̃ua oñembyai pe unida oĩva kongregasiónpe.a
Epensamína ko ehémplore. Ñamoĩ chupe opẽ hague la ñane kangue. ¿Mbaʼépa oikóta ndajaháiramo doktórpe? Ñane kangue osegíta hasyeterei ñandéve, ha ivaiveha, ikatu hína ndopytaporãvéi ha ijetuʼuetereíta okuera jey hag̃ua. Upévare pyaʼe voi jaha vaʼerã la doktórpe.
Péicha avei jajoavýramo peteĩ ermáno térã ermánandi, pyaʼe jakuʼe vaʼerã jaiko porã jey hag̃ua. Ndajajapóiramo upéicha, la oiko vaʼekue osegíta gueteri hasy ñandéve. Ikatu voi japyta ñandepyʼaro ha upéicha rupi opaite pe amista porãite jareko vaʼekue. Ndareíri Jesús heʼi vaʼekue pyaʼe ñañehaʼã vaʼerãha ñasolusiona umi provléma (Mat. 5:25). Upévare tekotevẽ ñanesinséro ha ñañemongeta mborayhúpe pe ñane amígondi. Jaikuaa ningo upéva sapyʼánte ikatuha ijetuʼu jajapo hag̃ua. ¿Mbaʼérepa?
Primero, ndahaʼéi la igustopáva ñañeʼẽ umi provléma oiko vaʼekuére, ha ifasilve ñandéve ndajajapóinte mbaʼeve jaarregla hag̃ua pe situasión.b Péro iporãta ñanemanduʼami Evodia ha Síntique rehe. Koʼã mokõi ermána provávlemente ndaikatúi vaʼekue osolusiona peteĩ provléma orekóva oñondive. Ikatu jaʼe upe provléma ipukúma hague, pórke apóstol Pablo oĩramo jepe mombyryete Rómape, oikuaa la oikóva ha omeʼẽ chupekuéra konsého oiko porã jey hag̃ua (Filip. 4:2). Koʼã ermána ikatúta kuri oñoamigaite jey ohechaukáramo iñumildeha, oñemongeta porãramo ha oñoperdonáramo ipyʼaite guive.
Segundo, ikatu hína ñande jaipota pe ótra persóna ou raẽ ñane rendápe ha orrekonose la ifálla. Péro iporã ñanemanduʼa mbaʼépa hína la iñimportantevéva: Ndahaʼéi vaʼerã jahechauka mávapa oreko la rrasón, síno ñande jarrekuperase jey pe ñane amígope. Peteĩ doktór oipohãno jave peteĩ opẽ vaʼekuépe, ndoikói oaveriguapaite voi mbaʼéichapa la opẽ raʼe, síno haʼe oñehaʼã omoĩ porã jey pe kangue opẽ vaʼekue. Upéicha avei ñañeʼẽ jave ñane amígondi, ndajaikói vaʼerã jaheka mávapa oreko raʼe la kúlpa. Upéva rangue ñapensa vaʼerã mbaʼeichaitépa javalora pe amista jarekóva hendive ha jahecha mbaʼépa ikatu jajapo jaiko porã jey hag̃ua ñane amígondi.
Efesios 4:26-pe heʼi: “Ani pesegi pendepochy kuarahy oike peve”. Upéicharõ, ¿mbaʼépa jajapo vaʼerã? Tekotevẽ jakuʼe, ha koestedíama voi jaha ñañeʼẽ pe ermáno térã ermánandi, ani hag̃ua japerde peteĩ amígo tee. Péicha jajapóramo jaikóta “pyʼaguapýpe oñondivepa” (Efes. 4:1-3).
a Pe provléma jarekóva ndahaʼéirõ la iserioitereíva, iporãvéta jahánte ñañeʼẽ ñaneañoháme pe ermáno térã ermánandi ha ñañoperdona ñande pyʼaite guive (Mat. 5:23, 24). Algúno káso iserioitereívape ikatu jajerure umi ansiánope ñanepytyvõ hag̃ua (Mat. 18:17). Péro ñañeʼẽ mboyve umi ansiáno ndive tekotevẽ jasegi pe konsého oĩva Mateo 18:15, 16-pe.
b Ikatu oime peteĩ ermáno ñanembopochy raʼe, péro jahechakuaa ikatuha ñaperdona chupe. Upéicharõ iporãvénte ñambohasa la oiko vaʼekue jasegi hag̃ua jajogueraha porã (Prov. 26:20).