JULY 6-12, 2026
LALA 98 Ŋmalɛi Lɛ Jɛ Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛŋ
Nɔ Hewɔ Ni Biblia Mli Shishitoo Mlai Ahe Hiaa Waa
“Nyɛkɛ nyɛgbɔmɔtsei lɛ ahãa akɛ afɔle . . . , ni kɛ́ nyɛfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ nyɛmiitsɔ nyɛjwɛŋmɔ nɔ nyɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ miihã.”—ROM. 12:1.
NƆ NI WƆBAAKASE
Nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔle bɔ ni wɔbaafee wɔna Yehowa susumɔ yɛ saji ahe be mli ni wɔkaneɔ Biblia lɛ.
1-2. (a) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔwie akɛ Biblia lɛ etsɛ waa lɛ? (b) Ni mɛni hewɔ ehe yɔɔ sɛɛnamɔ lolo lɛ?
BIBLIA lɛ ji wolo ko ni etsɛ waa. Abɔi ŋmaa aaafee afii 3,500 ni eho nɛ, ni aŋma agbe naa nɔ ni miihe ashɛ afii 2,000 ni eho nɛ. Shi emli saji lɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ lolo kɛhã wɔ mɛi ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ lɛ. (Heb. 4:12; 2 Tim. 3:16, 17) Mɛi akpekpei abɔ ewie akɛ, amɛná Biblia lɛ he sɛɛ waa; eye ebua amɛ ni amɛkpɛ yiŋ kpakpai, ni eye ebua amɛ hu ni amɛná miishɛɛ.
2 Te eba lɛ tɛŋŋ ni wolo ni etsɛ waa nɛɛ he yɔɔ sɛɛnamɔ lolo lɛ? Yiŋtoi titrii enyɔ komɛi ahewɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, saji ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ jɛ “Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ” lɛ ŋɔɔ. Lɛ ebɔ wɔ, ni mɔ ko mɔ ko bɛ ni hiɛ kã shi fe lɛ. (1 Tim. 4:10; Rom. 16:26, 27) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, shishitoo mlai ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ abe hooo. No hewɔ lɛ, ebaanyɛ eye ebua mɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ tamɔ bɔ ni eye ebua mɛi ni hi shi yɛ blema lɛ nɔŋŋ.
3. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?
3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaahã sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo: Mɛni ji Biblia mli shishitoo mla? Mɛni hewɔ ehe hiaa waa ŋmɛnɛ lɛ? Kɛ́ wɔkane Biblia lɛ, te wɔbaafee tɛŋŋ wɔna shishitoo mlai ni yɔɔ mli lɛ? Agbɛnɛ hu, wɔbaana bɔ ni Yesu ye ebua mɛi koni amɛna shishitoo mlai ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ kɛ bɔ ni amɛbaafee amɛkɛtsu nii.
MƐNI JI BIBLIA MLI SHISHITOO MLA?
4. Mɛni ji Biblia mli shishitoo mla?
4 Biblia mli shishitoo mla ji anɔkwa sane ko ni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ewo mla pɔtɛɛ ko. Shishitoo mlai lɛ ekomɛi yɛ ni amɛ nɔŋŋ lɛ mlai ni. (Mat. 22:37) Ani enɛ tsɔɔ akɛ srɔto ko bɛ shishitoo mlai kɛ mlai ateŋ? Dabi. Bei pii lɛ, mla kɔɔ shihilɛ pɔtɛɛ ko he, loo awoɔ ni akɛtsu nii yɛ be pɔtɛɛ ko mli. No hewɔ lɛ, kɛ́ shihilɛ lɛ tsake loo nakai be lɛ ho lɛ, mla lɛ hu tsakeɔ loo ebe hoɔ. Shi shishitoo mlai lɛ, abaanyɛ akɛtsu nii yɛ shihilɛi srɔtoisrɔtoi amli, ni amɛbe hooo hu. (Lala 119:111; Yes. 40:8) Mla fɛɛ mla ni Yehowa baawo lɛ, yiŋtoo ko hɔ sɛɛ, ni nakai yiŋtoo lɛ ji nɔ ni atsɛɔ lɛ shishitoo mla lɛ. No hewɔ lɛ, shishitoo mlai yaa shɔŋŋ fe mlai, ni amɛhãa wɔnaa Yehowa susumɔ yɛ saji ahe jogbaŋŋ.
5. Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ko atsɔɔ srɔto ni yɔɔ mla kɛ shishitoo mla teŋ? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)
5 Naa nɔkwɛmɔnɔ ko ni baaye abua wɔ ni wɔna srɔto ni yɔɔ mla kɛ shishitoo mla teŋ. Kɛ́ nɔ ko ma la nɔ ni gbekɛ bibioo ko yaata he lɛ, ekolɛ emami baakɛɛ lɛ akɛ, ‘Kaata he.’ Wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ mami lɛ ewo gbekɛ lɛ mla. Shi mɛni hewɔ ewo gbekɛ lɛ nakai mla lɛ? Ele akɛ, kɛ́ mɔ ko ta nii ni edɔ he lɛ, ebaashã lɛ. Enɛ ji yiŋtoo loo shishitoo mla ni hɔ mla ni ewo gbekɛ lɛ sɛɛ. Shishitoo mla nɛɛ kɔɔɔ nii lɛ ni ma la lɛ nɔ lɛ pɛ he. Ekɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ni baanyɛ ashã mɔ, tamɔ ayɔn ni edɔ, kɛtlɛ ni edɔ, kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai ni edɔ lɛ ahe, kɛ́ eyɛ shĩa lɛ mli jio, he kroko jio. Kɛ́ gbekɛ lɛ da ni ebatsɔ onukpa lɛ, ekolɛ lɛ diɛŋtsɛ hu ekɛ nii baama la nɔ, shi loloolo lɛ, ehe baahia ni ekwɛ ehe nɔ jogbaŋŋ koni nii lɛ akashã lɛ. Yɛ nakai beiaŋ lɛ, mla lɛ ni awo lɛ akɛ ekata nii ni ma la nɔ lɛ he lɛ he ebahiaŋ dɔŋŋ, shi shishitoo mla lɛ he baahia lolo.
Mlai abe hoɔ, shi shishitoo mlai abe hooo (Kwɛmɔ kuku 5)
MƐNI HEWƆ BIBLIA MLI SHISHITOO MLAI AHE HIAA WAA LƐ?
6. (a) Mɛni Yehowa ehã wɔ yɛ e-Wiemɔ lɛ mli? (b) Mɛni hãa wɔnaa akɛ Yehowa heɔ wɔ eyeɔ?
6 Yehowa sumɔɔ wɔ waa, ni no hewɔ lɛ, ehã wɔ mlai koni no aye abua wɔ ni wɔkafee nɔ ko ni kɛ naagbai baaba wɔ loo mɛi krokomɛi anɔ. (Yak. 2:11) Kɛfata he lɛ, eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔna shishitoo mlai ni hɔ mlai ni ewoɔ wɔ lɛ asɛɛ. Shishitoo mlai ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔle Yehowa susumɔ yɛ saji babaoo ni ejeko gbɛ ewoko mlai yɛ he lɛ ahe. Kɛ́ wɔhã Biblia mli shishitoo mlai kudɔ wɔ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai ni wɔfee nɔ ni ja be fɛɛ be. Yehowa heɔ wɔ eyeɔ, ni ehã wɔ hegbɛ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ saji ahe, ejaakɛ ele akɛ wɔbaakpɛ yiŋ kpakpai ni baahã ana akɛ wɔsumɔɔ lɛ ni wɔmiisumɔ ni etsɔɔ wɔ gbɛ. Enɛ hewɔ lɛ, nɔ najiaŋ ni ebaawo wɔ mlai yɛ nɔ fɛɛ nɔ he lɛ, ehã wɔ shishitoo mlai koni nomɛi akudɔ wɔ.—Gal. 5:13.
7. Mɛɛ gbɛ nɔ Biblia mli shishitoo mlai baanyɛ aye abua wɔ? Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ko atsɔɔ mli. (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
7 Hã wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai ato okadii ni yɔɔ gbɛjegbɛi lɛ ahe lɛ he, koni no ahã wɔna bɔ ni wɔbaanyɛ wɔná amɛhe sɛɛ wɔhã. Okadii ni yɔɔ gbɛjegbɛi lɛ ahe lɛ pii yɛ ni kɛ́ oyeee nɔ lɛ, polisi baamɔ bo, ejaakɛ oku mla mli. Ekomɛi ji, okadii ni tsɔɔ foi abɔ ni obaanyɛ owo kɛ okadii ni tsɔɔ akɛ owa tsɔne lɛ. Shi okadii lɛ ekomɛi hu yɛ ni hãa oleɔ oshãrai ni yɔɔ gbɛ lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekomɛi hãa oleɔ akɛ gbɛ lɛ nɔ shamɔɔ loo kooloi fɔɔ gbɛ lɛ mli foo. Kɛ́ draivafonyo ni he esa na okadii ni tamɔ nɛkɛ lɛ, etoɔ etsui shi ni ehãa ehiɛ hiɔ ehe nɔ waa koni ekaná oshãra. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ nugbɔ miinɛ loo afua ewo waa lɛ, ebaaba efoi lɛ shi, ni ehiɛŋ tsɔne lɛ tamɔ nɔ ni gbɛ lɛ nɔ hi loo jeŋ tse. Nakai nɔŋŋ wɔ hu wɔfeɔ. Wɔkwɛɔ jogbaŋŋ ni wɔkafee nɔ ko ni awie tɛ̃ɛ yɛ Biblia lɛ mli akɛ Yehowa sumɔɔɔ. Shi kɛfata he lɛ, wɔkwɛɔ jogbaŋŋ ni wɔkafee nɔ ko loo wɔkahiɛ susumɔ ko ni baahã wɔtɔ̃ Yehowa nɔ. Ni nɔ ni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔfee nakai ji Biblia mli shishitoo mlai.
Okadii ni yɔɔ gbɛjegbɛi lɛ ahe lɛ ekomɛi hãa draivafoi leɔ oshãrai ni yɔɔ gbɛ lɛ nɔ. Nɔ ko nakai nɔŋŋ Biblia mli shishitoo mlai feɔ amɛhãa wɔ (Kwɛmɔ kuku 7)
8. Be fɛɛ be ni wɔbaakane Biblia lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Ni kɛ́ wɔfee nakai lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ? (Romabii 12:1, 2)
8 Naa gbɛ kroko ni wɔbaanyɛ wɔná Biblia mli shishitoo mlai ahe sɛɛ. Biblia mli shishitoo mlai yeɔ amɛbuaa wɔ ni fiofio lɛ wɔbaleɔ Yehowa susumɔ yɛ saji ahe. Be fɛɛ be ni wɔbaakane Biblia lɛ, esa akɛ wɔjwɛŋ nɔ ni wɔkane lɛ nɔ ni wɔkwɛ akɛ mɛni wɔkaseɔ yɛ mli. Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Mɛni hewɔ Yehowa hã aŋma sane nɛɛ yɛ Biblia lɛ mli, ni mɛɛ gbɛ nɔ manyɛ mikɛtsu nii yɛ mishihilɛ mli?’ Kɛ́ wɔbi wɔhe saji ni tamɔ nɛkɛ lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔnyɛ wɔjwɛŋ nii anɔ jogbaŋŋ koni wɔna Yehowa susumɔ yɛ saji ahe, kɛ nibii ni kɛ́ wɔfee lɛ ebaaná wɔhe miishɛɛ. Tamɔ bɔ ni Biblia lɛ wie lɛ, wɔbaayɔse nɔ ni ji “Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpakpa ni enáa he miishɛɛ ni hi kɛwula shi lɛ.”—Kanemɔ Romabii 12:1, 2.a
9. Kɛ́ wɔhã Biblia mli shishitoo mlai kudɔ wɔ lɛ, mɛɛ gbɛ kroko nɔ wɔnáa he sɛɛ? (Hebribii 5:13, 14)
9 Kɛ́ wɔhã Biblia mli shishitoo mlai kudɔ wɔ lɛ, wɔbaakpɛ yiŋ kpakpai. Mɛi ni hãa Biblia mli shishitoo mlai kudɔɔ amɛ lɛ, le nɔ ni Yehowa sumɔɔ kɛ nɔ ni esumɔɔɔ. Enɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛkpɛɔ yiŋ kpakpai, ni no hãa Yehowa náa amɛhe miishɛɛ. (Kanemɔ Hebribii 5:13, 14.) Bei pii lɛ, fɔlɔi woɔ amɛbii lɛ mlai pii koni gbekɛbii lɛ akayafee nɔ ko fɔŋ. Gbekɛbii lɛ le akɛ kɛ́ amɛyeee mlai nɛɛ anɔ lɛ, abaagbala amɛtoi, no hewɔ lɛ, amɛboɔ toi. Shi Yehowa kɛ wɔ yeee tamɔ gbekɛbii; ekɛ wɔ yeɔ tamɔ mɛi ni edara. Ewooo wɔ mlai pii, ejaakɛ ele akɛ wɔbaanyɛ wɔdamɔ nibii ni etsɔɔ wɔ lɛ anɔ wɔkpɛ yiŋ kpakpai, ni kɛ́ wɔfee nakai lɛ, enáa miishɛɛ waa.—Lala 147:11; Abɛi 23:15, 26; 27:11.
KƐ́ WƆKANE BIBLIA LƐ, TE WƆBAAFEE TƐŊŊ WƆNA SHISHITOO MLAI NI YƆƆ MLI LƐ?
10. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔna shishitoo mlai ni yɔɔ Biblia lɛ mli?
10 Kɛ́ wɔkane sane ko yɛ Biblia lɛ mli, ni wɔsusu he jogbaŋŋ lɛ, no baahã wɔna shishitoo mlai ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna Yehowa susumɔ yɛ saji ahe. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔkane mla ko yɛ Biblia lɛ mli, ni wɔkwɛ akɛ mɛni hewɔ Yehowa wo nakai mla lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔna shishitoo mla ni hɔ sɛɛ. Kɛ́ wɔna nɔ hewɔ ni Yehowa wo mla ko lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔnu lɛ shishi jogbaŋŋ. Shi esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa sɔlemɔ nɔ, ejaakɛ ja Yehowa eye ebua wɔ dani wɔbaanyɛ wɔna esusumɔ yɛ saji ahe, ni esa akɛ wɔkase bɔ ni ajwɛŋɔ sane nɔ jogbaŋŋ. (Abɛi 2:10-12) Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe saji tamɔ: ‘Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ wo mla nɛɛ? Kɛ́ Yehowa náaa jeŋba nɛɛ he miishɛɛ lɛ, mɛɛ jeŋbai krokomɛi hu ni tamɔ nakai kɛ́ mikwɛ lɛ, ebanáŋ he miishɛɛ? Mɛni mikaseɔ yɛ sane nɛɛ mli, ni mɛɛ gbɛ nɔ manyɛ mikɛtsu nii yɛ mishihilɛ mli?’ Kɛ́ wɔkase nii kɛjɛ saji ni aŋmala yɛ Biblia lɛ mli lɛ amli, ni wɔnyɛ wɔna nɔ hewɔ ni Yehowa wo mlai komɛi lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai, ni Yehowa baaná wɔhe miishɛɛ.
11. Yɛ Yesu Gɔŋ Nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔna Biblia mli shishitoo mlai? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
11 Yɛ Yesu Gɔŋ Nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ, etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔna Biblia mli shishitoo mlai. Nyɛhãa wɔsusua nɔkwɛmɔnii etɛ komɛi ni ekɛhã lɛ ahe. Yɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, Yesu tsɔɔ nɔ ni mla lɛ kɛɛ, ni no sɛɛ lɛ, etsɔɔ nɔ hewɔ ni Yehowa wo nakai mla lɛ loo shishitoo mla ni hɔ sɛɛ. Kɛ́ wɔsusu nɔ ni Yesu wie lɛ he jogbaŋŋ lɛ, wɔbaana bɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛ shishitoo mlai nɛɛ atsu nii ŋmɛnɛ, ni no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai.
Yɛ Yesu Gɔŋ Nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ, etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔna shishitoo mlai ni hɔ Nyɔŋmɔ mlai lɛ asɛɛ (Kwɛmɔ kuku 11)
12. Mɛɛ shishitoo mla ko hɔ mla ni yɔɔ Mateo 5:21, 22 lɛ sɛɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
12 Kanemɔ Mateo 5:21, 22. “Kaagbe gbɔmɔ.” Mɛɛ shishitoo mla ko hɔ mla nɛɛ sɛɛ? No ji, Yehowa sumɔɔɔ ni wɔfeɔ nɔ ko loo wɔwieɔ nɔ ko ni baatsɔɔ akɛ wɔnyɛɔ mɔ ko, ni esumɔɔɔ ni wɔsusuɔ nɔ ko tamɔ nakai he po yɛ wɔjwɛŋmɔ mli. Yesu miitsɔɔ akɛ, kɛ́ wɔgbeee mɔ ko po, shi wɔmli fu mɔ lɛ waa ni wɔwie nibii ni ehiii wɔshi lɛ lɛ, wɔku shishitoo mla nɛɛ mli, ni Yehowa náŋ wɔhe miishɛɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ bei pii lɛ, nibii nɛɛ nɔŋŋ ni nyiɛɔ mɛi ahiɛ ni amɛyagbeɔ mɛi lɛ.—1 Yoh. 3:15.
13. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ shishitoo mla ni yɔɔ Mateo 5:21, 22 lɛ atsu nii yɛ wɔshihilɛ mli? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
13 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ shishitoo mla ni yɔɔ Mateo 5:21, 22 lɛ atsu nii ŋmɛnɛ? Esaaa akɛ wɔhiɛɔ mɔ ko he mlifu loo wɔbɛɔ lɛ wɔwoɔ wɔmli. (3 Mo. 19:18; Hiob 36:13) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ enɛ baanyɛ ahã wɔnyɛ mɔ lɛ, ni no baanyɛ ahã wɔfee nɔ ko loo wɔwie nɔ ko ni ehiii wɔshi lɛ. (Abɛi 10:12) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaawie nibii gbohii yɛ ehe loo wɔbaafite lɛ wɔhã mɛi. (Abɛi 20:19; 25:23) Eyɛ mli akɛ yɛ Yesu beiaŋ lɛ, Intanɛt, foŋ, kɔmpiuta kɛ social media bɛ moŋ, shi nɔ ni Yesu wie lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa akɛ, esaaa akɛ wɔkɛ nibii nɛɛ tsuɔ nii kɛwieɔ nibii ni ehiii yɛ mɛi ahe. Bɔ ni wɔjeŋ gbɛ wɔgbeŋ mɔ ko lɛ, nakai nɔŋŋ esaaa akɛ wɔwieɔ nɔ ko yɛ mɔ ko he ni wɔkɛfite lɛ.
(Kwɛmɔ kuku 12-13)
14. Mɛɛ shishitoo mla hɔ mla ni yɔɔ Mateo 5:27, 28 lɛ sɛɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
14 Kanemɔ Mateo 5:27, 28. “Kaafite gbãla.” Mɛɛ shishitoo mla hɔ mla nɛɛ sɛɛ? No ji, Yehowa nyɛɔ bɔlɛnamɔ jeŋba sha, ni esumɔɔɔ ni wɔsusuɔ nibii ni tamɔ nakai lɛ ahe po, ejaakɛ no baanyɛ ahã wɔkɛ wɔhe ayawo mli. Yesu wie akɛ, kɛ́ nuu ko ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ tee nɔ ekwɛ yoo ko ni jeee eŋa ni ená ehe akɔnɔ lɛ, efee esha. Enɛ hewɔ lɛ, be fɛɛ be ni susumɔ ni tamɔ nɛkɛ baaba ejwɛŋmɔ mli lɛ, esa akɛ efee nɔ fɛɛ nɔ koni ejie kɛje ejwɛŋmɔ mli oya nɔŋŋ. (Mat. 5:29, 30) Shishitoo mla nɛɛ kɔɔ mɛi ni boteko gbalashihilɛ mli lɛ hu ahe.
15. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ shishitoo mla ni yɔɔ Mateo 5:27, 28 lɛ, atsu nii ŋmɛnɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
15 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ shishitoo mla ni yɔɔ Mateo 5:27, 28 lɛ atsu nii ŋmɛnɛ? Esaaa akɛ wɔsusuɔ nibii ni baahã wɔnu he akɛ wɔkɛ mɔ ko ayaná bɔlɛ lɛ ahe. (2 Sam. 11:2-4; Hiob 31:1-3) Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛje ponografi srɔtoi fɛɛ ahe. Esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ kɛ́ kwɛ kɛkɛ wɔkwɛɔ lɛ, no lɛ naagba bɛ he. Agbɛnɛ hu, esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ ponografi komɛi yɛ ni he bɛ ahuntoo tsɔ, ni amɛnyɛɛɛ amɛye awui ko. Yɛ Yesu beiaŋ lɛ, abɛ ilɛtrɔnik tsɔji, vidioi, loo mfonirii. Fɛɛ sɛɛ lɛ, nɔ ni Yesu wie lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yehowa nuɔ he ehãa yɛ mfonirii kɛ vidioi ni teɔ bɔlɛnamɔ he akɔnɔi ashi. Enɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔsɛndi mɔ ko mfonirii loo vidioi ni teɔ bɔlɛnamɔ he akɔnɔi ashi loo wɔkɛ mɔ ko gba sane ni teɔ bɔlɛnamɔ he akɔnɔi ashi yɛ foŋ nɔ loo wɔkɛ wɔhe wo Intanɛt lɛ nɔ nifeemɔi ni hãa wɔkwaa wɔfeɔ tamɔ wɔkɛ wɔhe miiwo bɔlɛnamɔ nifeemɔi amli ni atsɛɔ lɛ yɛ Blɔfo mli akɛ virtual sex lɛ mli lɛ, Yehowa náŋ wɔhe miishɛɛ kwraa. Kɛ́ mɛi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ kɛ shishitoo mla nɛɛ tsu nii lɛ, ebaaye ebua amɛ ni amɛye amɛhefatalɔi lɛ anɔkwa. (Mal. 2:15) Shi jeee amɛ pɛ, ebaaye ebua wɔ fɛɛ, kɛ́ wɔbote gbalashihilɛ mli jio, wɔboteko mli jio, ni wɔkɛ wɔhe akawo bɔlɛnamɔ jeŋba sha mli.—Abɛi 5:3-14.
(Kwɛmɔ kuku 14-15)
16. Mɛɛ shishitoo mla hɔ mla ni yɔɔ Mateo 5:43, 44 lɛ sɛɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
16 Kanemɔ Mateo 5:43, 44. “Suɔmɔ onyɛmi gbɔmɔ.” Mɛɛ shishitoo mla hɔ mla nɛɛ sɛɛ? No ji, Yehowa miisumɔ ni wɔna mɔ fɛɛ mɔ akɛ wɔnyɛmi, ni wɔsumɔ lɛ. Shi Yudafoi ni hi shi yɛ Yesu beiaŋ lɛ, yasusu akɛ, mla nɛɛ miitsɔɔ akɛ esa akɛ amɛsumɔ amɛnyɛmimɛi Yudafoi lɛ, ni amɛnyɛ mɔ fɛɛ mɔ ni jeee Yudafonyo lɛ. Shi Yesu le akɛ, jeee no hewɔ Yehowa kɛ nakai mla lɛ hã. Ele akɛ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, sumɔɔ wɔ ni eesumɔ ni wɔsumɔ mɛi srɔtoi fɛɛ, ekɔɔɔ he eko he ni amɛjɛ loo wiemɔ ni amɛwieɔ.—Mat. 5:45-48.
17. Kɛ́ wɔkɛ shishitoo mla ni yɔɔ Mateo 5:43, 44 lɛ tsu nii lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)
17 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ shishitoo mla ni yɔɔ Mateo 5:43, 44 lɛ atsu nii ŋmɛnɛ? Kɛ́ wɔsumɔɔ mɛi fɛɛ lɛ, no baaye abua wɔ ni kɛ́ aawu ta lɛ, wɔkafi afã ko sɛɛ, ni wɔkɛ wɔhe akawo mli hu. (Yes. 2:4; Mika 4:3) Agbɛnɛ hu, ebaaye ebua wɔ ni wɔkɛ mɛi fɛɛ aye jogbaŋŋ, ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni amɛjɛ, wiemɔ ni amɛwieɔ loo jamɔ mli ni amɛyɔɔ. (Bɔf. 10:34, 35) Kɛfata he lɛ, ebaaye ebua wɔ ni kɛ́ mɔ ko fee wɔ, loo mɔ ko ni wɔsumɔɔ waa lɛ nɔ ko ni edɔ wɔ waa po lɛ, wɔkɛke lɛ.—Mat. 18:21, 22; Mar. 11:25; Luka 17:3, 4.
(Kwɛmɔ kuku 16-17)
TSWAA OFAI SHI AKƐ OBAAHÃ BIBLIA MLI SHISHITOO MLAI AKUDƆ BO
18. (a) Mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?
18 Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ, Yehowa miisumɔ ni ekɛ wɔ aye akɛ mɛi ni edara, shi jeee tamɔ gbekɛbii. Eesumɔ ni be fɛɛ be lɛ, wɔdamɔ Biblia mli shishitoo mlai anɔ wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ saji ahe. (1 Kor. 14:20) Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ, kɛ́ wɔyaakpɛ yiŋ ko lɛ, wɔbaakwɛ akɛ ekɛ “Yehowa suɔmɔnaa nii” kpãa gbee lo. (Efe. 5:17) Wɔsumɔɔ Yehowa, ni no hewɔ wɔsumɔɔ akɛ wɔkpɛ yiŋ kpakpai ni wɔfee nɔ ni esumɔɔ lɛ, shi jeee ni wɔmiishe gbeyei akɛ kɛ́ wɔfee nɔ ko ni esumɔɔɔ lɛ ebaagbala wɔtoi. Nɔ kroko hu yɛ ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai, ni no ji wɔhenilee. Wɔbaasusu enɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.
LALA 95 La Lɛ Yaa Nɔ Ekpɛɔ
a Shihilɛi ni wɔkɛkpeɔ daa gbi lɛ pii yɛ ni Yehowa woko mla pɔtɛɛ ko yɛ he. Kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko ni tamɔ nakai kpe lɛ, esa akɛ wɔkwɛ akɛ mɛɛ shishitoo mlai yɔɔ ni kɔɔ nakai shihilɛ lɛ he, ni mɛɛ gbɛ nɔ amɛbaanyɛ amɛye amɛbua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpa. Yehowa bɔ wɔ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔjwɛŋ nii anɔ. Esa akɛ wɔkɛ nikeenii nɛɛ atsu nii jogbaŋŋ kɛ́ wɔyaakpɛ wɔyiŋ yɛ sane ko he, ejaakɛ no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpa ni baahã Yehowa aná wɔhe miishɛɛ ni ejɔɔ wɔ. Yudafoi ni hi shi yɛ blema lɛ ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ wo amɛ mlai pii. No hewɔ lɛ, be ni Yudafoi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi batsɔmɔ Kristofoi lɛ, ehe bahia ni amɛkase bɔ ni ahiɔ shi yɛ shishitoo mlai anaa.